ž [i žé] neskl. s. spoluhláska a písmeno
z hľadiska predl. s G vyj. zreteľ, čo sa týka: z h-a efektívnosti výroby treba ...
z titulu, pod titulom predl. s G kniž. vyj. príčinu, dôvod, zámienku: z t-u vlastníctva;
z2, zo (zo pred s-, z-, š-, ž-, niekedy i pred skupinou spoluhlások s týmito spoluhláskami a v spoj. zo mňa, zo dňa, zo dverí/z dverí) predl. s G vyj.
1. miestne vzťahy: vyjsť z domu, vyrásť zo zeme, vypadnúť z ruky;
zoskočiť z koňa;
prísť z práce
2. čas, časové východisko: zo začiatku, zo stredy na štvrtok, z tých čias
3. pôvod, materiál: dieťa z prvého manželstva, bude z nej dobrá žena;
múr z kameňa, plot z latiek
4. príčinu, dôvod: choroba z prechladnutia, prísť z prinútenia, z vďačnosti
5. spôsob, mieru, sprievodné okolnosti deja: z celej sily, z hĺbky duše, poznať z počutia;
často v spoj. z ruky do ruky, z pleca na plece, (žiť) zo dňa na deň, (ísť) z nohy na nohu, → žiť z ruky do úst ap.
6. prostriedok, nástroj: vystreliť z pušky, napiť sa z fľaše, žiť z úspor
7. zreteľ: z tejto stránky, z odbornej stránky, zo všetkých strán, z odborného stanoviska, najlepší zo všetkých
8. predmet (odlukový, partitívny) pri slovesách: vyznať sa z lásky, stiecť z krvi, spamätať sa z prekvapenia, prepustiť z práce;
brať z hotového, z cudzieho;
odpiť z vína, vyjsť z peňazí
za predl.
A. s G vyj.
1. čas (v priebehu), počas, cez, v: za rána;
stalo sa to za povstania, za vojny
2. podmienku: za prítomnosti, za tepla
B. s A vyj.
1. smer (na druhú, opačnú stranu), op. pred: sadnúť si za stôl, strčiť za košeľu
2. miesto dotyku: chytiť sa za nohu
3. prostriedok, spôsob: ťahať za povraz;
viesť za ruku
4. príčinu: hanbiť sa za svoj čin;
viniť, potrestať za prehru;
pre nič za nič (udrieť)
5. podmienku: chcieť za každú cenu, požičať za malý poplatok
6. mieru (prirovnaním): zjesť za troch, kúpiť za 50 korún;
za necht, za hlt, za (mačný) mak málo
7. časový rozsah: opraviť niečo za deň, raz za čas;
za okamih, za amen rýchlo
8. prospech, účel: vybavil to za deti, bojovať za zvýšenie miezd, angažovať sa za dobrú vec
9. zástupnosť; postavenie, funkciu ap.: rozhodnúť za všetkých, slúžiť za vzor, vymeniť auto za nové;
učiť sa za mechanika, ísť za vedúceho
10. väzbu pri slovesách a menách: zaručiť sa za pracovníka, prosiť za rodičov;
zodpovednosť za výchovu, vďaka za lásku
C. s I vyj.
1. miesto (na druhej, opačnej strane), op. pred: sedieť za stolom, byť za dverami;
byť za horami za dolami ďaleko;
držať jazyk za zubami mlčať
2. smer (po slovesách pohybu): obrátiť hlavu za hlasom;
pustiť sa za priateľmi
3. priestorovú, časovú následnosť: za vetrom prišiel dážď;
často v konštrukciách s opakovaným podst. m.: deň za dňom, padal strom za stromom, jeden za druhým
4. spôsob: robil všetko za ním podľa neho;
skúšať žiaka za žiakom všetkých žiakov
5. účel (po slovesách pohybu): ísť za robotou, naťahovať sa za jablkami, poslať niekoho za lekárom
6. príčinu: plakať, žialiť za matkou, byť ľúto za mladosťou
7. väzbu pri slovesách a menách: túžiť za milým, pozerať za odchádzajúcim;
cesta za svetlom, honba za majetkom
za cenu predl. s G vyj. podmienku: udržať sa za c-u kompromisu;
za čerstva → začerstva;
za horúca → zahorúca;
za mlada → zamlada;
za mokra → zamokra;
za slobodna → zaslobodna;
za vlhka prísl. výraz: hladiť za v-a;
za živa → zaživa;
za starodávna, od starodávna príslov. výrazy dávno; oddávna;
za studena, na studeno príslov. výrazy k 1: zváranie za s-a bez zahriatia;
úprava mäsa na s-o na podávanie v studenom stave;
za surova, na surovo príslov. výrazy: jesť zeleninu za s., upraviť zeleninu na s.;
zaachkať dok. expr. zavzdychať, zastonať
zaangažovať dok. k angažovať (význ. 2), zapojiť: z. odborníkov do prípravy zákonov, z. veriacich vo výstavbe chrámu;
podniky sú z-né na výstavbe
// zaangažovať sa: z. sa v prípravách, do príprav osláv;
z. sa za dobrú myšlienku;
byť spoločensky z-ný
žaba -y žiab ž. obojživelník bez chvosta so zadnými nohami prispôsobenými na skákanie, zool. Salientia;
jeho samica: ž. kŕka, kváka, skáče;
pren. expr. nedospelé dievča: trinásťročná ž.
● studený ako ž. veľmi;
expr.: hľadieť ako ž. z prachu vyjavene;
rozpľasnúť sa ako ž. spadnúť na celú prednú plochu tela;
ž. na prameni prekážka dobrej veci, činnosti;
je ž-e po brucho je veľmi nízky;
ž. mláku nájde človek nájde príležitosť uplatniť svoje (zlé) sklony;
// zababrať sa: z. sa pri maľovaní
zábalový príd.
zabalzamovať dok. k balzamovať: z. mŕtvolu
nedok. zabárať -a
nedok. zabárať sa
zabarikádovať dok. zatarasiť barikádou: z. cestu, vchod, z-né obloky
// zabarikádovať sa znemožniť k sebe prístup (barikádou): z. sa v byte
zabasnúť -e -ú -sol dok. subšt. dať do väzenia, uväzniť: z. zlodeja
zabaviť2, správ. zhabať, skonfiškovať
zabávačka -y -čiek ž.;
zabávačský príd.
nedok. zabávať -a
zábavka -y -viek ž. zdrob. expr. k 1
zábavne prísl.;
zábavno-kultúrny príd. zábavný a kultúrny: z. program
zábavnosť -i ž.
žabčiatko -a -tok s. zdrob.
zabedákať -a dok. zanariekať, zahorekovať
zabehane prísl.;
zabehanosť -i ž.
// zabehať sa zabehnúť sa (význ. 1, 2): automobil sa z-l;
z-né poriadky vžité, zaužívané;
// zabehať si dok. s chuťou (dlhší čas) behať: poriadne som si z-l
nedok. zabehávať -a
nedok. zabehávať sa
zabehnúť -e -ú -hol dok.
1. rýchlo sa (behom) dostať: husi z-li do dvora;
pren. oči mu z-li (tým smerom) a) pozrel sa b) zaškúlil
2. expr. nakrátko zájsť, zaskočiť, odbehnúť: z. (vlakom) k rodičom, z. (si) na obed, po peniaze, z. po pomoc
3. pretekárskym behom zdolať: z. stovku za 10 sekúnd;
z. vynikajúci čas dosiahnuť
4. uviesť (nový stroj) do prevádzky, chodu: z. (novú) výrobu
5. dostať sa pri jedení do hrtana namiesto do hltana, zaskočiť: z-l mu zemiak;
neos. z-lo mu;
zábehový príd.: z-á rýchlosť
nedok. zaberať
zabezpečenie -ia s. (hmotné) zaopatrenie: sociálne, dôchodkové z-ie;
mať do smrti z.
zabezpečiť dok.
1. postarať sa o uskutočnenie niečoho; vopred obstarať, zaistiť: z. splnenie plánu, z. účasť, z. zásobovanie;
z. (si) ubytovanie
2. urobiť opatrenia na dodržanie niečoho, zaručiť, zaistiť: (ústavne) z. práva, z. nezávislosť, mier
3. urobiť opatrenia proti neželateľným javom, zaistiť: z. hranice, z. brehy (proti zosunu);
z-ená koľaj poistená
4. (hmotne) zaopatriť (význ. 2), zaistiť: z. deti, finančne sa z.;
zabezpečovací príd. určený na zabezpečovanie, zaisťovací: z-ie zariadenie (v doprave), z-ia služba (v letectve)
nedok. zabezpečovať
nedok. zabezpečovať sa
zábezpeka -y -piek ž. zabezpečenie, záruka: právna, colná z.;
syn mu je z-ou (v starobe)
žabiacky príd.
žabička -y -čiek ž. zdrob. expr.;
nedok. zabiehať -a, zabehúvať, zabehávať -a
1. k 1, 2, 4, 5
zabíjačkový príd.: z-á kaša
zabijak -a m.
1. živ. mn. -ci pejor. (profesionálny) vrah: chladnokrvný z.
2. neživ. expr. čo zabíja, škodí: fajčenie je (hotový) z.
nedok. zabíjať -a
žabisko -a -bísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
zabiť -je -jú dok.
1. pripraviť o život, usmrtiť: z. hus;
úmyselne z. (človeka) zavraždiť;
z. sa z nešťastnej lásky;
neos. z-lo ho na fronte;
pren. expr. spôsobiť zánik, zničiť, ubiť: z-l v nej cit
2. zatĺcť (význ. 2), vbiť: z. klinec (do steny)
3. pribitím uzavrieť: okná z-té doskami
4. expr. bezúčelne stráviť, premárniť, premrhať: z. čas zbytočnosťami
5. hovor. rozbiť (význ. 1), roztĺcť: z. pohár
● spať ako z-tý tuho;
→ jedným úderom z. dve muchy;
veď ťa to nez-je neuškodí ti to;
zabľabotať -ce -cú dok. expr. nezrozumiteľne povedať
zablahoželať dok. k blahoželať, zagratulovať: z. niekomu na narodeniny
// zablatiť sa neúmyselne sa znečistiť blatom: kde si sa tak z-l?
zábleskový príd. k 1: z. prístroj