vôľa -e ž.
1. schopnosť slobodne sa rozhodovať: slobodná v., konať podľa vlastnej v-e
2. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: v. zvíťaziť, dobrá v. pomôcť
3. výsledok rozhodovania, požiadavka: v. väčšiny, presadiť svoju v-u;
posledná v. testament
4. možnosť slobodne sa rozhodovať, voľnosť: nechať mladým v-u vo všetkom
5. hovor. nálada (význ. 1): mať dobrú v-u;
byť bez v-e zle naladený
6. tech. medzera umožňujúca voľný pohyb dvoch súčiastok: v. ložiska, volantu
● ani pri najlepšej v-i za nijakých okolností;
byť po v-i, proti v-i (ne)vyhovovať;
užiť niečoho do v-e do sýtosti;
volačka -y -čiek ž. hovor. predvoľba
voľakedajší príd. niekdajší: v-í absolventi, zvyšky v-ej slávy
volánik -a m. zdrob.
volánový príd.: v-é zakončenie;
volantový príd.
volať nedok.
1. silným hlasom (na diaľku) oznamovať, kričať (význ. 2): v. z veľkej diaľky, v. na záprah, v. za odchádzajúcimi, počuť v-nie o pomoc
2. (o niekt. vtákoch) ozývať sa (význ. 1), ohlášať sa: prepelica v-á, v-nie divých husí
3. hlasom, vyslovením mena ap. upútavať pozornosť: v. (na) známych, v. deti domov;
choď, v-jú ťa! v. niekoho posunkami;
pren. povinnosť (nás) v-á
4. (úradne) žiadať prítomnosť niekoho: v. pohotovosť, políciu;
v. priateľa na svadbu, za svedka pozývať
5. tech. prostriedkom nadväzovať spojenie, dávať popud ap.: v. známym telefonovať;
v-l, že odchádza;
v. výťah privolávať
6. kniž. dožadovať sa, dovolávať sa: v. po náprave, po pomste
7. používať meno niekoho, niečoho; oslovovať (nejakým) menom; nazývať, menovať: v-li ho (náš) starý;
toto miesto v-me zátišie;
v-li sa dôvernými menami
● do neba v-úca krivda veľká;
kniž.: → hlas v-úceho, v-úci na púšti;
v. na zodpovednosť niekoho robiť zodpovedným;
ako sa do hory v-á, tak sa z hory ozýva;
opak. volávať -a
opak. volávať sa
volavčí príd.: v-ie perie
volejbalista -u m. hráč volejbalu;
volejbalistka -y -tiek ž.
volejbalový príd.: v-á lopta;
v. turnaj;
volený príd. ustanovený voľbou, zvolený: v-é orgány
volfrámový príd.: v-é vlákno
volička -y -čiek ž.;
voličský príd.: v. zoznam;
opak. volievať -a
voliť -ľ! nedok.
1. rozhodovať sa pre jednu z viacerých možností: v. iné riešenie, možnosť v. medzi dvoma uchádzačmi;
radšej v-í smrť, ako by to mal urobiť;
v. si odbor štúdia
2. odovzdávať hlas, uskutočňovať voľby: v. nový výbor, v. poslancov;
voliteľka -y -liek ž.;
voliteľnosť -i ž.
voliteľský príd.
voľkať nedok. expr. robiť po vôli, rozmaznávať: keď bol malý, vo všetkom mu v-li
volkmen, pôv. pís. walkman -a mn. -y m. neživ. (angl.) malý prenosný magnetofón so slúchadlami;
volkmenový príd.: v-é slúchadlá
volovina -y -vín ž. subšt. hlúposť: popísal v-y
voľky-nevoľky prísl. proti vôli, chtiac-nechtiac: v. musel ísť
voľnobeh -u m. mechanizmus (motor.) vozidla umožňujúci beh hnanej časti aj po odpojení od hnacej časti;
voľnobežný príd.
voľnomyšlienkar -a m. zástanca úplnej slobody úsudku v náb. otázkach nezávisle od oficiálneho učenia;
voľnomyšlienkarka -y -riek ž.;
voľnomyšlienkarský príd.;
voľnomyšlienkarsky prísl.;
voľnomyšlienkarstvo -a s.
voľnopredajný príd. kt. je vo voľnom predaji: v. liek
voľnosť -i ž.
voľný príd.
1. nie spútaný, ničím neupevnený, pohyblivý, splývajúci; nie napätý, uvoľnený, povolený: v. koniec lana, v. účes;
v-é struny, v-é skrutky;
fyz. v-á poloha rovnovážna, pri kt. ťažisko ostáva v rovnakej výške
2. (o odeve ap.) málo priliehajúci, nie upätý, op. tesný: v-é šaty, topánky;
nohavice v-é v páse
3. ničím nezaplnený, nikým nezaujatý; ničím neohraničený: v-á plocha, v-é miesto, v-á linka;
v-é priestranstvo;
v-é more otvorené, šíre
4. nezaplnený povinnosťami; zbavený povinností: v. čas, v. deň;
večer som v.
5. zbavený prekážok, nie obmedzený; nie viazaný na isté podmienky; prípustný, možný: v-á cesta, v. priechod, výhľad;
v. predaj;
ekon.: v. trh, v-á súťaž;
lingv. v. prízvuk pohyblivý (rozlišujúci slová podľa význ.);
fyz. v. pád pohyb telesa vplyvom zemskej tiaže;
šport.: v-á zostava, v. spôsob (v plávaní);
v. (ne)priamy kop
6. nepridŕžajúci sa prísne predlohy: v-é podanie, spracovanie, v. preklad
7. bezplatný: v. vstup, lístok
8. spoločensky nenútený: v-á zábava, v. tón, v-é spôsoby;
v-é mravy uvoľnené, neviazané
9. slobodný (význ. 4), nezávislý: v. ľud;
môžete odísť, ste v.
10. pomalý (význ. 1), mierny: v-é tempo
● v. ako vták celkom;
mať v-é pole, v-é ruky možnosť samostatne konať;
žiť, byť na v-ej nohe mať slobodné povolanie;
vôľový príd. k 1: v-é schopnosti, v-á činnosť;
voluntarista -u m. stúpenec voluntarizmu;
voluntaristický príd.: v. princíp;
voluntaristicky prísl.
voluntaristka -y -tiek ž.;
voluntarizmus -mu m.
1. filoz. smer pokladajúci vôľu za zákl. princíp bytia
2. kniž. svojvoľné konanie, rozhodovanie ap.;