Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vz��p��t��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

vzchápať sa, -e, -u dok. expr. zried. zviechať sa, pozviechať sa, pozbierať sa: Keď sa vzchápal, vyšiel na ulicu. (Taj.)

vzchopiť sa, -í, -ia dok.

1. zdvihnúť sa, povstať: Hosť sa vzchopil a pristúpil k domácemu pánovi. (Kuk.) Dievčatá sa vzchopili a vybrnkli ako motýliky. (Šteinh.)

2. dodať si odvahy, odhodlať sa na niečo, vzmužiť sa, spamätať sa: A teraz už neplač a vzchop s. (Vám.) Len v smrti hľadal východisko, keby sa bol len trochu vládal vzchopiť. (Tat.);
pren. expr. I lúky sa vzchopia a vy. dajú mládze. (Heč.)

vzdaľovať,vzďaľovať sa p. vzdialiť, vzdialiť sa

vz-/vzo- slovesná predpona (variant class="b0">vzo- je zriedkavý a ustálil sa historicky) vyjadruje

1. pohyb nahor al. proti niečomu: vzduť sa/vzdúvať sa, vzhliadnuť, vzísť/vzchodiť/vzchádzať, vzchopiť sa, vzklíčiť, vzletieť, vzlietnuť, vzniesť sa/vznášať sa, vzopäť sa/vzopnúť sa, vzoprieť/vzpierať, vzpriečiť sa, vzbúriť sa, vzpažiť, vzpriamiť/-ovať (sa), vzrásť/vzrastať, vztiahnuť/vzťahovať (ruky), vztýčiť/vztyčovať (sa);

2. náhly vznik al. zmohutnenie deja: vzbĺknuť/vzblčať/vzbĺkať, vzbudiť/vzbudzovať (sa), vzkriesiť, vzkypieť, vzmôcť sa/vzmáhať sa, vzmužiť sa, vzňať sa, vznietiť/vznecovať (sa), vzniknúť, vzplanúť, vzpružiť/vzprušovať (sa), vzrušiť, vzrušovať (sa);

3. stráca charakter predpony: vzdať sa/vzdávať sa, vzdialiť/vzďaľovať (sa)

vzácnieť, -ie, -ejú nedok. zried. stávať sa vzácnym, začínať sa zriedkavo vyskytovať: Bogovíčatá vzácnejú medzi drobizgom. (Fr. Kráľ)

vzácnota, -y žen. r. trochu zastar. vzácnosť: Nemala by odvaha byť vzácnosťou. (Mňač.)

vzácny príd. m.

1. majúci veľkú cenu, drahocenný, cenný: v. kov ušľachtilý, napr. zlato, striebro;
v-a surovina;
v-e plyny
inertné, nezlúčivé;
v-e drevo;
v-a kožušina;
v-e knihy;
v. nález;
v-a práca;
v-e kone
(Jégé)

2. zriedka, málokedy sa vyskytujúci, nevídaný. v. prípad smrti (Vám.);

3. významný, význačný, vynikajúci: v. hosť, v-a návšteva;
v. učenec
(Vlč.);
Vo Viedni Kállay stal sa vzácnym človekom. (Škult.)

4. zastar. ctený, vážený (v oslovení): Povedzte, vzácna panna, čo vám chybí. (Kal.) Odpustite, vzácny pane! (Šteinh.)

5. zastar. vznešený. Cestujúcim sú otvorené dvere do domov vzácnejších. (Dobš.);

vzácne prísl.

1. kniž. vynikajúcim spôsobom, jedinečne: V Jesenskom je vzácne vypestovaný zmysel pre životnú rovnováhu. (Mráz)

2. málokedy, zriedka;

Vzácnosť, -ti žen. r.

1. zriedkavý, nevšedný jav: Kniha v rukách mládeže bola vzácnosťou. (Vám.)

2. niečo cenné, drahocenné;
niečo hľadané, zriedkavé: Otec dal Tomášovi veľkú vzácnosť: škatuľku cigariet. (Zúb.) Dal jej všetky krásy a vzácnosti, ktoré má. (Hor.)

3. zastar. úcta, vážnosť: Či Maru i za svatku nezavolajú na faru, keď je v takej vzácnosti. (Tim.) (Knižky) cez leto nemali viac vo vzácnosti. (Šolt.)

vzad prísl. smerom späť, dozadu (op. vpred): Vzad sa pozerajú, automaty v rukách. (Pláv.);
tel. čelom vzad! povel

vzadu prísl. na zadnom mieste, na konci, na zadnej časti, strane (op. vpredu): Bývanie bolo vzadu obtočené záhradou. (Jégé) Maťo stál celkom vzadu, pod chórom. (Jil.)

vzájom prísl. kniž. zastar. navzájom, vzájomne: Pohľad vymenia si vzájom. (Ráz.)

vzájomnosť, -ti žen. r. vzájomné vzťahy, styky, obyč. priateľské, obojstrannosť: slovanská v., česko-slovenská v.;
Nemáte pochopu o láske, ktorá bez vzájomnosti citov nechce žiť.
(Jégé);

práv. reciprocita;

vzájomnostný príd. m.: v-é snaženie (Mráz)

vzájomný príd. m. idúci, vychádzajúci, smerujúci od jedného člena k druhému a zasa späť, obojstranný: v-á súvislosť, v-é pôsobenie, v-é vzťahy, v. pomer;
v-á spolupráca, dohoda, kontrola, pomoc;
v-á výmena niečoho;
v-á láska, dôvera, v-é porozumenie;
v-é výhody
;
zastar. v-á pokladnica druh sporiteľne;

vzájomne prísl. medzi sebou, obojstranne, navzájom: v. sa doplňovať;
v. si ustupovali
(Jil.);
Cestou vzájomne sa sociame. (Al.)

vzápätí, kniž. i vzápäť prísl. v nasledujúcom okamihu, hneď potom: Martinec sa skrčil a vzápätí urobil krok. (Hor.) Z ktoréhosi domca zaštekal pes a vzápätí vyrútila sa hŕstka detí na priedomie. (Fig.) Vše to zaručalo ako tur a vzápäť za tým sa ozvalo skuvíňanie. (Bod.)

vzbĺknuť, -ne, -nu, -kol i vzblčať, -í, -ia dok.

1. náhle sa rozhorieť jasným plameňom, vzplanúť: Slama vzbĺkla. (Dobš.) Drevené staviská vzbĺkli. (Jil.) Plamene vzbĺkli dovysoka. (Zúb.) Vatra vzblčala náhle. (Hviezd.)

2. kniž. náhle sa rozsvietiť, zasvietiť: Vzbĺkla hviezda na východe. (Min.) Zrak mi vzblčal. (Hviezd.);
pren. Purpur jej vzblčal na lícach (Vaj.) začervenala sa. Anne vzbĺkli líca (Tim.) začervenala sa.

3. kniž. náhle nastať al. sa rozšíriť ako požiar: Vojna vzbĺkla. (Jil.) Štrajk vzbĺkol ako pochodeň. (Reis.) Hádka znovu vzbĺkla. (Min.) Môže vzblčať strašný odpor už zajtra. (Hor.)

4. kniž. (čím i bezpredm.) rozhorieť sa citom, vzrušiť sa, pobúriť sa, rozčúliť sa: Za svojej ženy vzbĺkol česť. (Hviezd.) Vzbĺkol spravodlivým hnevom. (Kuk.) Je hurtoň, ľahko vzbĺkne. (Jégé)

5. kniž. (o citoch, zážitkoch ap.) búrlivo, intenzívne sa prejaviť: V duši mu vzbĺkla nádej. (Bed.) V Ondrejovi opäť vzbĺkne strach. (Top.) Možno v ňom vzblčí zúfalstvo. (Hor.) Vo mne vzbĺkol jed. (Bedn.);

nedok. vzbĺkať, -a, -ajú, zried. i vzblkovať, -uje, -ujú

vzbudiť, -í, -ia dok.

1. trochu zastar. (koho) prebudiť, zobudiť: Žobrák ráno vzbudil Žltovlásku. (Dobš.) Jánošík vzbudí spáčov zo sna. (Ráz.-Mart.);
pren. Musím vzbudiť svedomie grófkino (Jégé) spôsobiť, aby cítila výčitky.

2. (čo) dať podnet k vzniku niečoho, vyvolať, spôsobiť: v. záujem o niečo;
v. strach, nepokoj, nedôveru, podozrenie, prekvapenie, obdiv, pohoršenie, pochybnosti, rozruch, pozornosť, odpor, túžbu, hnev, nenávisť, lásku, sympatiu, úctu, ľútosť, sústrasť, ohlas, rešpekt, smiech;
Roztrieštením atómu môžu vzbudiť takú silu, ktorá i našu planétu môže rozmetať na kusy.
(Jégé) v. elektrický prúd pôsobením magnetu;

nedok. k 2 vzbudzovať, -uje, -ujú;

k 1 zried. vzbúdzať, -a, -ajú

|| vzbudiť sa

1. kniž. zastar. zobudiť sa, prebudiť sa: Pretože sa to dialo oproti špitálu, kde náš akademik odfukoval, aký div, že vzbudiac sa bral to na seba. (Záb.);
pren. Hora zašumela, lebo vetrík sa vzbudil (Hor.) začal fúkať.

2. vzniknúť, povstať: V Ondrejovi vzbudil sa podivný cit, akási predtucha. (Vaj.);

nedok. vzbúdzať sa;

k 2 i vzbudzovať sa

vzbura, -y, vzbúr žen. r. prudký, hromadný odpor, odboj proti vládnúcemu zriadeniu, režimu;
revolta: robotnícka, sedliacka v.;
kontrarevolučná v.;
v. otrokov;
vyvolať, potlačiť v-u;
protištátna v.
(Min.)

vzbúrenec, -nca muž. r. kto sa vzbúril proti vládnúcemu režimu, proti vláde, odbojník, revolucionár: Vzbúrenci pobrali všetko to, čo bolo v kaštieli. (Ondr.) Páni desaťtisíce vzbúrencov umučili. (Heč.);

vzbúrenecký príd. m.: v. generál

vzbúrenie, -ia stred. trochu zastar. pobúrenie, rozčúlenie, podráždenie: Umriem od vzbúrenia, zadusí ma hnev. (Tim.) Bolo celé vzbúrenie v dome. (Jégé)

vzbúrený príd. m.

1. uvedený do prudkého pohybu, rozbúrený: v-á sopka (Kal.);
v-á vodička (J. Kráľ) v-é more (Kuk.);
pren. Vyznával jej lásku a tíšil vzbúrenú krv. (Fr. Kráľ)

2. duševne pobúrený, vzrušený, podráždený: Hľadí na ňu vzbúrená. (Tim.);
v-é city (Kuk.);

3. ktorý sa vzbúril: v. ľud (Vlč.);
v-í baníci (Karv.);

vzbúrene prísl.: Oborí sa vzbúrene na muža. (Tim.);

vzbúrenosť, -ti žen. r. zried. rozrušenie, pobúrenie

vzbúriť, -i, -ia dok.

1. (čo) uviesť do pohybu, rozvíriť: Padajúce kvapky dažďa vzbúrili prach na hradskej. (Vaj.)

2. (koho) podnietiť k vzbure, pobúriť, poštvať: v. robotníkov proti pánom;

3. (koho, čo) pobúriť, vzrušiť, rozrušiť: Brigádnici vzbúrili celú dedinu. (Min.) Historky o otcovi vzbúrili jeho myseľ. (Kuk.) Celú si ma vzbúril. (Jes-á)

4. (čo) vyvolať, spôsobiť: Vzbúril celú rodinnú revolúciu. (Vaj.)

|| vzbúriť sa

1. odoprieť poslušnosť, postaviť sa na odpor, vzoprieť sa, urobiť vzburu: Vzbúrila sa niekedy jednadruhá cela väzenia. (Taj.) Koniari sa vzbúrili. (Heč.)

2. byť uvedený, dať sa do prudkého pohybu, rozbúriť sa: Celý dom sa vzbúril, keď počuli, čo sa stalo. (Kuk.)

3. rozčúliť sa, rozhnevať sa, pobúriť sa, vzrušiť sa: Akoby ju bol fľasol, tak sa vzbúrila. (Tim.) Odvolaj, alebo nie si mi priateľ — vzbúri sa Okánik. (Taj.)

4. (o citoch) dosiahnuť vysoký stupeň intenzity, prepuknúť: Hnev sa v ňom vzbúril. (Vaj.)

vzchádzať p. vzchodiť

vzchádzavosť, -ti žen. r. zried. klíčivosť

vzchod, -u muž. r. bás. zastar.

1. východ, obyč. slnka: v. slnka (Hviezd.);

2. svetový strana, východ (Hviezd.)

vzchodiť, -í, -ia i vzchádzať, -a, -ajú nedok.

1. (o rastlinách) vyrastať, schodiť, schádzať: Oziminy už vzchodia. (Ráz.)

2. kniž. (o nebeských telesách) vychádzať, vychodiť: Slniečko vzchodí. (J. Mat.) Slnko vzchádza. (Hviezd.) Bude mesiac vzchodiť. (Šteinh.)

3. kniž. vznikať: Vo Viedni nová nádej vzchádza. (Kal.)

4. kniž. prichádzať, prichodiť, schodiť (na um): Vzchodí mu na um. (Ráz.);

dok. k 1-3 vzísť

Naposledy hľadané výrazy

1. vz��p��t�� v Slovníku slov. jazyka