vystatovačne prísl.;
vystatovačnosť -i ž.
vystatovačný príd. kt. sa rád vystatuje; svedčiaci o tom; chvastavý: v. človek;
v-é reči;
vystavovateľ -a mn. -ia m. kto vystavuje na výstave, na veľtrhu;
vystavovateľka -y -liek ž.;
vystavovateľský príd.: v-é podniky
nedok. vystavovať
nedok. vystačovať
nedok. k 1, 2 vystávať1 -a
vysťahovalec -lca m. kto sa vysťahoval z vlasti; emigrant;
vysťahovalecký príd.;
vysťahovalectvo -a s.
vysťahovať dok. prinútiť opustiť byt ap., deložovať: v. nájomníkov;
úradné v-nie
// vysťahovať sa zmeniť, opustiť byt, bydlisko, odsťahovať sa: v. sa z bytu, v-l sa s celou rodinou (do mesta);
v. sa z vlasti emigrovať
vyštartovať dok. vybehnúť (význ. 3), vyraziť: atléti v-li presne odštartovali;
v. na loptu, za loptou
výstava -y -tav ž. vystavenie (význ. 1), vystavovanie predmetov; vystavené predmety: svetová v., poľnohospodárska v., v. obrazov, usporiadať v-u;
prejsť, vidieť celú v-u;
výstavbový príd.: v-é prvky
výstavisko -a -vísk s. miesto, kde sa usporadúva výstava; výstavná plocha: v. Agrokomplexu
výstavka -y -viek ž. zdrob.: školská v., v. detských kresieb
výstavne prísl.;
výstavnosť -i ž.
výstavníctvo -a s. organizovanie a usporadúvanie výstav: priemyselné, umelecké v.