Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vyst��pi��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

vystarávať sa, -a, -ajú nedok. zried. (o koho, o čo) prejavovať starosť, starať sa: Vystaráva sa o muža. (Ráz.)

vystatovať sa, -uje, -ujú nedok. (čím i bezpredm.) pýšiť sa, chvastať sa: Vystatovali sa svojim dobrodružstvom. (Chrob.) Vystatujem sa svojimi vedomosťami a Ivan ma ochotne počúva. (Fr. Kráľ) Len sa tak nevystatuj! (Zúb.);

opak. vystatúvať sa, -a, -ajú

vystavovať,vystavovať sa p. vystaviť2, vystavisť sa

vystačiť, -í, -ia dok.

1. (komu na čo) ukázať sa dostatočným, postačujúcim, vyhovujúcim, postačiť, stačiť: Dôchodok mu vystačí i na živobytie. (Kuk.) Domáce lieky nevystačia, treba zavolať lekára. (Urb.)

2. (komu, čomu v čom i s neurč.) byť rovnocenným partnerom, byť niekomu roveň, vyrovnať sa niekomu v niečom, postačiť, stačiť niekomu: Usiluješ sa vystačiť mu v krokoch. (Fig.) Napäli sme svaly, aby sme mu (stroju) vystačili. (Ondr.)

3. zried. stačiť svojimi silami, schopnosťami na niečo: Dieťa vám zabávať, to nevystačím. (Taj.)

4. (s čím) vyjsť s niečím, vydržať: Ktovie, ako do jari vystačia s krmou. (Jil.);

nedok. vystačovať, -uje, -ujú

vyštafírovaný príd. m. hovor. expr. vyparádený, vyobliekaný. Takto vyštafírovaný som čakal. (Top.)

vyštafírovať, -uje, -ujú dok. hovor. expr. (koho) vyparádiť, vyobliekať, vystrojiť: Ako som ju vyštafírovala. (J. Chal.)

|| vyštafírovať sa vyparádiť sa, vystrojiť sa, vyobliekať sa: Priateľ sa pekne vyštafíruje. (Chrob.)

vysťahovalec, -lca muž. r. kto sa vysťahoval z vlasti, emigrant: politický v.;
Pred očami vystupujú dlhé vlaky vezúce vysťahovalcov.
(Urb.);

vysťahovalecký príd. m.: v-á kolóna, v-á obec, štvrť;
v. život
(Jil.);

vysťahovalectvo, -a stred. sťahovanie príslušníkov nejakého štátu na územie iného štátu, obyč. s cieľom trvalo sa tam usadiť, emigrácia

vysťahovať, -uje, -ujú dok. (koho z čoho, odkiaľ) prinútiť niekoho, aby odniekiaľ odišiel, obyč. z bytu, deložovať: Ženy sa zahrážali, že učiteľa v noci vysťahujú. (Urb.) Robotníkom hrozilo násilné vysťahovanie zo závodných bytov. (Jil.)

|| vysťahovať sa (z čoho, bezpredm., odkiaľ) zmeniť byt al. bydlisko, opustiť miesto pobytu, presídliť: v. sa z bytu, v. sa z vlasti;
Obyvatelia osady sčasti vymreli a sčasti sa vysťahovali.
(Fr. Kráľ);
pren. Tielko tuhlo, posledná teplota vysťahovala sa z neho (Šolt.) vychladlo.

vystanoviť, -í, -ia dok. zastar.

1. (koho, čo) obstarať, zadovážiť: Keď som si chlapa vystanovila, nebudem viac robiť. (Tim.) Do mora mi padol prsteň, ten mi do večera vystanovíš. (Dobš.)

2. (čo) vytvoriť, vyhotoviť, urobiť: Elenka prepletala a prehadzovala pršteky, chcejúc stoj čo stoj vystanoviť všetko žiadané. (Šolt.) Roztrhať, čo príroda vystanovila v jednom kuse bola by prinajmenej ťarbavosť. (Kuk.)

vyštartovať, -uje, -ujú dok.

1. šport. rýchlo vybehnúť, vyraziť: v. na loptu;

2. hovor. dať sa do pohybu, pohnúť sa, vyraziť: Jedného rána vyštartovali sme z Dobříša. (Mráz)

vyst1, -stane, -stanú dok.

1. (z čoho) nezúčastniť sa na niečom, nebyť niekde prítomný: v. z práce;
Jeden musí z hry vystať.
(Zúb.) Musí vystať z fabriky. (Ráz.) V oberačku nemôže vystať z domu na dlhší čas. (Kuk.)

2. vypadnúť, nerealizovať sa, neuskutočniť sa: Zrubcov monológ vystal. (Urb.) Návšteva učiteľov vystala. (Tim.) Čítanie v kuchyni pomaly vystalo. (Letz);

nedok. vystávať1, -a, -ajú

vystáť1, -stojí, -stoja, -stál dok.

1. (čo) dlhým státím vytvoriť: Na svadbách jamu vystojím, nik starú dievku neberie do tanca. (Tim.)

2. (čo) státím získať, dosiahnuť, nadobudnúť: v. (si) prídel;

3. vydržať stáť, postáť, obstáť niekde: Chvíľu nemohla táto žena pokojne vystáť na mieste. (Taj.) Chlapi vystáli zabávať sa s ňou celé hodiny. (Zgur.)

vystáť2, -stojí, -stoja, -stál dok.

1. (čo) vytrpieť, pretrpieť, skúsiť, okúsiť, zakúsiť: Toľko som vystála pre teba. (Kuk.) Pozrite sa na moje ruky;
tie už niečo vystáli.
(Al.) My zbrojnoši vystojíme veľa hladu a mizérie. (Fel.)

2. (koho, čo) strpieť, zniesť: Zradcov vystáť nemôžem. (Kub.) Žofka ho už nemohla vystáť. (Kuk.) Školu nemohol vystáť. (Vans.) Dámy sú často do nevystátia (Jégé) nedajú sa zniesť.

vyst2, -stane, -stanú dok. (z čoho, na čo i bezpredm.) postačiť, vystačiť na niečo: Z každého rukáva bol by vystal dobrý mech. (Záb.) Súkno zo zvyšných krídel vystalo na rukávy. (Kuk.) Jesto ešte lístkov? Vystane pre všetkých? (Kuk.) ujde sa všetkým?

vystať4, -stane len v 3. os. j. č. dok. (od koho, z koho) byť schopný, dokázať niečo urobiť: Od ľudí všetko vystane. (Al.) Vystalo by od neho, že by mi odpovedal niečo, čo by potom ľutoval. (Chrob.) Čože môže vystať od Kunošku. (Jil.) Beží usilovne, koľko od nej vystane. (Kuk.) Z vás všetko vystane. (Kuk.)

vyst3, -stane, -stanú dok.

1. (z čoho, z koho) vzniknúť, vyvinúť sa, povstať: Kto môže uhádnuť, čo vyvstane v Paríži z ktorej veci? (Kuk.) Čo z toho vyvstane? (Šolt.) Vystala z nej dobrá žena. (Taj.)

2. utvoriť sa, vytvoriť sa, objaviť sa, vyvstať: Okolo úst mu vyvstali dlhé záhyby. (Jégé) V očiach ľudu vystal prízrak stroja (Urb.)

3. zried. vystúpiť, vysunúť sa: Lícne kosti mu vystali. (Podj.);

nedok. vystávat2, -a, -ajú

vystatovačný príd. m. rád sa chváliaci, plný samochvály, chvastavý, chvastúnsky: v. človek;
v-é reči;
v. národovec
(Mráz);

vystatovačne prísl. chvastavo, chvastúnsky: v. vravieť (Urb.);

vystatovačnosť, -ti žen. r. chvastavosť, chvastúnstvo

výstava, -y, -stav žen. r. vystavenie, vystavovanie niečoho na prehliadku al. pre lepšie poznanie: svetová v., jubilejná v., národopisná v., poľnohospodárska, priemyselná v.;
v. výtvarného umenia, obrazov, kníh, fotografií;
usporiadať v-u
;

výstavka, -y, -viek žen. r. zdrob.

vystávať1 p. vystať1

vystávať2 p. vystať3

vystávať3, -a, -ajú nedok. dlhú dobu stáť, postávať niekde: Vystáva celé hodiny pred domom. (Tim.) Vystávaním pri Dunaji márnim veľa času. (Gab.)

výstavba, -y, -vieb žen. r.

1. stavanie, budovanie niečoho: v. domu, sídliska, mesta, v. bytov;
v. priemyslu;
v. socializmu, socialistická v., kultúrna v. investičná v.
budovanie a rekonštrukcia výrobných i nevýrobných zariadení;

2. kniž. ráz, charakter, spôsob stavby, stvárnenie niečoho, štruktúra: v. umeleckého diela;
v. verša
;

výstavbový príd. m.: v. prostriedok, postup, v-á zložka

výstavište, -ťa, -víšť i výstavisko, -a, -vísk stred. miesto a komplex pavilónov, kde je usporiadaná výstava

vystaviť1 p. vystavať

vystaviť2, -í, -ia dok.

1. (čo) viditeľne umiestniť, verejne vyložiť: v. tovar vo výklade;
v. obraz na výstave;
Z okna domu bola vystavená biela zástava.
(Kuk.);
pren. Kramár vystavil všetku svoju slávu na oči (Vaj.) pýši sa, chvasce sa slávou.

2. (čo) vyhotoviť, urobiť, zhotoviť: v. potvrdenie, žiadosť, účet;
Pán notár, nechže mi vystavia na kravu pas.
(Fr. Kráľ)

3. (koho, čo komu) ponechať vplyvu, pôsobeniu niečoho, obyč. nepriaznivému: Nie je hodno vystaviť Čáka pokušeniu. (Jégé) S tvárou vystavenou slnku, dýchali sme čisté povetrie. (Bedn.)

4. zastar. (čo) dať odniekiaľ von, vybrať, vyňať, vysadiť: Vystaví z pántov železné čapy. (Kal);
neos. Zíva, že mu ide sánky vystaviť (Hor.) veľmi.

5. zastar. (čo) vypísať: Veľkú odmenu na jeho hlavu vystavili. (Kal.);

nedok. k 1, 2, 3 vystavovať, -uje, -ujú

|| vystaviť sa

1. (čomu) vydať sa vplyvu al. pôsobeniu niečoho, obyč. nepriaznivému: Bol by som sa za ňu vystavil akémukoľvek nebezpečenstvu. (Jégé)

2. zastar. nápadne sa ukázať: Nevystavil sa priveľmi pred veľmožmi. (Jégé);

nedok. vystavovať sa

vystaviteľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto vystavil, vydal nejakú listinu: v. zmenky, šeku, dokladu

výstavka p. výstava

vystávkovať, -uje, -ujú dok. zastar. (čo) stávkovaním získať, vyštrajkovať (Jil.)

výstavníctvo, -a stred. usporadúvanie a organizovanie výstav: priemyselné, poľnohospodárske v.;

výstavnícky príd. m. v-e podujatie, v-a prax

výstavný1 príd. m. slúžiaci na usporiadanie výstav, používaný na výstave: v-á sieň, v. pavilón, v. priestor, v-á miestnosť, v. okatalóg

výstavný2 príd. m. zo stavebnej stránky pozoruhodný, pekne, úhľadne vystavaný: v. dom, v-á budova, v-á ulica, v-é mesto;

výstavnosť, -ti žen. r.

výstavok, -vka/-vku muž. r. les. strom ponechaný na holých rúbaninách s cieľom obnovy lesa, semenák

vystavovať, -ia, -ajú i vystaviť1, -í, -ia dok. (čo) vybudovať, postaviť, zostrojiť: v. dom, závod, fabriku, v. mesto, v. most, cestu

vystavovateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto niečo vystavuje, obyč na výstave

Naposledy hľadané výrazy

1. vyst��pi�� v Slovníku slov. jazyka