Význam slova „ vysoký ” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

Krátky slovník slovenského jazyka

• vysoký

  I. vyšší príd.

  1. kt. má veľkú výšku, op. nízky: v. vrch, dom, v-é podpätky, mať v-é čelo;
  je vyššej postavy pomerne vysoký;
  v-á pec hut. pec na výr. surového železa;
  v-á zver jelenia ap.

  2. kt. je v istej výške, v polohe hore, op. nízky: v-á oblačnosť;
  vyššie konáre, najvyšší bod v teréne

  3. iba 1. st. kt. má istý rozmer na výšku: veža v-á 50 m, sú rovnako v-í

  4. (o zvuku) kt. má veľký počet kmitov, op. nízky, hlboký: v-é tóny, v. hlas

  5. kt. má veľkú hodnotu, mieru, st. vlastnosti, op. nízky: v. tlak, v-á teplota, v-é ceny, v. lesk, v. vek, v. stupeň rozvoja;
  najvyšší čas zvrchovaný;
  v-é napätie do 38 000 V;
  v-á škola vrcholná v škol. sústave;
  biol. vyššie rastliny, živočíchy na vyššom st. vývinu;
  fyziol. vyššia nervová činnosť sprostredkovaná mozgom;
  mat. vyššia matematika s integrálnym a diferenciálnym počtom

  6. kt. je na hornom st. sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: v. úradník, dôstojník, najvyšší veliteľ;
  vyšší (výkonný) orgán, v-é štátne vyznamenanie

  7. mravne prevyšujúci iné, ušľachtilý, vznešený: v-á morálka, vyšší zmysel života

  ● → žiť na v-ej nohe;
  → sedieť na v-om koni;