Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vysl����i��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

vyšľapovať si, -uje, -ujú nedok. expr. zried. rázne, spokojne, vážne ap. kráčať, vykračovať si: Kačky si vyšľapovali. (Vaj.)

vyslabikovať, zastar. i vyšlabikovať, -uje, -ujú dok. (čo) vysloviť, prečítať po slabikách: Nápis bol v cudzej reči a Nanai si ho pomaly vyslabikovala. (Fig.) Konečne vyšlabikovali na kameni mená. (Taj.)

vyšlabikovať p. vyslabikovať

vyšľachtiť, -í, -ia dok. (čo) šľachtením vypestovať dokonalejšie odrody rastlín al. zvierat: v. kukuricu;
v. nové odrody jarnej pšenice
;

nedok. vyšľachťovať, -uje, -ujú

výslad, -u muž. r. cukrovar. zvyšok cukru získaný vysladzovaním v kalolisoch vysladiť, -í, -ia dok. cukrovar. (čo) lúhovaním zbaviť zvyškov cukru;

nedok. vysladzovať, -uj, -ujú

výšľah, -u muž. r. bás. vyšľahnutie: Krútňavy a výšľahy vĺn vzbĺkli v priezračnom svite lampáša. (Jes-á)

vyšľahať, -á, -ajú dok.

1. (koho, čo) vybiť, nabiť, vyťať, obyč. niečím tenkým, pružným, viackrát zasiahnuť šľahaním vyfliaskať, vyplieskať: Katici je, akoby ju bol vyšľahal žihľavou po tvári. (Kuk.) Strhne z klina bič a vyšľahá býky. (Heč.);
pren. Farár vyšľahaný vetrom želá požehnanie v novom roku (Ráz.) ošľahaný.

2. (čo) šľahaním získať, urobiť, utvoriť: T jedného bielka vyšľahá sa sneh. (Vans.)

vyšľahnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. prudko, naraz odniekiaľ vyraziť, vybuchnúť, vytrysknúť (obyč. o ohni, o plameni, o prúde vody ap.): Zo strechy vyšľahli plamene. (Hor.) Z piecky vyšľahli iskry. (Min.) Z humna vyšľahol oheň. (Urb.) Čln sa zatriasol a voda vyšľahla hore. (Tim.);
pren. Z očí jej vyšľahol blesk (Jégé) rozhnevala sa. Spod plotov vyšľahli plamienky nežnej trávy (Urb.) rýchlo vyrástli.

2. (čo) šľahaním, šľahnutím vybiť, vyraziť: Museli sa zohnúť, aby im vetvy nevyšľahli oči. (Laz);

nedok. k 1 vyšahovať, -uje, -ujú, zried. i vyšahávať, -a, -ajú

vyšľakovať, -uje, -ujú dok. hovor. zastar. (čo, koho) vysliediť, vystopovať, vypátrať: Chlapi tú zver predsa vyšľakujú. (J. Chal.) Vyšľakovali by ťa. (Kuk.)

vyslanec, -nca muž. r.

1. človek vyslaný niekam s určitým poslaním, posol: Vyšlime vyslancov pre kľúče. (J. Kráľ) Vyslanec Matiašov počal hovoriť k Jaroslavovi. (Kal.)

2. stály diplomatický zástupca jedného štátu v inom štáte: mimoriadny a splnomocnený v.;
československý v. vo Švajčiarsku
;

3. zastar. člen snemu, poslanec;

vyslankyňa, -ne, -kýň žen. r.;

vyslanecký príd. m.

1. patriaci vyslancovi, majúci vzťah k vyslancovi. v-é auto;

2. zastar. vzťahujúci sa na poslanca: v-é voľby (Taj., Tim., Šolt.)

vyslanectvo, -a, -tiev stred.

1. úrad a hodnosť vyslanca;

2. úradné sídlo vyslanca

vyslanstvo, -a, -tiev stred. zastar. posolstvo, deputácia: Štúr organizoval vyslanstvá k panovníkovi do Viedne. (Vlč.)

vysl, -šle, -šlú, -slal, -slaný, rozk. -šli dok.

1. (koho) poslať, vypraviť niekam s istou úlohou: v. špiónov;
v. niekoho na výzvedy;
Mestská rada vyslala žoldnierov, aby samo. pašníkov zlapali.
(Gráf.) Vyslal chlapca s odkazom na pastvisko. (Laz.)

2. (čo) vydať, vypustiť zo seba isté prejavy fyzických al. duševných stavov: Vyslal k hovoriacej nechápavý pohľad. (F. Kráľ);

nedok. vysielať

výsledkový p. výsledok

výslednica, -e, -níc žen. r.

1. fyz. sila, ktorej účinok nahradzuje účinok niekoľkých iných síl;

2. kniž. niečo výsledného, výsledok: v. protichodných síl, vplyvov, v. úsilia;

výslednicový príd.; class="sc" /> mat. v-á čiara zložená z určovacích úsekov zložiek

výsledný príd. m. z niečoho vyplývajúci ako výsledok: v. dojem, v-á sila, v-á kalkulácia

výsledok, -dku muž. r. čo z dačoho vzišlo, výsledné zistenie;
čo sa dosiahlo nejakou činnosťou, stavom ap.: pozitívny, negatívny, dobrý, prajný v.;
v. spoločnej práce;
uverejniť v-y bádania, skúmania;
vyhlásiť v. volieb;
dosiahnuť priemerný, dobrý v.;
byť spokojný s výsledkom niečoho;
Výsledok svojho premýšľania vtelil do skutku.
(Heč.) Hútali, premýšľali, ale všetko bez výsledku. (Urbk.) Tu sa len rozpráva a výsledku nevidíš. (Min.);

mat. záver vyplývajúci z matematických výkonov;

šport. výsledný pomer bodov: v. zápasu, nerozhodný v.;

výsledkový príd.: účt. v. účet

vysledovať, -uje, -ujú dok. kniž. (čo) sledovaním zistiť, vypozorovať: v. krivku vývoja;

nedok. vysledúvať, -a, -ajú (A. Mat., Chorv.)

výsledovka, -y, -viek žen. r. účt. slang. účet straty a zisku

vyslepiť, -í, -ia dok. záhr. (čo) vylúpnuť (očká, výhonky), aby sa rastlina zbytočne nevysilila: v. púčiky;

nedok. vyslepovať, -uje, -ujú

vyšliapať, -e, -u, rozk. -šliap dok. (čo)

1. šliapaním, častým chodením vytvoriť, vyznačiť;
vyhodiť: v. cestu, chodník

ísť, chodiť po vyšliapaných cestách, chodníkoch pridŕžať sa ustálených spôsobov, zvykov;

2. chodením opotrebovať, poškodiť: vyšliapaný koberček (Jes.)

vysliediť, -i, -ia dok. (koho, čo) sliedením, hľadaním vypátrať, zistiť: Sliedil za nami, kým nás nevysliedil. (Min.) Vysliedil prvé fialky. (Podj.) Zaumienila si vysliediť, kam to Paľko chodieva. (Urbk.)

výslň, -ne žen. r. bás. výslnie (Hviezd.)

vyslnený príd. m. bás. slnkom ožiarený. v-á krajina (Fig.);
v. deň (Bod.) slnečný

výslnie, -ia stred. miesto obrátené obyč. na južnú stranu, kam často svieti slnko: sedieť na v-í;
Maliny rastú na výslní.
(Jil.);
pren. bás. Vyhrievali sa na výslní jeho priazne (Zgur.) ťažili z jeho priazne;

výslnný príd. m.: v-é úbočie, v. svah

vyslobodiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) zbaviť cudzej nadvlády, vymaniť z poroby, dať niekomu (niečomu) slobodu, oslobodiť: v. ľud spod cudzej nadvlády;
Príde chvíľa, ktorá ťa vyslobodí z otroctva.
(Barč.)

2. (čo, čo z čoho) uvoľniť, urobiť voľným, vymaniť, oslobodiť: Eva si ruku vyslobodila z Igorových dlaní. (Jaš.) Vyslobodil zástavu z haraburdia. (Gráf)

3. (koho) zbaviť nejakého záväzku, povinnosti al. niečoho nepríjemného, oslobodiť: Kto mal syna na vojenčine, k tomu šiel vicišpín, že mu ho vyslobodí, ak bude n maďarskú stránku hlasovať. (Taj.) Z áreštu ťa vyslobodí iba smrť. (Taj.) Prišla na poradu, chtiac syna vyslobodiť z vojny. (Tim.);

nedok. vyslobodzovať, -uje, -ujú

|| vyslobodiť sa

1. zbaviť sa cudzej nadvlády, vymaniť sa z poroby, získať slobodu, oslobodiť sa: Vyslobodili sme sa z područia fašizmu. (Heč.)

2. uvoľniť sa, vymaniť sa, vyprostiť sa, oslobodiť sa: Chcel ju držať v objatí, ale ona sa mu vyslobodila. (Jégé)

3. zbaviť sa nejakého záväzku, povinnosti al. niečoho nepríjemného. Z moci toho zákona sa nevyslobodíme. (Barč.);

nedok. vyslobodzovať sa

Naposledy hľadané výrazy

1. vysl����i�� v Slovníku slov. jazyka