vypiť -je -jú dok.
1. požiť nápoj al. inú tekutinu: v. kávu, pivo;
v. jed otráviť sa;
mať v-té byť (mierne) opitý
2. pitím vyprázdniť: v. pohár mlieka
3. hovor. vpiť do seba, spotrebovať: kvety v-li všetku vodu
● kniž. v. kalich, čašu, pohár horkosti, utrpenia (až do dna) všetko vytrpieť, pretrpieť;
expr. to si v-š! za to budeš pykať;