vykonať dok.
1. urobiť, uskutočniť (nejakú činnosť); často sa používa ako formálne sloveso a tvorí význ. celok s pripojeným substantívom (v A): v. veľa práce, v. inšpekciu;
v. rozsudok, rozkaz;
v. návštevu u niekoho navštíviť ho;
v. cestu
2. vybaviť (význ. 1): v. si pas, povolenie
3. urobiť (niečo zlé, dobré): pozri, čo si v-l! spôsobil;
veľa pre nás v-li;