Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vyh��ba��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

vyhadzovať,vyhadzovať sa p. vyhodiť, vyhodiť sa

vyharcovať sa, -uje, -ujú dok. expr. vybúriť sa: Každá žilka hrá na ňom túžbou vyharcovať sa. (Kuk.)

vyháčkovať, -uje, -ujú dok. odb. (čo) odstrániť črevá pernatej zveri al. hydine pomocou háčika al. kliešťami hneď po zabití, aby mäso nenapáchlo

vyhádať, -a, -ajú dok. zastar. (čo) uhádnuť: Hadač vyhádal, na ktorom strome v hniezde vták sedí. (Dobš.) Skladanský vyhádal plnší zvuk strednej slovenčiny. (Vaj.)

vyhádzať, -dže, -džu dok.

1. (čo) nahádzať z nižšieho miesta na vyššie: v. veci na voz, na povalu;

2. (čo) hádzaním dostať odniekiaľ von, povyhadzovať: v. hnoj z maštale;
v. sneh;
Tafle z Jakubovej krčmy vyhádzali.
(Taj.) Vyhádzala hrnce z police naprostred kuchyne. (Janč.);
pren. expr. Vyhádzal som zo seba všetky predsudky voči baletu (Heč.) zbavil som sa predsudkov.

3. expr. (koho) poprepúšťať, povyháňať zo zamestnania, povyhadzovať z bytu a pod.: Ak nepôjdete sami od seba, tak vás dám vyhádzať. (Jégé) Ford vyhádže z práce polovicu robotníctva. (Heč.)

4. (čo) (o peniazoch) zbytočne, nerozumne, ľahko utratiť, minúť, premárniť: Hlúpo vyhádzal mnoho peňazí, aby ukázal, že i on vie byť gavalierom. (Jégé) Ľudovít XIV. vyhádzal veľa peňazí na divukrásne stavby. (Hor.)

vyhadzov, -a muž. r. hovor. expr. vyhodenie, prepustenie zo zamestnania al. z bytu: Niekoľko týždňov — a prichádza vyhadzov. (Fr. Kráľ)

vyhadzovač1, -a, mn. č. -i muž. r. šport. hráč, ktorý vyhadzuje loptu, napr. pri hádzanej

vyhadzovač2, -a, mn. č. -e muž. r. súčiastka záveru strelnej zbrane, ktorá vyhadzuje nábojnice z nábojovej komory

vyháňať p. vyhnať

vyhanbiť, -í, -ia dok. zastar. (koho) vyhrešiť, hrešením zahanbiť: Však ja ťa vyhanbím. (J. Chal.) Díval sa zadubene do ohňa, ani keby ho vyhanbil. (Pláv.)

vyhárať, -a, -ajú nedok.

1. prestávať horieť, vyhasínať, zhasínať, dohárať: vyhárajúca lampa (Vans.);
Voskové sviece vyhárali. (Hor.);
pren. Ale nádej jej predsa nevyhára (J. Kráľ) nemizne.

2. zastar. šľahať, vyšľahávať (o ohni al. o plameni): Priepasť sa otvára a z nej oheň vyhára. (Chal.);
ľud. v spojeniach peniaze, poklady vyhárajú podľa povery sa vraj ukazuje plameň v istom čase (obyč. v noci na Jána) na mieste, kde je zakopaný poklad al. peniaze (Taj., Ondr., Hor.);

3. vysychať vplyvom slnečného tepla a žiaru pri nedostatku vlahy, vody: pasienky vyhárajú;

dok. k 1, 3 vyhorieť

vyharušiť, -í, -ia dok. nár. (koho) pokarhať, vyhrešiť: Dozorca vyharušil hosťa, prečo nedrichme. (Záb.) Toho Petra si asi poriadne vyharušila! (Stod.)

vyhášať p. vyhasiť

vyhasínať p. vyhasnúť

vyhasiť, -í, -ia dok.

1. (čo) celkom, úplne uhasiť, zhasiť: v. lampu, svetlo, oheň;
Tehelňa vyhasila pece.
(Vaj.);
pren. kniž. : vyhasený svet (J. Kráľ) pustý, bez života;
v. niekomu život zabiť niekoho;

2. (čo) vykonať hasenie vápna, nasýtiť vápno vodou: v. vápno;

3. hovor. expr. (koho) vybiť, vymlátiť;

nedok. k 1, 2 vyhášať, -a, -ajú

vyhasnúť, -ne, -nú, -sol dok. (o ohni a svetle) prestať horieť, prestať svietiť: lampa vyhasla, oheň vyhasol;
Slnce vyhasne.
(Lask.) Vladovi vyhasla cigareta. (Čaj.) Svetlá v oblokoch vyhasli. (Kuk.);
neos. Vyhaslo mu vo fajke. (Taj.);
pren.: Oheň očí vyhasne (Sládk.) radostný, veselý výraz sa stratí, zmizne. Jeden z dvoch životov vyhasol (Šolt.) skončil sa. Rozpomienka nikdy nevyhasne (Vaj.) nezanikne. Básnik vyhasol (Žáry) zomrel;

nedok. vyhasínať, -a, -ajú

vyhasnutý, kniž. zastar. i vyhaslý príd. m. ktorý prestal horieť, svietiť, ktorý vyhasol: vyhasnutý oheň, vyhasnutá sopka;
vyhaslý krb
(Hviezd.);
vyhaslá cigareta (Fr. Kráľ);
pren. vyhaslé oči (Kuk., Škult.) slepé;
vyhaslý pohľad (Pláv.) smutný, bez záujmu

vyhegať, -á, -ajú dok. expr.

1. (koho) vytriasť: Cára v tom (voze) poriadne vyhegalo. (Jes-á)

2. (čo) častým používaním poškodiť, rozhegať: vyheganý voz (Ondr.);
vyheganá lavica

vyh p. vyhňa

vyhenka p. vyhňa

výherca, -u, mn. č. -ovia/-i muž. r. kto niečo vyhral, kto získal výhru: šťastný v.

výherný príd. m. týkajúci sa výhry, vzťahujúci sa na výhru: v. plán;
v-á skupina

vyhikovať, -uje, -ujú nedok. expr. zried. ustavične híkať (Kuk., Jes-á)

výhľad, -u muž. r.

1. dobrá viditeľnosť na všetky strany (obyč. z vyvýšeného miesta), vyhliadka, rozhľad: krásny v. na okolité vrchy (Jégé);
v. na zoranú plochú stráň (Jil.);
v. a Babiu horu (Vlč.);
Sediaci v tieni kolonády mali voľný výhľad. (Vaj.) Chvojky zacláňajú výhľad. (Chrob.)

2. zastar. oblok, okno na streche: pôjd s výhľadom (Kuk.);

3. nádej, vyhliadka: v-y do budúcnosti;
ružové v-y
(Kuk.);
krušné v-y (Šolt.);
v. na skvelý vydaj (Kuk.);
v-y na zisk (Kal.)

mať niečo vo výhľade mať nádej na niečo

vyhľadať, -á, -ajú dok. (čo, koho) vynaložiť určité úsilie o nájdenie niečoho, niekoho, hľadaním nájsť, vypátrať: v. knihu v knižnici;
Vyhľadali sme si pohodlné miestečko medzi vrbinami.
(Záb.) Konôpka vyhľadal v batožine čistý kus plátna. (Jégé) Pôjdete otca vyhľadať. (Tim.) Schodili sme všetky končiny, aby sme ťa vyhľadali. (Hviezd.);
kniž. Stránky ma vyhľadali na byte (Stod.) navštívili;
v. (si) nevestu, ženu vybrať, zvoliť (si), nájsť (si);

nedok. vyhľadávať i vyhľadúvať, -a, -ajú

Naposledy hľadané výrazy

1. vyh��ba�� v Slovníku slov. jazyka