Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vydať” v Slovníku slovenského jazyka

vydať1, -á, -ajú, vydaný dok.

1. (čo) dať niečo zo seba, uvoľniť, vypustiť zo seba;
zrodiť: Lne stene a stene a plod vydať nemôže. (Botto) Vydáš ovocie — a vädneš. (Vaj.) Zem, musíš mi vydať úrodu. (laz.)

v. zo seba všetko podať najväčší výkon;

2. (čo) dostať zo seba, dať zaznieť (o zvuku): Pri práci nesmie ani hláska vydať. (Hor.) Človieča zaskučí a vydá akési zvieracie hlasy. (Ráz.)

3. (koho, čo komu) dať do rúk, do moci, odovzdať, prenechať: v. niekoho katovi (Kal.);
Vy ste ma teda vydali polícii? (VHV) Svätopluk vydal Rastislava do moci Nemcov. (Škul.) Musel som vydať i túto pozíciu. (Kuk.) Vydal ma súdu. (Kuk.)

4. (čo) oznámiť, verejne vyhlásiť, uverejniť: v. komuniké, nariadenie, zákon, vyhlásenie;
v. úradnú zprávu, vyhlášku, obežník, smernice;
v. zatykač
;
voj. v. rozkaz;
zastar. Vydaj počet zo svojho šafárenia (Kuk.) vyúčtuj.

v. svedectvo o kom (o čom) svedčiť o kom (o čom);

5. (čo) vyhotoviť, vystaviť nejaký doklad: v. potvrdenie;
v. faktúru, účet, šek
;

6. (čo) uverejniť tlačou, publikovať, vytlačiť: v. knihu, sborník, brožúru;
Umienili sme si túto rozprávku vydať.
(Lask.)

7. (čo) (o peniazoch) minúť, utratiť, zaplatiť: Vydal som na to už 350 zlatých. (Kuk.) Neraz posledný groš vydali za lákavé haraburdie. (Letz)

8. (čo) vrátiť drobné, menšie peniaze pri platení veľkými peniazmi: Zo zlatovky vydali mi ešte dvadsať grajciarov. (Taj.) Vydali mi niekde mrcha šesták. (Šolt.)

9. (koho čomu) ponechať vplyvu, pôsobeniu niečoho, obyč. nepriaznivému;
vystaviť: v. niekoho nebezpečenstvu;
Ženu vydal planému životu.
(Taj.) Čo krvi sa tu už vylialo živých bytostí vydaných napospas osudu. (Vám) Poddaný bol vydaný pánovi na milosť a nemilosť. (Jégé);

nedok. vydávať1

|| vydať sa1

1. (kam) pustiť sa, vypraviť sa, vybrať sa niekam, nastúpiť cestu: v. sa na cestu;
Vydám sa do Talianska.
(Al.) Sestra vydala sa na púť. (Kal.) Mladý pán vydal sa na skusy do sveta. (Zúb.)

2. (čomu) vystaviť sa, oddať sa vplyvu, pôsobeniu niečoho, obyč. nepriaznivému. Či nevydám sa nebezpečenstvu znova vás stretnúť? (Vaj.)

3. hovor. (z čoho) vyčerpať sa, vysiliť sa: Dva životy, čo sa práve vydali z posledných síl. (Jil.)

4. hovor. (z čoho) utratiť, minúť (peniaze): v. sa z peňazí;

nedok. vydávať sa1

vydať sa2, -á, -ajú dok. (za koho i bezpredm.) vstúpiť do manželstva (o žene): Soňa vydala sa fiškála. (Jégé) Má už 25 rokov, a vydať sa nemôže. (Tim.) Prišiel si, a stará sa ti vydala. (Tat.) Mať sa mi vydala za istého tkáča. (Kuk.);

nedok. vydávať sa2, -a, -ajú

|| vydať2 (koho, koho za koho) dať dcéru za ženu niekomu: Matky chcú dcéry vydať v pokoji. (Sládk.) Ešte v útlom veku vydali ju za Malinského. (Vaj.) Teraz má starosť, ako by dievku najlepšie vydala. (Tim.);

nedok. vydávať2

vydatá príd. m.: v-á žena ktorá sa vydala

výdatný príd. m. ktorý hodne vydá, účinný, hojný, bohatý množstvom: v. dážď, v. spánok, v. obed, v-á pomoc, v-á podpora, v. zárobok, v. pomocník;
v. prameň
(Hviezd.);
výdatnejšie objednávky (Al.);

výdatne prísl.;

výdatnosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. vydať v Slovníku slov. jazyka