Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vyd��va��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

vydariť sa, -í, -ia dok. byť úspešný, úspešne sa skončiť, podariť sa: Dielo sa vydarilo. (Taj.) Musí sa vydariť, na čo sa ty podoberieš. (Kuk.) Svadobná hostina sa vydarila. (Rys.) Oziminy sa nevydarili. (Heč.) Mne sa najstarší syn nevydaril (Tat.) ni je dobrý.

vydať sa2, -á, -ajú dok. (za koho i bezpredm.) vstúpiť do manželstva (o žene): Soňa vydala sa fiškála. (Jégé) Má už 25 rokov, a vydať sa nemôže. (Tim.) Prišiel si, a stará sa ti vydala. (Tat.) Mať sa mi vydala za istého tkáča. (Kuk.);

nedok. vydávať sa2, -a, -ajú

|| vydať2 (koho, koho za koho) dať dcéru za ženu niekomu: Matky chcú dcéry vydať v pokoji. (Sládk.) Ešte v útlom veku vydali ju za Malinského. (Vaj.) Teraz má starosť, ako by dievku najlepšie vydala. (Tim.);

nedok. vydávať2

vydávať sa2,vydávať2 p. vydať sa2, vydať2

vydaj, -a muž. r. vstup dievky al. ženy do manželstva, vydatie, vydávanie: dievča na v.;
Dcéra mala nachystané periny na vydaj.
(Taj.) Nemusela sa náhliť s vydajom. (Fig.)

výdaj, -a muž. r. poľnohosp. množstvo nadojeného mlieka

výdaj, -a/-u muž. r.

1. vydávanie: v. lístkov, v. materiálu, tovaru;
v. bankoviek;
v. mlieka
(Zúb.);

2. len v mn. č. zried. výdavky: groš na denné výdaje (Taj.);

výdajový príd. m. k 1 : v. doklad

vydájač, -a muž. r. zried. človek, ktorý vydája: v. kráv;

vydájačka, -y, -čiek žen. r.

vydájací p. vydojovací

výdajka, -y, -jok žen. r. listina o výdaji tovaru: v. materiálu, v. na výrobky

výdajňa, -ne, -ní žen. r. miestnosť, kde sa niečo vydáva: v. tovaru, v. liečiv;
žel. v. cestovných lístkov úradná miestnosť na stanici pre nákup cestovných lístkov;
v. batožiny miestnosť, kde sa vydáva batožina dopravovaná vlakom

výdajový p. výdaj

vydanie, -ia stred. uverejnenie tlačou (obyč. o knihách): prvé v. knihy;
knižné v., opravené v.;
zvláštne (osobitné) v. novín;
nové v. Hviezdoslavových spisov, súborné v. básní J. Kráľa
;
štud. slang. šalátové v. roztrhaná kniha al. časopis;
pren. hovor. Stará mama bola staršie vydanie dcéry (Jégé) veľmi podobná dcére.

vydarený príd. m. ktorý sa vydaril, úspešný, dobrý, podarený: v-á práca;
v-á zábava;
v-á poľovačka;
v. skutok
(Vaj.);
v-é deti majúce hodne kladných vlastností;

vydarene prísl.

vyd1, -á, -ajú, vydaný dok.

1. (čo) dať niečo zo seba, uvoľniť, vypustiť zo seba;
zrodiť: Lne stene a stene a plod vydať nemôže. (Botto) Vydáš ovocie — a vädneš. (Vaj.) Zem, musíš mi vydať úrodu. (laz.)

v. zo seba všetko podať najväčší výkon;

2. (čo) dostať zo seba, dať zaznieť (o zvuku): Pri práci nesmie ani hláska vydať. (Hor.) Človieča zaskučí a vydá akési zvieracie hlasy. (Ráz.)

3. (koho, čo komu) dať do rúk, do moci, odovzdať, prenechať: v. niekoho katovi (Kal.);
Vy ste ma teda vydali polícii? (VHV) Svätopluk vydal Rastislava do moci Nemcov. (Škul.) Musel som vydať i túto pozíciu. (Kuk.) Vydal ma súdu. (Kuk.)

4. (čo) oznámiť, verejne vyhlásiť, uverejniť: v. komuniké, nariadenie, zákon, vyhlásenie;
v. úradnú zprávu, vyhlášku, obežník, smernice;
v. zatykač
;
voj. v. rozkaz;
zastar. Vydaj počet zo svojho šafárenia (Kuk.) vyúčtuj.

v. svedectvo o kom (o čom) svedčiť o kom (o čom);

5. (čo) vyhotoviť, vystaviť nejaký doklad: v. potvrdenie;
v. faktúru, účet, šek
;

6. (čo) uverejniť tlačou, publikovať, vytlačiť: v. knihu, sborník, brožúru;
Umienili sme si túto rozprávku vydať.
(Lask.)

7. (čo) (o peniazoch) minúť, utratiť, zaplatiť: Vydal som na to už 350 zlatých. (Kuk.) Neraz posledný groš vydali za lákavé haraburdie. (Letz)

8. (čo) vrátiť drobné, menšie peniaze pri platení veľkými peniazmi: Zo zlatovky vydali mi ešte dvadsať grajciarov. (Taj.) Vydali mi niekde mrcha šesták. (Šolt.)

9. (koho čomu) ponechať vplyvu, pôsobeniu niečoho, obyč. nepriaznivému;
vystaviť: v. niekoho nebezpečenstvu;
Ženu vydal planému životu.
(Taj.) Čo krvi sa tu už vylialo živých bytostí vydaných napospas osudu. (Vám) Poddaný bol vydaný pánovi na milosť a nemilosť. (Jégé);

nedok. vydávať1

|| vydať sa1

1. (kam) pustiť sa, vypraviť sa, vybrať sa niekam, nastúpiť cestu: v. sa na cestu;
Vydám sa do Talianska.
(Al.) Sestra vydala sa na púť. (Kal.) Mladý pán vydal sa na skusy do sveta. (Zúb.)

2. (čomu) vystaviť sa, oddať sa vplyvu, pôsobeniu niečoho, obyč. nepriaznivému. Či nevydám sa nebezpečenstvu znova vás stretnúť? (Vaj.)

3. hovor. (z čoho) vyčerpať sa, vysiliť sa: Dva životy, čo sa práve vydali z posledných síl. (Jil.)

4. hovor. (z čoho) utratiť, minúť (peniaze): v. sa z peňazí;

nedok. vydávať sa1

vydatá príd. m.: v-á žena ktorá sa vydala

výdatný príd. m. ktorý hodne vydá, účinný, hojný, bohatý množstvom: v. dážď, v. spánok, v. obed, v-á pomoc, v-á podpora, v. zárobok, v. pomocník;
v. prameň
(Hviezd.);
výdatnejšie objednávky (Al.);

výdatne prísl.;

výdatnosť, -ti žen. r.

vydávať1, -a, -ajú nedok.

1-9. p. vydať1;

10. (koho za koho, za čo; class="sc" /> čo za čo) vyhlasovať, označovať: v. čierne za biele;
Jankech obalamutil mnoho poctivých ľudí, vydávajúc svoje nečiny za líniu strany a vlády.
(Min.)

|| vydávať sa1

1-4. p. vydať sa1;

5. (za koho, za čo) vyhlasovať sa za niekoho, za niečo, označovať sa ako niečo: Predseda sa vydával za Maďara. (Taj.) Mardok sa vydával za kresťana. (Jégé)

vydavateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto vydáva knihy al. iné písomnosti: v. časopisu, v. piesní, v. kníh;

vydavateľský príd. m.: v. plán, v. program, v-á činnosť, v-é právo, v-á práca, v-á prax;

vydavateľstvo, -a, -tiev stred. inštitúcia zaoberajúca sa vydávaním kníh al. iných písomností

vydáviť, -i, -ia dok. (čo) dávením dostať zo seba, vyvracať: Keď i zjem, vydávim to. (Ráz.) Žerie trávu, aby ľahšie vydával, čo zostalo v žalúdku. (Ondr.)

výdavok, -vku mn. č. muž. r. obyč. v čo sa za niečo vydá (obyč. vo forme peňažných prostriedkov), útrata: denník príjmov a výdavkov, investičné v-y, stavebné v-y, bežné v-y;
v-y na kultúru, na zbrojenie;
peniaze na zaokrytie výdavkov
;

výdavkový príd. m.: v. register zoznam výdavkov

vydedenec, -nca muž. r. vydedený, vyhostený človek, vyvrheľ: vydedenci ľudskej spoločnosti (Vans.);
vydedenci zeme (Hlb., Fig.);
Nechceme na vlastnom byť vydedenci. (Fr. Kráľ) vydedenecký príd. m. v. osud (A. Mat.)

vydediť, -í, -ia dok. (koho) zbaviť dedičstva, dedičského práva, vylúčiť z dedičstva: v. syna, dcéru;
zem, kde rastú palmy, nás už vydedila.
(Smrek) Je ako vydedený z tohto života. (Hor.)

vydeliť, -í, -ia, rozk. -deľ dok.

1. (čo komu) z väčšej časti oddeliť a dať niekomu: Hosťovi vydelila kus chleba. (Kuk.) Olovrant ja vydelím. (Šolt.) Vydelil mi kus zeme. (Heč.)

2. zried. (čo komu) určiť, prideliť: Mne vydelili piatu posteľ od neho. (Taj.)

3. trochu zastar. (koho) dať niekomu dedičský podiel: Otec ťa vydelí. (Ráz.) Najprv nás vydeľte a potom si prežrite všetko. (Jil.)

4. mat. vykonať delenie čísla číslom;

nedok. k 1-3 vydeľovať, -uje, -ujú i vydieľať, -a, -ajú

|| vydeliť sa ostro sa vyhraniť: Spoločenské triedy sú menej vydelené. (Kuk.);

nedok. Vydeľovať sa

vydesený príd. m. naľakaný, nastrašený, plný desu, strachu. vydesená tvár dievčaťa (Kuk.);
Hľadel na ňu vydesenými očami. (Ondr.);

vydesene prísl.: Všetci sa po sebe vydesene podívali. (Zgur.)

vydesiť, -í, -ia dok. (koho) silne nastrašiť, vyľakať, naľakať, nahnať niekomu hrôzu: Vydesia ich už i vlastné tiene. (Ráz.) Nárek detí nás neraz zo sna vydesí. (Mih.)

|| vydesiť sa zľaknúť sa, zhroziť sa;
vyľakať sa;
pren. Kde-tu suché raždie sa vydesilo a naľakalo (Jil.) zapraskalo.

vydestilovať, -uje, -ujú dok. chem. (čo) získať destiláciou. v. lieh, kyselinu, plyny

vydezinfikovať, -uje, -ujú dok. zried. (čo) dezinfikovaním vyčistiť, zbaviť choroboplodných zárodkov: v. miestnosť, stajňu

Naposledy hľadané výrazy

1. vyd��va�� v Slovníku slov. jazyka