vy G, A, L vás D vám I vami zám. osob. 2. os. mn.
1. označ. skupinu dvoch a viacerých adresátov: je vás veľa, vy ste kamaráti;
povedz, čo je medzi vami;
obídeme sa aj bez vás, vy sebci! čo nového u vás (doma)?
2. označ. jednotlivého adresáta pri vykaní: pán učiteľ, vy ste nás kedysi učili;
vás nepoznám;
odpovedáme Vám na list
3. hovor. označ. všeobecnú 2. os., ktorou podávateľ citovo zainteresúva adresáta: zvuk tíchne, ale vám sa zdá, že stále znie
4. expr. D vám vyj. psychickú účasť podávateľa na deji (etický datív): to vám bolo také smiešne! zrazu sa vám spustil lejak
vyabstrahovať dok. k abstrahovať: v. poučku, v-né zákonitosti
vyargumentovať dok. podložiť argumentmi: presvedčivo v., právne v-né obavy
vyasfaltovať dok. k asfaltovať: v. cestu
vybabrať -e -ú dok. hovor. oklamať (význ. 2), dostať, prekabátiť: škaredo s ním v-li
vybadať dok. vypozorovať; vytušiť: v. u dieťaťa vzdor;
z jeho reči v-l, že sa nevráti vyrozumel
// vybaliť sa vybaliť si kufre, batožinu ap.;
nedok. vybaľovať
nedok. vybaľovať sa
vybavenosť -i ž. súhrn potrebných prostriedkov, ustanovizní ap., vybavenie, vystrojenie: technická v. vozidla;
občianska v. sídlisk
výbavička -y -čiek ž. zdrob.: detská v.
vybaviť dok.
1. postarať sa o získanie al. uskutočnenie niečoho (obyč. úr. postupom); vykonať, zariadiť: v. si potvrdenie, pas, dôchodok, v. niečo osobne, telefonicky, v meste nič nev-l;
v-li mu prijatie u ministra
2. uviesť do poriadku isté úr. veci (úkonmi vyplývajúcimi z prac. povinnosti): v. spis, agendu, posúriť v-enie žiadosti, nev-ená pošta;
v. stránky, v. cestujúcich
3. vystrojiť (potrebným): dobre v-ené sídlisko, televízor v-ený tranzistormi
● v. si s niekým (osobné) → účty;
// vybaviť si vyvolať si opäť v mysli, prestaviť si: živo si v-l tú situáciu;
vybavovačka -y -čiek obyč. mn. ž. hovor. vybavovanie: v-y po úradoch
nedok. vybavovať
nedok. vybavovať sa
nedok. vybavovať si
// vybehať sa
1. do vôle sa nabehať, unaviť sa behaním: deti sa musia v.
2. hovor. opotrebovať sa, vydrať sa: v-ný hriadeľ
vybehávačka -y -čiek ž.
nedok. vybehávať2 -a
výbehový príd.
vyberačka -y -čiek ž.
vyberane prísl.: v. sa správať;
vyberanosť -i ž.
nedok. vyberať sa
výberkyňa -e -kýň ž.
výberový príd. k 1, 3: v-á škola;
v-é maslo
vybetónovať dok. pokryť vrstvou betónu; vystavať z betónu: v. chodník;
v. múr
vybičovať dok. do krajnosti vystupňovať, vydráždiť: v. fantáziu, nervy, v-ná pozornosť;
nedok. vybičúvať -a
nedok. vybíjať sa
vybiť -je -jú dok.
1. zbiť (význ. 3), nabiť: bojí sa, že ho doma v-jú
2. (zabíjaním) vyhubiť: v. škodlivý hmyz
3. nárazom poškodiť, vyraziť, vytĺcť: v. obloky, pri bitke mu v-li zuby
4. bitím, nárazom vyznačiť, vyhĺbiť: v. značku do plechu;
v. jamu na ceste
5. takto poškodiť: v-tý asfalt
6. zbaviť elektr. náboja: v. akumulátor;
hovor. v. poistku spáliť
7. expr. dať voľný priebeh, uvoľniť: v. (si) vášeň
● expr. v. niekomu niečo z → hlavy;
vybito prísl.;
vybitosť -i ž.
vybľakovať nedok.
1. expr. opakovane, veľmi bľačať: ovce v-jú
2. pejor. vykrikovať; vyspevovať: nev-j!
opak. vybľakúvať -a
výbojkový príd.
výbojne prísl.;
výbojnosť -i ž.
výbojný príd. dobyvateľský, dobyvačný; útočný, agresívny: v-é kmene, v-é plány;
v-á povaha;
vybojovať dok.
1. bojom získať: v. si slobodu;
v. si (dobrú) pozíciu, v. loptu
2. uskutočniť, zviesť boj: v. rozhodujúci zápas;
nedok. vybojúvať -a, vybojovávať -a
výborníčka -y -čok ž.;
výbornícky príd.
výborovka -y -viek ž. hovor. výborová schôdzka
výborový príd.: v-á schôdzka
vybozkávať -a dok. veľa ráz pobozkať: v. dieťa
vybrane prísl. k 1
vybrať -berie -berú -bratý/-braný dok.
1. vyvoliť si z väčšieho množstva (rozlič. druhov): v. si niečo na pamiatku, v. si tanečnicu;
prosím, v-te si!
2. vziať, vytiahnuť (obsah niečoho): v. peniaze z peňaženky, šaty zo skrine
3. takto vyprázdniť: v. schránku
4. jednotlivo získať (peniaze), povyberať, zinkasovať: v. od každého po 50 korún (na dar), v. príspevky
5. vyžiadať, zobrať si na základe nároku: v. si dovolenku, výhru v športke
6. hovor. v. zákrutu prejsť, absolvovať ju (vozidlom)
vybrúsene prísl.;
vybrúsenosť -i ž.
nedok. vybrusovať
vybubnovať dok. v min. bubnovaním (význ. 1) vyhlásiť: dať v. oznámenie;
pren. expr. (nezodpovedne) rozchýriť, vykričať: v. tajomstvo
vybuchnúť -e -ú -chol dok.
1. náhle sa vznietiť, podľahnúť nadmernému tlaku ap., explodovať: mína nečakane v-la;
fľaša so šampanským v-la
2. expr. (o citoch, prejavoch) prudko sa prejaviť; (o človeku) prudko reagovať, vyskočiť, vyletieť: v sále v-l smiech;
je nervózny, hneď v-e
3. subšt. rušivo sa prejaviť, ukázať sa problematickým, nedostatočným: distribúcia v-la;
celkom sme v-li nemali sme úspech;
nedok. vybuchovať
výbuchový príd.
vybudovať dok. k budovať (význ. 1, 2): v. sídlisko, autostrádu, skleníky;
v. trhové hospodárstvo, v. školstvo na novom základe
vyburcovať dok. expr.
1. vytrhnúť zo spánku, zburcovať: skoro ráno v-l celý dom
2. zaktivizovať, zburcovať: v. v niekom všetky schopnosti;
v. občanov z pasivity vyviesť