Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vozi��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

vozievať,vozievať sa p. voziť, voziť sa

voziar (nár. i vozár), -a muž. r. povozník: Voziari mu doviezli mnoho sudov vína zo stanice. (Vans.) Cestou hrčali vozy. Ozýval sa krik voziarov. (Vaj.) Vozár ho našiel a odviezol domov. (Zúb.);

voziarsky (nár. i vozársky) príd. m. vzťahujúci sa na voziara;
patriaci voziarovi: voziarske povinnosti (Jés-á);
vozárske koleso (Dobš.)

voziareň (nár. i vozáreň), -rne, -rní žen. r. kôlňa na úschovu vozov: Vzadu stáli humná s voziarňou. (Lask.) Nechcú mať miesto chrámu vozáreň. (Záb.)

vozič, -a muž. r. kto pracuje pri dovoze niečoho, kto sa zamestnáva vozením niečoho: v. hliny;
Voziči mu načas nedovážajú krm.
(Taj.);

vozičský príd. m. vzťahujúci sa na voziča;
patriaci vozičovi: v-á práca;
v-é povinnosti

vozíček p. vozík

vozidlo, -a, -diel stred. zariadenie na vozenie, dopravný prostriedok, najmä kolesový: motorové v., pancierové, obrnené v.;
viesť, riadiť v., chod v-a;
Popozerali na reťaz automobilov a iných vozidiel.
(Jégé) Nasadol na svoje vozidlo a pokračoval v ceste. (Ondr.) (Bárka) je veľmi nemotorné vozidlo. (Kuk.);

vozidlový príd. m.: v. motor poháňajúci vozidlá

vozík, -a muž. r.

1. menší, ľahší voz: Často ho bolo vídať na ľahkom vozíku do Vranova odchádzať. (Urb.) Z vozíka pred bránou zostúpil starec. (Vaj.)

2. malé vozidlo rozličného tvaru a konštrukcie na vozenie menších nákladov, prípadne osôb: ručný v., prívesný, výklopný v., banský v., batožinový v.;
nemocničný v., detský v.
;

3. tech. pohybujúca sa časť písacieho stroja;

vozíkový príd. m. v-é ložisko na vozíku;

vozíček, -čka muž. r. zdrob. expr.

vozíkať, -a, -ajú dok. nár. expr. (koho) voziť (na vozíku): (Deti) vozíkala na slniečku, aby sa prevetrali. (Dobr.)

|| vozíkať sa voziť sa (na vozíku): v. sa na kočiari (Zgur.)

vozisko p. voz

voziť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) vozidlom, dopravným prostriedkom dopravovať, prevážať, dovážať: v. tovar, v. drevo, uhlie, piesok, štrk, v. hnoj;
v. dieťa v kočíku, vo vozíku;
Vozil všetkých na lietadle.
(Šteinh.) Maco vozil gazdu do mesta. (Taj.) Dostaneš (šoférsku) uniformu a budeš ma voziť. (Štef.)

expr. v. drevo do hory robiť zbytočnú robotu;
hovor. expr. nestačí mu, čo by mu vozom vozil je veľmi lakomý, nenásytný, chamtivý;

2. zried. (bezpredm. i čo) (o ťažkom zvierati) ťahať: Šurkovie kone nikdy tak nevozili ako naše. (Taj.)

3. (čo) nosiť, prinášať, donášať (z cesty niekam), dovážať: Plátenkári chodili až do Ruska a stade vozili zlaté ruble. (Fig.)

4. expr. (čo po čom, kade) kĺzavo pohybovať niečím po niečom: (Deti) vozili ufúľané prstíky po stránkach šlabikárov. (Urb.) Nepokojne vozí obdraté nechty pomedzi korienky (vlasov). (Fig.);

opak. vozievať, -a, -ajú

|| voziť sa

1. používať vozidlo, dopravný prostriedok, prevážať sa: v. sa na voze, na aute, na vlaku;
Vysadli sme na tramvaj a vozili sa po meste.
(Kuk.) Vozí sa rada po tichej rieke v ľahkom člnku. (Vaj.)

hovor. expr. čo by sa čert na čertovi vozil v každom prípade, za každých okolností;

2. expr. kĺzavo sa pohybovať: Ako si zajedá, vozí sa mu ohryzok hore-dolu na hrdle. (Fig.) Boky sa jej honosne vozili (pri chôdzi). (Švant.) Po stenách sú rozvešané obrazy. Chlapčekov zrak sa dychtivo po nich vozí (Ráz.-Mart.) dychtivo si ich prezerá.

3. hovor. expr. (po kom) nešetrne, kruto zaobchádzať s niekým;
urážlivo sa správať k niekomu: To je striga, doma sa jednostaj vozí po Petrovi. (Letz) Najmladší (syn) pochodí najhoršie: každý sa po ňom beztrestne vozí. (Kuk.) Ako si mohol dopustiť, aby sa po mne niekto v besednici vozil? (Taj.) aby urážlivo o mne písal;

opak. vozievať sa

Naposledy hľadané výrazy

1. vozi�� v Slovníku slov. jazyka