Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „volať” v Slovníku slovenského jazyka

volať1, -á, -ajú nedok.

1. (bezpredm. i čo, na koho, na čo, za kým, za čí i so spoj. class="b0">že) (o človeku) vydávať silný, mocný hlas;
veľmi hlasno niekomu niečo oznamovať, ohlasovať (obyč. pri dorozumievaní na diaľku);
kričať;
(o zvieratách) ozývať sa, ohlášať sa: v. z veľkej diaľky;
v. silným, mocným hlasom
;
kniž. v. veľkým hlasom (Rúf.);
v. niekomu na slávu;
Ľudia volali na seba jasnejšími hlasmi.
(Urb.);
v. na kone, na záprah;
v. za odchádzajúcimi;
„Máš?“ voláme o dušu.
(Mor.) Z plného hrdla volám: Odzbrojiť! (Len.) Ktosi volal, že horí povala. (Hor.);
kukučka volá;
Kohút zaspieva hlasom trikrát volajúcim.
(Rúf.);

pren. (o veciach) vydávať zvuk, ozývať sa: trúba volá (Vaj.) Keby som ja mlčal, kamene budú volať. (Zúb.)

Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva prísl. o primeranej reakcii na niečie konanie;
bibl., kniž. hlas volajúceho (volajúci) na púšti zbytočné, márne reči, al. snahy, nenachádzajúce ozvenu, ohlas;

2. (koho, čo) hlasom (obyč. vyslovením mena), posunkami ap. vyzývať, pobádať niekoho, aby k niekomu prišiel, aby niekam išiel: v. niekoho späť;
v. deti domov;
Počuť ženský hlas. Volá ma matka.
(Vám.) Volajú raňajkovať. (Ráz.) Poďte dnu, — volá majster. (Taj.) Poď sa pigať, Maroš! — volá ho Miško. (Ráz.) Zuza ho volá očami. (Tim.) Pohvizdujem na psa, volám ho, ale nič. (Švant.);
pren. práca, povinnosť ho volá musí sa venovať práci, povinnosti, má prácu, povinnosť;

3. (koho) vyzývať, pozývať niekoho ustálenou (úradnou al. priateľskou formou), aby niekam prišiel, aby navštívil niekoho al. nejaké miesto s nejakým cieľom, v nejakej veci ap.: v. lekára, v. pohotovosť, bezpečnosť;
v. niekoho na (pred) súd
predvolávať;
v. niekoho na návštevu, na svadbu;
Prišiel som vás volať na radostník.
(Laz.) Dostal som telegram, volajú ma na poradu. (Urbk.) Volajú ho na všetky strany do kosby. (Taj.);
v. niekoho za svedka;
pren. kniž. v. niekoho na zodpovednosť robiť zodpovedným;

4. hovor. (koho, komu, kam) telefonicky sa spájať s niekým, telefonovať niekomu: v. (telefonicky) priateľa, priateľovi;
v. na sekretariát, na hlavnú správu;
(Informátor) načúval (pri aparáte) a dával Jožkovi najavo, že volá sekretárka.
(Štef.)

5. (o čo, po čom, zried. i po kom) naliehavo, úpenlivo si žiadať niečo al. niekoho, dožadovať sa, dovolávať sa niečoho al. niekoho: v. o pomoc, v. o pomstu;
v. po slobode, v. po náprave;
Tu nič nedýcha, nevolá po živote.
(Jaš.) Hydrocentrála bola preťažená, každý volal po elektrickom prúde. (Min.) Volali po štátnom zástupcovi, žiadali hlavu cenzora, ktorý článok prepustil. (Letz);
cirk. hriech volajúci do neba, o pomstu, do neba volajúci hriech veľmi ťažký;
kniž. do neba volajúca krivda, urážka veľmi veľká, ťažká;

opak. volávať, -a, -ajú;

dok. k 1-4 zavolať, k 1 i zvolať

volať2, -á, -ajú nedok. (koho, čo ako) používať pre niekoho, pre niečo nejaké meno, nejaký názov, oslovovať nejakým menom, nazývať, menovať: Ako ťa volajú, Hanka. (Fr. Kráľ) Starý, — takto ho volali všade, hoci jeho riadne meno bolo Ignác Lálik. (Švant.) U Jablonských mali psa. Belkom ho volali. (Janč.) Toto miesto volali klubovňou. (Laz.);

opak. volávať, -a, -ajú

|| volať sa

1. používať pre seba nejaké meno, nazývať sa, menovať sa: Ako sa voláte po mene? — Podmaník. (Tat.) Tam v pozadí ten vrch sa volá Ďumbier. (Fr. Kráľ)

2. navzájom sa oslovovať nejakým menom, nazývať sa, menovať sa: Tie dve ženy si nájdu cestu k sebe. V krátkom čase sa budú volať krstnými menami. (Zel.);

opak. k 2 volávať sa

Naposledy hľadané výrazy

1. volať v Slovníku slov. jazyka