Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vo��i” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

vodáckať sa, -a, -ajú nedok. nár. expr. (s kým) chodiť, vodiť sa, vláčiť sa: Večer sa vodácka (po dedine) s kadejakými kupci. (Kuk.) So Samom sa potajme vodáckaš. (Čaj.)

vodierať sa p. vodrieť sa

vodievať,vodievať sa1 p. vodiť, vodieť sa1

vodievať sa2 p. vodiť sa2

v,vo predl.

I. so 6. p. vyjadruje

1. a) miesto, prostredie, vnútri ktorého sa uskutočňuje nejaký dej. al. vnútri ktorého sa niečo, niekto nachádza: bývať v dome, sedieť v izbe;
v žalúdku ma tlačí;
v topánke mám kameň;
v ušiach mi zvoní;
má slzy v očiach, bolesť v srdci;
už je ruka v rukáve
;
b) medzi, uprostred: V mase šumelo ako v kotle. (Vaj.) Zem tá je krásna, slávna časť v sveta desatine. (Sládk.);
päť v desiatich sa nachádza dvakrát;
hovor celý deň sedí v knihách študuje, číta;
c) všeobecný priestorový význam: zostalo mu to v živej pamäti;
V jeho mysli (utkvela) Adelina tvár.
(Vaj.);
prehol sa v páse;
poškrabal sa vo vlasoch;
v blízkosti potoka
(Zúb.);
V polvrchu ich zastihol dážď. (Kuk.);
zrkadlo, obraz v bohatom ráme;

2. čas (obyč. v spojení s názvami času) a) v priebehu niečoho, počas, cez, za: v zime, v lete, v jeseni (popri class="b0">v jeseň) ;
vo dne, v noci;
v marci, v decembri;
v ostatnom, poslednom čase;
v tomto týždni;
v posledných desaťročiach XIX. stor.;
v živote veľa skúsil
;
b) časový bod al. vymedzený časový úsek: v každej (poslednej) minúte, v poslednej chvíli, v prvom momente;
prísť niekam vo vhodnej chvíli;
zomrel vo veku 20 rokov;
je v mojich rokoch;
v nočnej hodine;
v poslednej fáze deja;
v mihu sa zobudil
(Zúb.);
V kosbe to bolo, ale až ku koncu. (Taj.) Teraz už myslia na lásku šuhajci v piatej triede. (Vaj.)

3. stav, v akom sa niekto, niečo nachádza: byť v rodine s niekým, s spojení s niekým;
byť v nebezpečenstve života;
žiť v hojnosti, v pokoji, v priateľstve, v nevoli;
byť vo vytržení, byť v rozpakoch, v pomykove, v ťažkej situácii;
narodiť sa v chudobe;
zomrel v plnej sile;
zostať (nechať niekoho) v hanbe;
motor je v chode;
stromy sú v kvete;
byť v (osobnom) styku s niekým;
všetko je v (najlepšom) poriadku;
je s ním v rovnakom veku;
žiť v (stálom) strachu;
budova je, leží v rumoch;
je v plnej paráde;
je v podnapitom stave;
udržovať niečo v dobrom stave;
mať niekoho v úcte;
mať niekoho, niečo v moci;
byť vo vleku niekoho;
mať niekoho v podozrení;
držať niečo v tajnosti;
je v druhom stave
(o samodruhej žene);
je v civile;
je už v
(popri class="b0">na) penzii;
byť v práve, v nemej hrôze pozerá
(Laz.);
Nohy si udržuj v suchu a teple. (Fr. Kráľ) Chodila (mi) posluhovať v chorobe. (Tim.) Dlho tak stáli v objatí a plači. (Taj.) Okolo polnoci bola zábava v plnom prúde. (Žáry) Za okamih bolo všetko v plameňoch. (Taj.) Želinský nebol v najlepšej vôli (Vaj.) nemal dobrú náladu;
nár. keď som stál v ohláškach (Kuk.) keď boli moje ohlášky

hovor. necítiť sa vo svojej koži cítiť nevoľnosť, byť nesvoj;
ja sa v ničom necítim necítim sa vinný, zodpovedný ap.;

4. sprievodné okolnosti (napr. prostredie, činnosť), zried. príčinu: zastrelil sa v zúfalstve, vyskočil v prekvapení, zalomil rukami v úžase;
v úzkosti;
V núdzi poznáš priateľa.
prísl. Zatajil dych v očakávaní. (Kal.) Vranu trafí v letku. (Laz.) Všetko zamĺklo v ohromení. (Fr. Kráľ) Vlasy mi dupkom vstávali v strachu. (Jégé) Šklbala si vlasy a v plači sa zachodila. (Ondr.)

5. a) spôsob: platiť v hotovosti, v peniazoch, v naturáliách;
udávať cenu v korunách, dĺžku v metroch;
niečo je, drží v kope, v kusoch, prichádzajú v skupinách;
znázorniť niečo v podobe kruhu;
zachytiť niečo v časovom poradí;
v krátkosti zhrnúť
(napr. prednášku);
dym sa valí v celých mračnách;
prišla v nových šatách;
chodiť v čiernom, v smútku;
ísť ruka v ruke;
konať v súhlase s niečím;
odsúdiť niekoho v mene republiky;
stáť v pozore, v rade;
chodiť niekomu v pätách;
ženy v šatkách, pán v okuliaroch;
držať dieťa v lone;
chodiť, ísť v sprievode niekoho
;
kniž. prepustiť niekoho v pokoji;
často býva v prirovnaniach : žiť ako v kláštore utiahnuto, striedmo;
spať ako v mlieku, ako v oleji dobre;
tma ako v rohu veľká;
konať, zaobchádzať s niekým ako v rukavičkách opatrne, šetrne;
povedal akoby v polosne (Vaj.);
držať niekoho ako v pazúroch pevne, bezohľadne;
b) prostriedok, prostredníctvo: umývať sa, kúpať sa vo vode;
prať v benzíne;
voziť dieťa v kočíku;
byť zakrútený v deke;
obzerať sa v zrkadle;
v zuboch by ho roztrhal
nenávidí ho, hnevá sa na neho;
piecť niečo v pahrebe;
kúpať sa v pote
veľmi sa potiť;
vidiel to vo filme, v televízii, počul to v rádiu;
čítal o tom v knihe
;

6. mieru (pred názvami miery): v plnej, hojnej, nemalej miere, v plnom rozsahu;
ukázať sa v plnom svetle
;

7. zreteľ;
vzhľadom na, čo sa týka: je dobrý, zbehlý v počtoch;
je pohotový v reči;
sú sebestační vo výrobe mäsa;
opatrný vo finančných veciach;
druh v boji;
je pánom v dome;
útecha v utrpení;
optimista v láske;
líšiť sa, zhodovať sa, mýliť sa v niečom
(napr. v názoroch);
vynikať v hre;
nemať mieru v pití;
zavážiť v niečom;
je v podstate, v jadre dobrý človek;
je odborník v metalurgii;
Bola majsterka v tkaní.
(Laz.) V tom sme zajedno. (Laz.);
poskočiť v cene (Taj.);
v tom máš pravdu;
preteky v plávaní, v behu ap.;
je výber v ovocí;
v každom ohľade;
v pravom zmysle (slova);
v zmysle zákona
;
v niektorých predložkových spojeniach : v súvislosti s, v spojitosti s, v protiklade k, v rozpore s;

8. predmet (obsahový): mať záľubu v niečom, sklamať sa v niekom, v niečom;
pokračovať v práci, v rozhovore, v chôdzi;
vytrvať vo vernosti;
utvrdzovať, posilňovať niekoho v niečom;
vedieť sa orientovať v situácii;
prehŕňať sa v starých papieroch, v minulosti;
preberať v jedení, v jedle;
hatiť niekoho v rozlete;
kochať sa v niekom, v niečom;
zakročiť, intervenovať v nejakej veci;
vzbudiť v niekom odpor, vzdor;
Richtár sa v tom vyzná.
(Chrob.) Kto v slove nestojí, je huncút. (Jes.) Odišiel, aby sa vzdelal v agronómii. (Vaj.) V Anduli našla úprimnú priateľku. (Vaj.) Poznať v ňom otca — celý otec. (Kuk.);
mať prsty v niečom byť do niečoho zapletený, mať účasť na niečom;
stáť niekomu v ceste, prekážať;
v jeho pohľade bola výčitka
;

9. nezhodný prívlastok: predmet v 7. páde;

II. so 4. p. vyjadruje

1. smer, smerovanie niekam (bežné len v istých spojeniach): dať, sa, pobrať sa ap. v nohy;
stať si, postaviť sa ap. tvárou v tvár;
biť sa v prsia;
oziabať, byť zima ap. v ruky, v nohy;
choď, hybaj ap. v čerty
;
trochu zastar. : Nepozrel v tú stranu. (Tim.) Vybral som sa v tieto strany. (Mor.) Pobral sa v šíry svet. (Dobš.);
v hmlistú diaľ (Vaj.);
Choď, syn môj, vo svet široký. (Krčm.) Odlietaš, vtáča, v diaľne kraje (Bunč.);
zastar.: V zrkadlo vôd hľadí ruža rozvitá. (Tim.) Kučera ľahol v hrob v pokoji. (Tim.) Noril nôž v mäkké telo. (Jil.)

2. čas a) ako časový bod;
v pondelok, v stredu, vo štvrtok, v piatok, v nedeľu;
v robotný deň
(Al.);
ešte v tento deň;
v istý deň;
prísť, urobiť niečo v pravý čas;
v poslednú chvíľu
(Taj.);
v prvý, v posledný deň (napr. prázdnin);
v posledný rok vojny;
v predvečer prvého mája;
v isté krásne júlové ráno
(Jes.);
kniž.: v ten večer neprišiel (Jes.);
v tú noc sa to stalo (Janč.);
v tú minútu sa to stane (Stod.);
v to leto (Zúb.);
v jednu jeseň (Tim.);
v tú zimu (Zúb.);
vo Veľký piatok (Kuk.);
v Štedrý deň (Kuk.);
vo výročité sviatky (Kuk.);
zastar. V jar ich dostanete lacno. (Kuk.);
b) trochu zastar. čas určený z hľadiska nejakej udalosti, nejakého deja: v čas vojny (Hruš.);
v čas voľby (Vaj.);
v čas nebezpečenstva (Kuk.);
v čas jarmoku (Al.);
v čas jej choroby (Šolt.);
c) zastar. v spojení s dejovými meniami : v oberačku (Kuk.);
v hlavné roboty (Fr. Kráľ);

3. predmetový vzťah vo väzbe niektorých slovies: veriť v boha;
mať dôveru v niekoho;
dúfať v šťastnú budúcnosť;
vybuchnúť v jasot, v smiech, v plač;
hrať sa v karty;
kde sa hrávalo v kolky
(Kuk.);
zastar.: zahĺbený v štúdiá (Vaj.);
Nech ho neuvádzajú v pokušenie. (Tim.);
vstúpiť vám v cestu (Tim.);
aby neupadla v podozrenie (Tim.);
upadol v ťažký sen (Kuk.);
ľudia vás vezmú v reč (Kuk.);

4. nezhodný prívlastok: viera v šťastnú budúcnosť;
viera v boha;
dôvera v seba;
hra v karty;
nádej v pomoc ľudskú
(Kal.);

5. účel: (ísť, bežať ap.) v ústrety niekomu;
(urobiť niečo) v prospech niekoho, niečo ho
(ako celok majú tieto predložkové spojenia funkciu druhotných predložiek); class="sc" /> arch., bás. : hodiť prsteň v obeť démonovi (Vaj.);
čosi šomrúc v odpoveď (Tim.);
Ona mu stisla ruku v odpoveď. (Kuk.);
v pospas času (Kost.);
(Sneh) úle ukladá v dlhý sen. (Štítn.);
zastar.: Prinášal ovocie v dar bohu. (Jes.) Nik sa neurazil, v nič berúc jej reči (Tim.) nemajúc ich za nič.

6. spôsob a) v spojení s číslovkovými výrazmi : zložiť papier vo dvoje;
Vyrástla láska tak, že sa zliali v jedno.
(Hor.);
stará žena, skoro vo dva konce skrčená (Kuk.);
arch.: Vo tri vrhy ma páni volali (Taj.) trikrát. Pozdraviť si ma ona vo troje kázala (Sládk.) trojnásobne;
b) arch.: vo meno božie (Dobš.);
Ja som si doma žil vo svet (Taj.) dobre, ľahko.

7. trochu zastar. účinok pri slovesách vyjadrujúcich zmenu stavu, činnosti, vývin ap.; class="sc" /> bežnejšie pri neživotných podst. menách : zovrieť ruku v päsť;
Pery roztiahnu sa v dlhú čiaru alebo zbehnú sa v malú šošovicu.
(Kuk.) Často učenie prešlo v celkom voľný rozhovor. (Kuk.) Kŕdle zlievali sa v zástup. (Fr. Kráľ) Čo bolo kedysi drahé, zmení sa v zem, v prach. (Hruš.) Žiaľ obráti sa v radosťstrach v bezpečnosť (Kuk.);
vlasy zapletené vo vrkoč (Smrek);
V akú krásnu pannu ste sa vyvinuli. (Stod.)

8. arch., bás. prostriedok, nástroj (= do): žena v mužské šaty preoblečená (Kuk.);
pán od päty po hlavy v samučičké zlato oblečený (Dobš.);
Horička sa v zeleň odela. (J. Kráľ) On ťa schytí v svoje mocné ramená. (Vaj.)

vo p. v

voál, -u, 6. p. -i muž. r. text. jemná jednofarebná al. pestrá tkanina z česanej vlny;

voálový príd. m.: v-é šaty z voálu

bec

I. čast.

1. (pri zápornom prísudku) zdôrazňuje zápor, ani trochu, ani najmenej, vonkoncom nie: Zuzka sa bec nebála. (Ondr.) Za ten krátky čas sa bec nezmenil. (Min.) Zbadal, že sa v nej (v knihe) bec nevyzná. (Urb.) Nevidím v tom bec nič smiešneho. (Zúb.)

2. (pri kladnom prísudku) vyjadruje stupňovanie, ba, ba aj, dokonca: Pušku musel otec prekrývať, potom bec predať. (Taj.) Zasa ho volali, a čo viac, Remku bec vynechali. (Jégé)

3. zdôrazňuje niektorý vetný člen, naozaj, skutočne: Premýšľal, či má na túto otázku bec odpovedať. (Zúb.) Môže to byť v takomto prípade bec ináč? (Boor) Vzdali sa nádeje, že by sa kedy bec mohli dostať von. (Kuk.)

II. prísl. vo všeobecnosti, všeobecne: Zhovárali sa o ženbe, o ženách vôbec. (Taj.) Charakteristické bolo držanie hlavy a celého tela vôbec. (Vans.) Prednášky boli vlastne filozofický návod k zachádzaniu s históriou vôbec. (Mráz)

vochter, -tra, mn. č. -tri muž. r. (nem.) nár. železničný strážnik

vochterňa, -ne, -ní žen. r. (nem.) nár. pracovisko železničného strážnika, strážny domček (Ráz.)

voči

1. predl. s 3. p. vyjadruje pomer, vzťah, zreteľ k osobe al. veci;
k: mať, prejavovať úctu, priateľstvo v. niekomu;
byť prísny, nespravodlivý v. niekomu;
mať, prejavovať, cítiť odpor v. niekomu al. niečomu;
prejavovať, prejaviť dôveru (nedôveru) v. vláde;
Hanbil sa za svoj povýšenecký postoj voči ženám.
(Zúb.) Je ohľaduplný voči ostatným. (Tat.) Nenávisť voči Kalnickému zaplavila mu dušu. (Urb.)

2. zastar. predl. s 3. p. i prísl. proti;
oproti, naproti: Postavil sa voči Čakľošovi so slovami... (Záb.) Pri stole si sedeli mladí ľudia voči. (Záb.)

vočkovať, -uje, -ujú dok. zried. (čo do čoho, do koho) očkovaním vniesť (do organizmu), naočkovať: v. vakcínu do tela;
pren. Básnikov verš (je) trvácny. Koľko rázdoň vočkovali kiahne (Žáry) vniesli doňho škodlivé myšlienky.

vocválať p. vcválať

voda, -y, vôd žen. r.

1. priehľadná kvapalina vskytujúca sa v prírode v troch skupenstvách, slúžiaca ako základný nápoj a využívaná v technike i pri výrobe na najrozličnejšie účely;

chem. zlúčenina vodíka a kyslíka v pomere 2 : 1 (zn. H2O): čistá, špinavá v., studená, telesná, horúca, vriaca v.;
priezračná
, expr. krištáľová v., mútna, kalná, zakalená v.;
pohár v-y;
napiť sa v-y nabrať, načrieť, naťahať v-y, ísť po (na) v-u, nosiť v-u;
rozliať, vyliať v-u;
pokropiť, poliať niečo v-ou, obliať niekoho, niečo v-ou, umyť sa v-ou (vo v-e);
rozriediť niečo v-ou;
napúšťať, vypúšťať, čerpať, rozvádzať v-u;
hasiť v-ou;
v. sa leje, tečie, kvapká, presakuje, v. sa vyparuje;
studničná, potočná v., morská v., dažďová v.
;
odb. tvrdá v. obsahujúca mnoho rozpustených nerastných látok;
mäkká v. obsahujúca nepatrné množstvo rozpustených nerastných látok;
pitná v. zdravotne nezávadná;
úžitková, priemyselná v. nie pitná;
odpadová v. ktorá sa vypúšťa obyč. z priemyselných podnikov al. iných zariadení ako odpad po spracovaní ap.;
povrchová v. vyskytujúca sa na zemskom povrchu (v podobe morí, riek, potokov, jazier ap.);
spodná v. vyskytujúca sa pod zemským povrchom;
slaná v. obsahujúca väčšie množstvo solí, morská;
sladká v. iná ako morská;
termálna, liečivá v.;
minerálna v.
obsahujúca väčšie množstvo minerálnych látok;
destilovaná v. destiláciou zbavená rozpustených nerastných látok;
chem. ťažká v. zlúčenina kyslíka s ťažkým vodíkom duetériom (zn. D20);
cirk. svätená v. posvätená osobitným cirkevným obradom;
rozpráv. živá v., mŕtva v. majúca schopnosťoživovať“ al. „usmrcovať“;

pren. hovor. expr. málo hodnotný, riedky nápoj al. pokrm (napr. polievka): Doniesla čiernu kávu, ktorú sladila sacharínom, takže sme tú vodu ani nemohli piť. (Tomašč.) Rozkázal piva, ale taká horká voda sa Dacíkovi nepáčila. (Taj.)

hovor.: riedky ako v. (napr. o nápoji) veľmi riedky;
(nápoj, polievka ap.) je ako v. veľmi riedky (-a);
niečo (niekto) rastie ako z v-y rýchlo, prudko, bujne;
spí akoby (ani čo by) ho do v-y hodil tvrdo, tuho;
mútiť, kaliť v-u úmyselne vyvolávať zmätok a tak zastierať svoje chyby al. (nečestné) činy ap.;
hnať niekomu v-u na mlyn robiť niekomu vhod, po vôli, pomáhať niekomu;
to je v. na môj (jeho) mlyn to mi (mu) je vhod, to sa mi (mu) hodí;
sú (na seba) ako oheň a v. nezhodujú sa;
neznášajú sa;
(ostal) akoby ho oblial studenou v-ou zarazený, nemilo, nepríjemne prekvapený;
liať v-u do mora, v-u košom naberať robiť zbytočnú robotu;
šťastie (láska) je ako v koši v. neisté(-á), nestále(-a);
utopil by ho v lyžičke v-y praje mu všetko najhoršie, nenávidí ho;
nemá mu kto v-y podať (o chorom, slabom človekovi) nemá ho kto opatriť, je opustený;
ani svätená v. to nezmyje ťažko sa to dá odstrániť, odčiniť;
nepomôže mu ani svätená v. nič, nikto;
bojí sa, stráni sa toho ako čert svätenej v-y veľmi;
hovor. žart. nezarobí ani na slanú v-u zarobí veľmi málo, skoro nič;
hovor. posmeš. agent s teplou v-ou nevážny, nestály človek, pobehaj;
Krv nie je voda prísl. človek podlieha citom. Vodu káže a víno pije (úsl.) nespráva sa podľa toho, čo iným radí. Dotiaľ sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije prísl. riskuje sa obyč. do prvého neúspechu.

2. prirodzený vodný tok (rieka, potok ap.) al. vodná nádrž (rybník, jazero, more);
obsah, objem vodného toku al. nádrže;
vodná hladina: hlboká, plytká v.;
hovor. veľká v. povodeň;
v. sa dvíha, stúpa, klesá, v. sa vylieva;
v. hučí, zurčí, žblnkoce;
plaviť sa po v-e;
plávať po (na) v-e;
spustiť čln, loď na v-u;
hodiť sa, skočiť, spadnúť do v-y;
ponoriť sa, pohrúžiť sa do v-y, pod v-u;
v. mu siaha po kolená, do pása;
na v-e sa robia vlny, kruhy, kolesá;
v. sa nad ním zavrela
zmizol pod hladinou, utopil sa;
role za vodou (Janč.);
Klobúk mi voda vzala. (Taj.) Truhlička tonula dolu vodou. (Škult.) v-y Dunaja (Kal.);
veľkolepé vody oceána (Tat.);
Širočizná Neva, ktorej vody sa vlnia ako vody mora. (Jes-á) Ja by (šiel) za vodu. Skúsiť šťastie (Taj.) do Ameriky, do zámoria;
odb. tečúca, stojatá v.;
ryb. pstruhové v-y;
práv., polit. výsostné v-y more tvoriace s (ostrovnou) krajinou, ktorú obklopuje, jeden politický celok;
pren. stojaté, pokojné v-y o nečinnosti, stagnácii: Vedela pohnúť stojatými vodami a rozhýbala na istý čas i obchod. (Al.) Mnohí vyznavači metafyzického materializmu skĺzli do vôd idealizmu (I. Hruš.) stali sa prívržencami idealizmu.

do v-y by zaňho (preňho) skočil je mu veľmi oddaný;
expr. všetko ide dolu v-ou (obyč. o majetku) upadá, rozpadáva sa;
hovor. pustiť niečo dolu v-ou odvrhnúť, zavrhnúť niečo, vzdať sa niečoho;
hovor. držať sa nad v-ou udržiavať sa na istej úrovni, neupadať;
hovor. loviť v mútnych v-ách ťažiť zo zamotanej, komplikovanej situácie, z rozháraných pomerov ap.;
čas uteká, plynie ako v. a) rýchlo, chytro, b) ustavične, neustále;
hovor. ešte veľa v-y ujde, uplynie bude to ešte dlho trvať, nebude to tak skoro;
hovor. expr. valiť sa, hrnúť sa ako veľká v. rýchlo al. vo veľkom množstve;
tichá v. brehy podmýva (myje) o niekom len zdanlivo tichom, miernom, nenápadnom;

3. v názvoch nápojov, chemických roztokov, rozličných prípravkov, najmä kozmetických a pod.: sódová v. šumivý nápoj, voda nasýtená kyselinou uhličitou, sódovka;
citrónová, octová v.;
chem. vápenná v. nasýtený roztok hydroxidu vápenatého vo vode;
sadrová v. roztok sadrovca vo vode;
chlórová v. nasýtený roztok plynného chlóru vo vode;
lek. bórová v. vodný roztok kyseliny boritej, používaný ako dezinfekčný prostriedok;
mydlová v. roztok mydla vo vode;
kolínska v., brezová v., ústna v., pleťová v. tekuté kozmetické prípravky;

4. hovor. šťava niektorých rastlín al. plodov: vytlačiť v-u z tekvice, z uhoriek;
Z brezového dreva voda kvapká.
(ľud. pieseň)

5. mok, tekutina v tele: hovor. mať v-u v boku, v kolene výpotok, exsudát;
anat.: komorová v. mok, ktorým sú vyplnené očné dutiny;
plodová v. tekutina vyplňujúca vaječnú dutinu;

vodový príd. m.

1. používaný, určený na vodu: v. pohár, v-á súprava;

2. uskutočňovaný na mokro, s použitím voda: v-á ondulácia;
v-á maľba, v-é farby
pred použitím rozpustené vo vode;

3. expr. nevýrazný, rozmazaný, vodnatý: vodové, bezvýrazné oči (Zúb.);
nepríjemná vodová tvár (Vaj.);

vodisko, -a, -dísk stred. i žen. r. zvel.

vodák, -a mn. č. -ci muž. r. šport. slang. kto sa venuje vodným športom al. vodnej turistike;

vodáčka, -y, -čok žen. r. vodácky príd. m. týkajúci sa vodákov al. vodáctva: v. šport, v-e preteky;

vodáctvo, -a stred. vodácky šport (najmä kajakárstvo a kanoistika);
vodná turistika

vodár, -a muž. r.

1. kto sa zamestnáva roznášaním vody, kto roznáša, nosí vodu: Ty budeš vodárom, oznámili mu (ženci). (Šteinh.)

2. vodohospod. slang. odborník vo vodnom hospodárstve al. vo vodárenstve

vodáreň, -rne, -rní žen. r. zariadenie, v ktorom sa zhromažďuje a upravuje voda pre hromadný odber: mestská v., staničná v.;

vodárenský príd. m. súvisiaci s vodárňou al. s vodárenstvom: v-á veža, v-é zariadenie, v. podnik;

vodárenstvo, -a stred. hospodárske odvetvie zamerané na zhromažďovanie vody a na hromadné zásobovanie vodou;

vodárnička, -y, -čiek žen. r. zdrob. malá vodáreň: domáca v.

vodavý príd. m. hovor.

1. obsahujúci priveľa vody, riedky, vodnatý: v-é zemiaky (Taj.);
v-á hmla (Tat.);

2. (o očiach) mdlý, nevýrazný, vodnatý, vodový. v-é oči (Švant., Tat.)

vodca, -u mn. č. -ovia muž. r.

1. osoba, ktorá je na čele nejakej spoločenskej skupiny, nejakého spoločenského celku (národa, spoločenskej triedy, organizácie), hnutia a pod.: v. národa, v. ľudu, v. proletariátu;
v. mládeže;
ideový, duchovný v.;
v. povstania, v. sprisahania;
politickí, odborárski v-ia
;
pren. Literatúra je v úzkej spojitosti s rozvojom národa, raz ako vodca, raz ako sprievodca. (Vlč.)

2. osoba, ktorá ukazuje cestu, smer niekomu al. niečomu;
osoba, ktorá vedie, usmerňuje pohyb niekoho al. niečoho, niečie konanie a pod.: v. sprievodu;
horský v.;
v. výpravy
vedúci;
v. vojska (Kal.) veliteľ;
Bola som vdova mladá, neskúsená, bez vodcu a ochrancu. (Kuk.);
pren. Jej vodcom je jeho láska. (Kuk.);

vodkyňa, -ne, -kýň žen. r.;

vodcovský príd. m. patriaci, prislúchajúci vodcovi;
vyznačujúci, charakterizujúci vodcu;
vykonávaný vodcom v-á hodnosť, funkcia;
v-é schopnosti, v-é vlastnosti;
v-á činnosť, v-é pôsobenie
;

vodcovstvo, -a stred.

1. stav, postavenie, funkcia vodcu: prijať prevziať, odmietnuť v.;
kandidát na v.
(Stod.);

2. činnosť, pôsobenie vodcu: robiť niečo pod v-om niekoho

vodiaci, -a, -e príd. m. slúžiaci na vedenie, usmerňovanie niečoho (napr. chodu stroja, súčiastok stroja a pod.): tech. v-e koleso, v-a tyč, v-a páka, v. valec, v-a skrutka

vodič1, -a, mn. č. -i muž. r.

1. kto vodí niekoho al. niečo, kto udáva niekomu al. niečomu smer cesty;
kto usmerňuje pohyby niekoho al. niečoho: v. dobytka;
v-i mulíc
(Žáry);
div. v. bábok;

šport. športovec (bežec, motorista ap.), ktorý ide pred pretekárom, aby mu umožnil lepší výkon;

poľov. (mn. č. -e) pes, ktorý vodí poľovníka k postrelenej zveri;

2. kto vedie, usmerňuje, riadi chod motorového al. elektrického vozidla: v. auta, motocykla, traktora, v. električky, elektrického vlaku;
v. tanku
;

vodička2, -y, -čiek žen. r.;

vodičský príd. m. patriaci vodičovi;
určený pre vodiča: v. preukaz;
v-á skúška;
v-á (ochranná) búdka
(na traktore)

vodič2, -a, mn. č. -e muž. r.

1. fyz. látka, ktorou sa šíri tepelná al. elektrická energia: v. tepla, v. prúdu, elektrický v.;
dobrý, zlý v.;
pospájať niečo v-mi
(napr. vodivými drôtmi);

2. text. súčiastka spriadacích al. pletacích strojov, ktorá vedie niť: v-e cievok, v-e vláken;
útkový v.
;

3. tech. súčiastka písacieho stroja, ktorá usmerňuje posúvanie papiera: v. papiera;

vodičový príd. m. k 2. v-á tyč na ktorej sú upevnené vodiče

vodička1, -y, -čiek žen. r.

1. zdrob. expr. voda: v. z prameňa (Horal.);
vodička Hrona studená (Pláv.);
Poumývame sa teplou vodičkou. (Ráz.-Mart.) Káčatá bežia za vodičkou. (Tat.);

2. hovor. expr. málo hodnotný, riedky nápoj: (Oni pijú) dobré, nezbierané (mlieko), so smotanou, kým my sa musíme uspokojiť s belasou vodičkou. (Zúb.);
cigóriová v. (Fel.) riedka káva;

3. hovor. expr. liečebný, kozmetický al. iný tekutý prípravok: Lekár jej dal recept na vodičku, ktorou si mala vyplakovať rozboľavené ústa. (Zgur.) Vlasy sa im leskli od pomády alebo vodičiek. (Kuk.);
v. na vyberanie atramentu (Tat.)

vodička2, p. vodič1

vodičový p. vodič2

vodičský p. vodič1

vodidlo, a-, -diel stred.

1. niečo, čo usmerňuje konanie, počínanie niekoho, smernica, návod, pokyn: to (niečo) mi (nám) je dobrým, spoľahlivým, bezpečným v-om pri práci (skúmaní, pri zisťovaní niečoho);
Rozhodnutia konferencie sú vodidlom pre kultúrnu politiku.
(Novom.) Pôvodca vedel idey vnuknúť masám ako vodildá činnosti. (Chorv.)

2. tech. zariadenie, súčiastka, ktorá usmerňuje, vedie pohyb niečoho: v. ložiska, v. vrtáka

vodienka, -y žen. r. bás. hypok. vodička: Keď som išla po vodienku, po vodu ľadovú... (Žáry)

Naposledy hľadané výrazy

1. vo��i v Slovníku slov. jazyka