Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vlniť” v Slovníku slovenského jazyka

vlniť sa, -í, -ia, rozk. vlň nedok.

1. vytvárať vlny;
vlnivo sa pohybovať;
vlnivým pohybom sa dvíhať a klesať: more, jazero, rieka sa vlní;
obilie sa vlní;
Tráva vo vetre lenivo sa vlnila.
(Urb.) Záclony sa ticho vlnili pred otvorenými oknami. (Tal.) Zástava sa vlní na bašte. (Bedn.) Na námestí vlní sa dav. (Len..);
hruď sa mu (jej) vlní pohnutím, vzrušením prudko dýcha (od pohnutia, od vzrušenia);

2. byť zvlnený, vlnitý, nerovný;
mať podobu vlnovky: Vlasy sa jej vlnili dolu chrbtom. (Lask.) Na oboch stranách údolia vlnia sa vŕšky. (Bedn.) Chodníček sa vlnil medzi hrobmi. (Zgur.)

3. vykonávať vlnivý pohyb, pohybovať sa v podobe vlnovky: had sa vlní;
Z komínov vlnili sa chumáčiky dymu.
(Fr. Kráľa)

4. zachvievať sa, chvieť sa, triasť sa: vlniaci sa hlas (Kuk.);
Jeho slová sa vlnili pohnutím. (Mráz.) Nad záhradami sa vlnil teplý vzduch. (Červ.);

opak. vlnievať sa, -a, -ajú

|| vlniť (čo) vytvárať na niečom vlny, uvádzať niečo do vlnivého pohybu: Slabý vánok v poli vlní raž. (Taj.) Závan (vetra) vlnil drobnú oziminu. (Jes.);

opak. vlnievať

vlnitý príd. m. majúci podobu vlny al. vlnovky, zvlnený. v-á plocha, v-á čiara, v. terén;
v-é vlasy;
v. plech, v-á lepenka
;

vlnito/-e prísl. zried. : v. sčerený (povrch) (Hviezd.);

vlnitosť, -ti žen. r. vlastnosť niečoho vlnitého, zvlneného: v. terénu, v. vlasov., v. plechu

Naposledy hľadané výrazy

1. vlniť v Slovníku slov. jazyka