Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vlasť” v Slovníku slovenského jazyka

vlasť, -ti žen. r.

1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, z ktorej niekto pochádza;
rodná zem, domovina, otčina: rodná v., slobodná v.;
ľúbiť (svoju) v.;
brániť v., bojovať za v.;
zradiť v.;
láska k v-i, obrana v-i
;
hovor. stará v. krajina, z ktorej s niekto vysťahoval;
nová v. krajina, v ktorej sa niekto natrvalo osadil;
My sme prisahali vernosť vlasti. (Ráz.) (Moyzes) opustil Chorvátsko, ktoré mu bolo 21 rokov druhou vlasťou. (Vaj.)

2. miesto, krajina, odkiaľ niečo pochádza, kde niečo vzniklo, kdeniečo svoj pôvod: Anglicko je v-ou kapitalizmu;
Grécko je v-ou starej kultúry

vlastnučičký,vlastnučký príd. m. expr. vlastný (obyč. zdôraznený vlastný vlastnučičký, vlastný vlastnučký): vlastný vlastnučičký brat (Kal.);
vlastná vlastnučká sestra (Kuk.);
Budeš musieť utekať z vlastnučkej chalupy. (J. Kráľ)

vlastenček p. vlastenec

vlastenčiť, -í, -ia nedok. zried. nadobúdať vlastenecký ráz, stávať sa vlasteneckým: Nech vidia, ako Matúšová napreduje a vlastenčí sa. (Tim.)

vlastenec, nca muž. r. kto prejavuje lásku k vlasti, k svojmu národu, rodoľub, rodomil, patriot: horlivý, nadšený v.;
Bol oduševnený vlastenec, plakal nad úpadkom krajiny.
(Jégé) Verný vlastenec žije vlasti jedine. (Sládk.) Strana tlmočí sympatie celého slovenského ľudu statočným vlastencom. (Gos.);

vlastenka, -y, -niek žen. r. vlastenecký príd. m. týkajúci sa vlastenca al. vlastencov;
charakterizujúci vlastenca al. vlastencov;
uskutočňovaný vlastencom al. vlastencami: v-é zmýšľanie, v. cit;
v. čin, v-á povinnosť;
v-é hnutie;
Veľká v-á vojna
obranná vojna SSSR proti fašistickému Nemecku;

vlasteneckosť, -ti žen. r. vlastnosť niečoho vlasteneckého;
vlastenectvo;

vlastenček, -a, mn. č. -ovia muž. r. zdrob. iron.

vlastenectvo, a- stred. láska k vlasti, vlastenecké zmýšľanie, konanie;
patriotizmus: pravé, činorodé, nefalšované v.;
prejav v-a;
socialistické v.

vlastiveda, -y žen. r.

1. vedný odbor zaoberajúci sa výskumom vlasti najmä v oblasti histórie, národopisu, národného jazyka a literatúry, prípadne i prírodných vied;
súhrn poznatkov tohto odboru;

2. škol. trochu zastar. učebný predmet poskytujúci žiakom poznatky o vlasti: (V škole) mali práve vlastivedu. (Bod.)

3. (mn. č. -y, vied.) škol. trochu zastar. učebnica vlastivedy: Učil sa usilovne zo šlabikára, z čítanky, z mluvnice, z vlastivedy. (Fr. Kráľ) vlastivedný príd. m. týkajúci sa vlastivedy (ako výskumného odboru): v-é bádanie, v. výskum, v-é disciplíny;
v-é múzeum;
v. krúžok

vlastizrada, -y žen. r. práv. zločin predstavujúci násilný útok na ústavnú formu, nezávislosť al. celistvosť štátu;
velezrada: zločin v-y, dopustiť sa v-y, spáchať v-u;
obviniť niekoho z vy-;
odsúdený pre v-u
;

vlastizradný príd. m.: v-á činnosť, v-á politika smerujúca k vlastizrade

vlastizradca, -u mn. č. -ovia muž. r. kto zradil vlasť, kto spáchal zločin vlastizrady: Vyhlasovali ma za zbeha, za vlastizradcu. (Urb.) Patrí mu smrť ako vlastizradcom. (Fig.)

vlastne časť. v skutočnosti, vskutku, skutočne;
naozaj, ozaj: Je to veľká továreň, vlastne celé mestečko. (Jes-á) Družstvo je vlastne dobrá vec. (Bedn.) Kto tento človek vlastne je? (Fig.) Nechápali, čo sa vlastne stalo. (Urb.)

vlastníctvo, -a stred.

1. vlastnenie niečoho na základe práva: súkromné, osobné, spoločné, kolektívne, družstevné, štátne, v.;
v. výrobných prostriedkov, v. pôdy;
mať niečo vo (svojom) v-e;
vec prešla do môjho (jeho) v-a
;

2. vec, ktorú niekto vlastní, majetok: (Hora) bola po mužovej smrti jej vlastníctvom. (Jil.) Život ľudský nie je verejným majetkom, ale najsúkromnejším vlastníctvom. (Urb.)

vlastník, -a mn. č. -ci muž. r. kto niečo vlastní, kto je majiteľom niečoho: drobní, veľkí v-i pôdy;
v. výrobných prostriedkov
;
práv. v. veci, pozemnoknižný v.;

vlastníčka, -y, -čok žen. r.;

vlastnícky príd. m. i prísl.: práv. v-e právo priame, výhradné, neobmedzené právo osoby na nejakú vec;
vec v. patriaca niekomu ako vlastníkovi

vlastniť, -í, -ia nedok. (čo, zried. i koho) mať niečo (ako majetok), byť majiteľom niečoho: v. pôdu, pozemky, hory;
v. kapitál, výrobné prostriedky;
v. otrokov;
Žiadal si vlastniť len malý domec.
(Ondr.) (Kapitalisti) vlastnili továrne, bane a huty. (Tomašč.)

vlastnoručný príd. m. vykonaný, zhotovený vlastnou rukou: v. podpis, v. záznam, v. prípis;

vlastnoručne prís. vlastnou rukou, vlastnými rukami: v. podpísať niečo, v. vyrobiť, zhotovťi niečo;
v. pletený sveter

vlastnosť, -ti žen. r.

1. základná povahová črta človeka, prirodzená podstata človeka: osobné v-i;
kladné, záporné (povahové) v-i;
pekná, dobrá, zlá v.;
Si príliš citlivý. To nie je chlapská vlastnosť.
(Zúb.) To bola jeho hlavná vlastnosť, že s každým hovoril priamo a vždy vážne. (Taj.)

2. podstatný ráz niečoho, črta, ktorou sa nejaká vec odlišuje od inej veci;

filozof. pôsobenie daného predmetu na iné predmety al. na naše receptory: základná, podstatná v. veci, v-i hmoty;
chem. v-i látok, v-i prvkov;
gram. genitív v-i kvalitatívny;

3. zastar. vlastníctvo, majetok: Všetky majetky v Havranom sú tvojou vlastnosťou. (Vaj.) Keď si ich (pozemky) pán vezme, vezme si len svoju vlastnosť. (Kal.)

vlastný príd. m.

1. patriaci niekomu ako vlastníctvo, svoj: mať v. dom, v-ú záhradu, v-é auto;
kúpiť niečo za v-é peniaze;
Jeho želanie bolo mať vlastnú vinicu.
(Zúb.) Maco opatroval kone ako svoje vlastné. (Taj.);
hovor. mať v-ú strechu nad hlavou mať svoj dom (byt);

2. náležiaci niekomu al. niečomu, prislúchajúci k niekomu al. k niečomu, priamo súvisiaci s niekým al. s niečím, svoj: urobiť niečo v-ými rukami;
krajina má v-ú vládu, v-é vojsko;
mäso (zelenina) sa dusí vo v-ej šťave;
riadiť sa v-ým rozumom, robiť niečo z v-ej vôle, z v-ej usilovnosti, z v-ého popudu;
konať vo v-om záujme;
dostal sa do toho (nie) v-ou vinou;
Človek sa na vlastnej škode učí.
(úsl.); class="sc" /> ekon. v-é náklady v peniazoch vyjadrená hodnota výrobku (al. spoločenské náklady na výrobu výrobku) po odpočítaní časti pripadajúcej na vytvorenie čistého dôchodku;
hovor. neveril v-ým očiam (ušiam) veľmi ho prekvapilo, čo videl (počul), veľmi sa zadivil;
nepočuť tu (ani) v-ého slova je tu veľký hluk, krik;
stojí na v-ých nohách, lieta na v-ých krídlach je samostatný;
hovor. expr. skúsil to na v-ej koži na sebe;
bráni, chráni si v-ú kožu a) seba, b) svoje záujmy;
robiť niečo na v-ú päsť a) na svoju zodpovednosť, b) samostatne;

3. pochádzajúci z pokrvného príbuzenstva, príbuzný rodom, rodný (op. nevlastný): v-á matka, v. otec, v. brat, v-á sestra, v-í rodičia, v-í súrodenci, v-é dieťa;
Ujal sa ma a zaobchodil so mnou ako s vlastným.
(Zúb.)

4. urobený, vytvorený samou osobou (obyč. vlastnoručne), vlastnoručný: v. výrobok;
v-é dielo;
v-é fotografie
;
výtv. v-á podobizeň podobizeň samého umelca;
šport. v. gól ktorý dal hráč do bránky vlastného mužstva;

5. tvoriaci podstatu veci, patriaci k veci samej;
skutočný, pravý: dostať sa k v-ému predmetu skúmania, k v-ému problému, k v-ej otázke;
Toto konštatovanie ešte nie je vlastným poznaním.
(I. Hruš.) Nehnevajte sa pre toto odbočenie. Už sa vraciam k vlastnej rozprávke. (Taj.) Dvere pece sú v pitvore, vlastná pec je však v izbe. (Zúb.);
gram. v-é meno ktorým sa označuje len určitý jednotlivý predmet, jav al. jedinec;
v-á predložka pôvodná;
mat. v-á hodnota čísla prislúchajúca samému číslu

Naposledy hľadané výrazy

1. vlasť v Slovníku slov. jazyka