Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „viac” v Slovníku slovenského jazyka

viac i viacej prísl.

1. 2. st. k mnoho i veľa;
väčšie množstvo (čo do rozsahu al. počtu): urobiť v. roboty, zarobiť v. peňazí;
vyrábať vždy v. a lepšie;
v. spať, v. jesť (ako inokedy);
O jedného viacej alebo menej. Ráno sa k nám môže pridať.
(Zún.);
ak chcete mať viacej práva, viacej chleba v tejto krajine (Taj.);
Viacerej hodnostárov sa už v meste nenašlo. (Jes-á) Nemal viac ako tri roky. (Žáry) Keď nie viac, aspoň árenda sa k nim priložila. (Taj.) Viac ľudí viacej môže. (Čaj.);
v. očí v. vidí prísl. jedinec sa môže mýliť, úsudok kolektívu je spoľahlivejší;
raz v., raz menej;
v spojeniach stále (vždy) v. a v., oveľa (omnoho) v., ešte v., čím ďalej, tým v., čoraz v. (so slovesom), napr. robiť, vyrábať, mať ap., vyjadruje, zdôrazňuje stupňovanie;
v spojeniach ba čo v., a čo v. vyjadruje a zdôrazňuje stupňovanie: A čo viac: sama pani veľkomožná zúčastnila sa pri tomto ponížení. (Kuk.);
v. alebo (či) menej vo väčšej al. menšej miere, viac-menej;

2. vyjadruje mieru, isté množstvo niečoho, niekoľko, viacero: niečo sa skladá z v. dielov;
v meste je v. stredných škôl;
Pred viac rokmi umel.
(Bodic.) Bolo počuť rehot viac hlasov. (Jégé) Panský majetok rozpadol sa na viac dielov. (Vaj.)

3. vo väčšej miere, väčšmi: ešte v. niečo zdôrazniť, v. sa usilovať;
Toto ho ešte viac rozhorčilo.
(Vaj.) Ohne ešte viacej pálili jeho útroby. (Vaj.) veľmi súca;
hovor. toto je v. ako isté (jasné) celkom isté (jasné);
Od východu sa čím ďalej, tým viacej rozvidnievalo. (Pláv.)

4. so záporným slovesom inokedy, v inom čase, už nie;
nikdy nie, vôbec nie: už to v. nepoviem, nespravím;
Otec už viac nešiel do sveta.
(Janč.) Nevráti sa viacej poroba. (Štítn.) Nebolo viacej pre ňu lieku. (Lajč.) Dvanásti sokoli, sokolovia bieli, akých ľudské oči viacej nevideli. (Botto) Toto je tedakrásavica, akých niet viacej pod slncom. (Zúb.) Čo sa stalo, viac sa neodstane (Škult.) nikdy sa nezmení;
(radosť) zakliata dávno, viacej neodkliata (Krčm.);
Nikdy viac (viacej)! už nikdy.

5. (so záporným slovesom) naďalej, ďalej, už: Viac (viacej) neváhaj! — Vtedy si uvedomil, že nie je viac Alexom Kostolným. (Sev.) Ani Nosúr sa viac nenamáhla. (Tim.) Dala jej pocítiť, že viac u nej miesta nemá. (Taj.)

6. vyjadruje istú mieru, skôr, skorej: Maco stal sa viac panským kočišom ako sedliackym paholkom. (Taj.) Tichý je už viac starý ako mladý. (Taj.) Pristaví sa pri nej menej pre smäd, a viac zo zvedavosti. (Ráz.) Štrnásť-pätnásťročné, ešte viac dieťa a zrobené, chúďa. (Taj.) Viac vľavo (stojí) okrúhly stôl. (Smrč.) Niekedy treba i obete prinášať, tým viac, že je to len raz do roka. (Kuk.) V chorobe sa dievčatko tým viac upriamilo na jej rozprávky. (Janč.)

7. vyjadruje množenie niečoho, pridávanie, pribúdanie, ešte, ďalej, okrem toho: Tri srdcia skľúčili pocitom opustenosti — ale nič viac. (Fr. Kráľ) Pán Niczky nepovedal nič viac. (Kuk.) Či si já nájdem viac takého? (Tim.) Paholci tŕpli, ale (gazda) ani slova viac o tom. (Taj.) Pomenovala som vašich hostí pravým menom. Čo viac? (Vaj.);
keď niektoaspoň o jednu kozu viacej ako ten druhý (Tomašč.);
to neznamená nič viac, (a) nič menej iba toľko, je to tak;
nebolo mu v. treba to mu stačilo (aby niečo urobil ap.), bolo to pre neho dostačujúcou zámienkou, dostačujúcim popudom

malá hŕba pýta v. (rísl.) ktomajetok, bohatstvo, obyčajne túži po ďalšom;
žart. má o koliesko v. je nenormálny

viac ráz p. viackrát

viac-menej prísl. vo väčšej al. menšej miere, viac alebo menej;
do istej miery, skoro úplne: viac-menej známy, ustálený;
Ja zostával som vždy viac-menej sedliak.
(Kuk.) Na všetko prišla viac-menej sama. (Min.)

viacboj, -a muž. r. šport. druh pretekov zložených z viacerých disciplín, napr. trojboj, päťboj, desaťboj

viacbojár, -a muž. r. šport. pretekár súťažiaci vo viacerých disciplínach, napr. v desaťboji;

viacbojárka, -y, -rok žen. r.;

viacbojársky príd. m.: v. talent

viacbunkový i viacbunečný príd. m. majúci väčší počet buniek, mnohobunkový, mnohobunečný: v-é organizmy;
v-é útvary

viacchodový príd. m. majúci viac chodov: v. obed;
tech. v. závit

viacciferný príd. m. majúci, obsahujúci viacej cifier, číslic: v-é číslo

viacčlenný i viacejčlenný príd. m. majúci viac členov: v-á rodina, porota, skupina;

viacčlennosť, -ti žen. r.

viacdenný p. viacdňový

viacdetný príd. m. majúci viac detí: v-á rodina, v-é manželstvo;

viacdetnosť, -ti žen. r. jav, že je viac detí v rodine

viacdielny príd. m. majúci niekoľko dielov, skladajúci sa z viacerých dielov: v- letné oblečenie;
v. román, v-a skladba

viacdňový i viacdenný príd. m. trvajúci, majúci niekoľko dní, vzťahujúci sa na viac dní, mnohodňový, mnohodenný. v-á porada, v. výlet;
v. zárobok

viacdobý príd.: hud. v. takt majúci, trvajúci viac, niekoľko dôb

viacej p. viac

viacejčlenný p. viacčlenný

viacejposchodový p. viacposchodový

viacejslovný p. viacvýznamový

viacejznačný p. viacznačný

viaceraký príd. m. rozmanitý, rôzneho druhu, rôzny, mnohoraký. urobiť niečo v-ým spôsobom;
Výsledok môže byť viaceraký.
(Škult.) (Sloboda) má viacerakú tvár, každej strane ju ukazuje inú. (Kuk.);

viacerako prísl.;

viacerakosť, -ti žen. r. rôznosť, rozličnosť, mnohorakosť: v. foriem

viacero zám. čísl. neurč. zákl. i neskl. i viacerí, -é (m. živ. i spodst.) viacerých, -ým, -ými (pre všetky rody) väčší počet, väčšie množstvo, niekoľko, niekoľkí, viac: viacero dní, týždňov: v-é spôsoby, na v-ých miestach;
viacero ľudí i viacerí ľudia;
ešte viacerí boli, čo sa báli.
(Jil.) „Veru je,“, prisvedčia viacerí. (Fig.)

viacetapový príd. m. majúci viac, niekoľko etáp: v-é preteky

viacetážový príd. m. majúci viac etáží, poschodí: odb. v-é porasty majúce viac vrstiev

viacfarebný príd. m. majúci viac farieb, rôznofarebný: v-é vzory na látkach;
v-é semená šošovice;
v-é drevoryty;
v-á tlač
;

viacfarebne prísl.

viacfázový príd. m. odb. majúci niekoľko fáz: el. tech. v. prúd;
chem. v. systém (pôdy) rôznorodý, heterogénny

Naposledy hľadané výrazy

1. viac v Slovníku slov. jazyka