Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vh��bi��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

vhegať (sa), -á, -ajú dok. expr. zried. po nerovnej ceste, s heganím, ťarbavo, ťažko sa niekam dostať: Vtom vhegá voz na rínok. (Ráz.)

vhľadieť sa, -í, -ia dok. zried. (do čoho, kam) pohľadom sa vhĺbiť, zahľadieť sa: Werner vdumal, vhľadel sa do vytrženia. (Vaj.) Nevidí mu tvár, späť vhľadenému. (Ráz.)

vhĺbiť sa, -i, -ia dok. (do čoho, zastar. i v čo)

1. myšlienkami, úvahami, pohľadom a pod. vniknúť do niečoho, ponoriť sa, zahrúžiť sa, zahĺbiť sa: v. sa do hry, do práce, do čítania, do štúdia;
Vhĺbil sa do spomienok
(Jil.) začal spomínať. Sadla si na diván a vhĺbila sa do myšlienok (Tim.) zamyslela sa;
vhĺbenie sa do vedy (Škult.);
v. sa do seba intenzívne sa zamyslieť, byť celkom zaujatý sebou;
Nemohol sa vhĺbiť v prostú krásu diel Palladia. (Vaj.) Vhĺbil sa v dumu (Vaj.) zamyslel sa.

2. dostať sa, vojsť, vniknúť ap. do nejakého uzavretého priestoru, do vnútra niečoho: Vhĺbili sme sa do hory. (Kuk.) Anna sa vhĺbila v tiene parku. (Vaj.) Domčeky sa krčili k sebe, akoby sa chceli vhĺbiť vo vlastné telo. (Zgur.);
pren. vhĺbil sa mi do očú (Žáry) zahľadel sa, uprene sa pozrel;

nedok. vhlbovať sa, -uje, -ujú

|| vhĺbiť (čo do čoho, kam, zastar. i v čo) urobiť niekde prehĺbeninu, vyhĺbiť miesto do hĺbky, do vnútra niečoho, vnotiť, vtlačiť ap.: v. do niečoho jamku;
Ukázala na skalu, na ktorej vhĺbený do rozsadliny, stál kríž.
(Vaj.) Tam sú vhĺbené doliny. (Fr. Kráľ) Spytuje sa, vhĺbiac oči do jeho tváre (Tim.) uprene sa na neho zahľadiac;
zrak vhĺbiť v bezkonečné priestranstvo neba (Vaj.) zahľadieť sa doň;

nedok. vhlbovať

vhojiť sa, -jí, -ja dok. lek. hojením zarásť, vrásť: vhojenie transplantátu

vhostiť sa, -í, -ia dok. bás. zried. (do čoho, kam) dostať sa niekam (ako hosť), rozhostiť sa niekde: Aké teplo vhostilo sa mi do hrudi. (Vaj.)

vhovoriť sa, -í, -ia dok. zried. (do čoho) hovorením sa dostať do istého tónu, istej nálady ap., vpraviť sa do reči: Vanovská dlho kárala Annu a vhovorila sa do prísneho tútorského tónu. (Vaj.)

vhrať sa, -á, -ajú dok. zried. (do čoho, kniž. i v čo) hraním, hrou sa dostať do istej nálady, do istého stavu, vpraviť sa do hry: Kunovič vhral sa v náruživosť. (Vaj.)

vhadzovať, -uje, -ujú nedok.

1-2. p. vhodiť;

3. šport. (bezpredm. i čo) pri hokeji uvádzať puk do hry (na jej začiatku al. po jej prerušení) tým, že ho rozhodca hodí na ľad: v. puk;
vhadzovanie
bully

vháňadlo, -a, -diel stred. tech. prístroj al. súčasť prístroja na vháňanie vzduchu, plynov (tlakom) do iných súčastí, prístrojov

vháňať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho kam) donucovať k pohybu, k chôdzi ap. smerom do nejakého uzavretého priestoru, hnať do niečoho, niekam (obyč. zvieratá, expr. i ľudí): v. husi, dobytok do choieva;
Vháňal kravy do dediny.
(Kuk.)

2. (čo, koho do čoho) nútiť, hnať: Vháňal Sivka do cvalu. (Kuk.);
pren.: v. niekoho do zúfalstva robiť ho zúfalým;
v. niekoho do záhuby spôsobovať mu záhubu, ničiť ho;
Raz ich vháňa do vážnych citov, raz do ľahtikárstva (Tat.) spôsobuje, že raz sú vážni, raz ľahtikárski.

3. (čo kam) tlakom niečo niekam dostá. vať: tech. v. vzduch, vodu, paru ap. do potrubia;
Začal som si ruky otriasať, vháňať do palcov krv.
(TOmašč.);
pren. (List) mu vháňa do tváre plameň studu (Štef.) musí sa červenať. Obavy mi vháňali do mysle otázku (Bedn.) nútili ma o nej premýšať. Vháňa mu do očú slzy zlosti (Gráf) núti ho plakať;

dok. vohnať i vhnať

vhĺbenina, -y, -nín ž.- prehĺbené miesto v niečom, prehĺbenina: Je v nej (žule) veľa záhybov a vhĺbenín. (Kuk.) Stavba mala sedlovitú vhĺbeninu. (Kuk.)

vhlobiť, -í, -ia dok. (čo do čoho, kam) zatĺcť, zahlobiť: v. klinec do steny

vhnať p. vohnať

vhod prísl.

1. (len v spojení so slovesami byť, prísť) v pravý čas, vo vhodnom čase, v príhodnej chvíli: prišiel si práve vhod;
Vhod prišla Jola, ktorá mu najmenej imponovala.
(Tim.)

2. vetná prísl. byť, nebyť vhod (komu i bezpredm.) byť, nebyť vhodný, hodiť sa, nehodiť sa: Jej priveľká opatrnosť nebola mu vhod (Štef.) nebola mu po chuti. Tam, kde mu vhod, zosadne si. (Ráz.) Nie je tu vhod hovoriť o našom životnom štýle. (Tat.)

vhodiť, -í, -ia dok.

1. (čo do čoho) hodiť niečo dnu, do uzavretého, ohraničeného priestoru: v. mincu do automatu, v. poleno do pece;
v. cukor do kávy;
Klobásu vhodila do hlinenáka.
(Gab.) (Odznak) vhodil do priečinku. (Hor.)

2. (čo kam, na čo) vôbec hodiť niečo niekam, na niečo: susedom vhodiť na nos okuliare (Sládk.);

nedok. vhadzovať

vhodný príd. m. (na čo, pre koho) taký, ktorý sa hodí, je súci, hodiaci sa, príhodný, primeraný, vyhovujúci: v. čas, v-á chvíľa, v-é miesto, v-á úprava;
v. spôsob;
zrno v-é na siatie;
filmy, knihy v-é pre mládež;
Ani to, ani oné nebolo vhodné pre mňa.
(Tim.);
pokladať, uznať niečo za v-é;

vhodne prísl.: v. sa správať, obliekať, vyjadrovať;

vhodnosť, -ti žen. r.

vhopsovať, -uje, -ujú dok. expr. (do čoho, kam) hopsaním, poskakovaním sa niekam dostať, niekam vojsť: Tonko vhopsoval dnu. (Zát.)

vhor

I. prísl. bás.

1. smerom do výšky, hore, dohora: stúpal v. (Hviezd.);
v. zvrátil pohľad (Hviezd.) múry hnali sa vhor (Ráz.);

2. hore, vo výške: Ako lastovičky vhor si posadáme. (Láv.)

II. cit. vyjadruje výzvu, povzbudenie, hore: Srdcia vhor! (Hviezd.)

vhrbľovať i vhrboľcovať, -uje, -ujú dok. expr. zried. dostať sa niekam po hrboľatej ceste, na rozheganom, hrkotajúcom vozidle, vhegať sa: Voz vhrbľoval na neschodnú, kamenistú cestu. (Vaj.) Bilo dvanásť hodín, keď Branko vhrboľcoval po babulicovom dláždení. (Vaj.)

vhrčať, -í, -ia dok. expr. zried. s hrkotom sa niekam dostať, niekam prísť, vhrkotať: Vhrčí i druhý koč. (Ráz.)

vhŕknuť, -ne, -nu, -kol dok. expr. (do čoho, kam) náhle, prudko niekam vniknúť, vhrknúť sa: Hadraba zastavil potok a voda vhŕkla Balenčiakovi do záhrady. (Zgur.);
slzy mu vhŕkli do očí (obyč. pri náhlej bolesti, pri prudkom a neočakávanom citovom pohnutí ap.)

vhrkotať, -oce, -ocú dok. expr. (do čoho, jam) s hrkotom, hrkotajúc niekam prísť, vniknúť, dostaviť sa: vrhkotal vozík do farského dvora (Šolt.);
vhrkocú vozíky do majera (Ráz.)

vhrmieť, -í, -ia dok. expr. (do čoho, kam) s hrmotom, hrmotajúc niekam prísť, dostať sa, vniknúť: (Vlak) vhrmel i na stanicu. (Kuk.) Čochvíľa vhrmel koč do dvora. (Tim.) Deputácia vhrmela do dediny na niekoľkých vozoch. (Vaj.)

vhrmotať, -oce, -ocú dok. expr. (do čoho, kam) s hrmotom, hrmotajúc niekam prísť, vniknúť, dostať sa, vhrmieť: Do dvora vhrmotal traktor s vlečkou. (Gab.)

vhrnúť, -nie, -nú dok. (čo do čoho, kam) posúvaním niečo niekam dostať, dopraviť: Všetko vhrnie do seba rieka. (Jes.)

Naposledy hľadané výrazy

1. vh��bi�� v Slovníku slov. jazyka