Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „veselý” v Slovníku slovenského jazyka

veselý, 2. st. veselejší príd. m.

1. majúci, prejavujúci dobrú náladu, radosť, majúci zmysel pre humor, žarty, zábavu ap. (op. smutný): v. človek;
v-á spoločnosť;
človek veselého ducha
veselý;
S veselou dušou prišiel do Trnavy. (Jégé);
žart. v-á vdova o žene, ktorá ľahko znáša smrť svojho manžela;

2. prezrádzajúci, prejavujúci veselosť, radosť;
vzbudzujúci dobrú náladu, veselosť: v. smiech;
v-á nálada;
v-á myseľ;
v-é oči;
v-á tvár;
v-á pieseň, v. spev;
v-á zábava;
veselé historky
(Tim.);
Veselý je tu život. (Ráz.) Pretrhol spev: „Nie tú, veselšiu, chlapci.“ (Taj.);
prísť na veselšie myšlienky dostať lepšiu náladu;
Rob veselú tvár, žartuj! (Tim.) tvár sa veselo.

v-á sedma druh hry v karty;

3. pôsobiaci príjemne, radostne na zmysly, majúci rozveseľujúci účinok: v-é slnce;
v-é farby;
V sporáku blčí veselý ohník.
(Urb.);
jasné, veselé ráno prvého mája (Kuk.);
v. vetrík (Ondr.);
Obed nebol veselý. Domáci boli stiesnení, nechutní. (Vaj.);
pren. V očiach jej hral veselý ohník (Min.) mala v nich radostný výraz, boli šibalské;

veselo (star. i vesele) prísl.

1. s veselosťou, s radosťou, radostne, rozjarene, živo: v. sa smiať, v. si spievať;
tváriť sa veselo;
je mu veselo (okolo srdca, na duši)
je veselý, má radostnú náladu;
Bolo nám veselo do popuku. (J. Kráľ) V krčme je veselo. (Kuk.) (Pes) vesele ho obskakoval. (Vám.)

2. s príjemným, rozveseľujúcim účinkom: V sporáku veselo blčí oheň. (Letz) Hviezdy veselo trblietajú. (Kuk.) Veselo cengá zvoncov spieť. (Jes.) Veselo belela sa stena. (Vaj.) Vlny valia sa vesele. (Smrek)

3. hovor. bez obmedzenia, bezstarostne, bez rozpakov: Tu sa veselo zbojníči. (Heč.) Míňalo sa veselo, a iba po vydaji dcéry pobadali, že peniaze zmizli. (Jégé) Na hrabovský veľkostatok sa veselo požičiavalo ďalej. (Zgur.);

veselosť, -ti žen. r.

1. (bez mn. č.) vlastnosť toho, kto je veselý, čo je veselé;
stav prejavujúci sa radostnou, dobrou náladou, humorom ap.;
dobrá nálada: Potratila všetku veselosť. (Heč.) Veselosť jej zmizla, stala sa zádumčivou. (Čaj.);
v. prostredia;
Nálada vyvrcholila v bezuzdnej veselosti.
(Laz.);
strojená veselosť (Urb.);
Na svadbe sa pije. Veselosť sa chytá starého (Jaš.) začína byť veselý. Každej oči len tak hrajú veselosťou (Tim.) vidieť na nich dobrú náladu. V očiach Križana zjavil sa plamienok veselosti (Zúb.) bolo na ňom poznať, že sa rozveselil.

2. zábava, rozptýlenie: Pre zemanov nastal sviatok, bujný karneval, čas hýrenia a veselostí. (Vaj.) (Zažila som) zábav, veselostí. (Tim.)

Naposledy hľadané výrazy

1. veselý v Slovníku slov. jazyka