Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vedie��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

vedierce p. vedro

vedierko p. vedro

vedieť, vie, vedia, rozk. vedz nedok.

1. (čo, o kom, o čom) mať o niekom, o ničom vedomosť, byť s niečím oboznámený, o niekom, o niečom informovaný, mať niečo vo vedomí, v mysli, v Pamäti, poznať, uvedomovať si: bezpečne, isto niečo (o niečom) v.;
viem to zo skúsenosti;
Nevieš, kde je stanica? — Neviem, čo to má znamenať. — Viem to od známych, z novín ap. — Vedela všetko, čo sa stalo.
(Ráz.) Veď ja tiež viem, čo je žart. (Čaj.) Dobre vedel, ako sa veci majú. (Karv.) Vedz, ja som ti vždy býval dobrým kamarátom. (Kal.) O Franckovi nikto nevedel (Zúb.) nemali o ňom zpráv. Ani sama nevedela prečo, sklopila zrak pred ním. (Čaj.) Ako to, že sme sa nestretli? Či ja viem — mykla plecami. (Žáry) Opýtal sa suseda, či by nevedel niekoho z druhej dediny (Vaj.) nepoznal. Nikto zlého slova o nich nevedel. (Kuk.) nemohol na nich nič zlého povedať. Nepískalo vtáča, aby mu nebol mena vedel (Taj.) všetky poznal. Budeš ty vedieť, čo je moja žinčica (Kuk.) budeš pamätať, nezabudneš. Nehnevajte sa, sama neviem, ako vám povedať. (Laz.) Ani nevedela ako, už sedela so synom vo fiakri (Zúb.) ani si to neuvedomila. Totka, keby ste vedeli! — Keby som vedela — nemusel by si mi povedať. (Kuk.);
to vie každé dieťa, to vie každý je to všeobecne známe;
Vie každú vŕbu pri ceste. (Kuk.) Vieme my jeden kraj kdesi, kde nás isto prijmú radi (Botto) arch. poznáme. Ja viem časy, čo sme si sami doma jačmeňa namleli (Taj.) arch. pamätám;
ako viem, ako vieš, viete, vieme, to viete ap. vložky, vsuvky v reči na zdôraznenie niečoho al. na spomalenie tempa: Dlho, ako viete, ležalo vo sne Slovanstvo. (Štúr) Lebo, viete, u nás je to nie žiadne hriech v hore kradnúť. (Taj.) Ľudia, ktorí sú šťastní, nemali by o tom hovoriť, aby si šťastie neodplašili. Vieš? (Zúb.) Tu som ja krčmár a nalejem, komu chcem, vieme? (min.) Naši chlapci sa oň (mech) ruvali. To viete... (Žáry) To viete, keď človek takúto jednačku prežíva, vlasy mu zbelejú za amen. (Švant.);
arch. Porada takrečeno dôvernej povahy. Ráčite vedieť? (Karv.)

viem, čo robím mám istý cieľ;
vie, čo chce je si istý(-á), počína si cieľavedome;
viem, na čom som poznám svoju situáciu;
o tom nechcem nič vedieť a) to ma nezaujíma, b) robím sa, že o tom nič neviem;
hovor. vie, ako na to je vynaliezavý al. prefíkaný, vyzná sa;
má peňazí ap., že nevie, čo s nimi robiť veľa;
nevie, čo má s rukami robiť a) je nemotorný, b) je v rozpakoch;
nevie, čo má s očami robiť je v rozpakoch;
čo ja viem! výraz nerozhodnosti;
aby si vedel! výraz zdôraznenia, obyč. v rozhorčení: A just, aby si vedela, že mu idem hodinky kúpiť. (Taj.);
čo ty vieš! výraz zľahčenia, podcenenia cudzej mienky;
nevieme (ani) dňa ani hodiny nepoznáme budúcnosť, netušíme, kedy sa čo stane (obyč. o smrti);
nevie, kde mu halva stojíveľa práce, starostí ap.;
nevie, čí je nedokáže si poradiť, je zmätený ap.;
nevie, kam z konopí je v rozpakoch, nedokáže si poradiť v ťažkej situácii;
vie, koľko udrelo, bilo situácia je mu jasná;
čo zjem, to viem, čo vypijem to užijem (úsl.) to mám isté, to mi nikto nevezme;
nevedieť o sebe byť v bezvedomí;
čert, parom, fras (ho) vie! nik nevie;
Čerti ich tam vedia (Kuk.) nik nevie. Aká bude úroda, sám boh vie (Laz.) to nik nevie, to sa nevie;
expr. to sa vie výraz zdôrazňujúci význam výpovede, je isté, iste, pravdaže: To sa vie, že drží s pánom. (Zgur.)

2. (čo) poznať, ovládať niečo, mať osvojené, osvojiť si (ako poznatok, zručnosť ap.): v. písať, čítať, počítať;
žiak vie úlohu (naspamäť);
v. niekoľko jazykov;
v. (po) anglicky, (po) francúzsky;
dieťa vie chodiť, rozprávať;
v. šiť, hrať na klavíri;
v. sa v spoločnosti (spoločensky) správať;
Dievča musí vedieť všetky domáce práce.
(Zúb.) Kone vedia už cestu. (Ráz.) Vieme my aj iné kumšty. (Jégé) Čo som vedel? Piť, zabávať sa. (Stod.) Ja viem aj okolo koní aj na roli (Smrč.) ovládam tieto práce;
na každé slovo vedel odpovedať (odpoveď);
Vieš, koľko ráz pošepol som ti v škole, keď si nevedela?
(Kuk.) neovládala úlohu.

(robí sa, že) nevie do päť (do troch) napočítať (narátať) (robí sa, že) je hlúpy, naivný;

3. (čo i s neruč.) mať schopnosť (podmienky, prostriedky ap.), dokázať niečo urobiť, vykonať ap., vyznať sa v niečom: v. si poradiť, v. sa vynájsť, v. si vždy rady;
nevie sa pretvarovať, ovládať;
nevie si ináč pomôcť;
neviem si to vysvetliť;
urobil to, ako vedel;
ukáž, čo vieš;
Na svoju obranu nevedeli povedať nič.
(Urb.);
(Miluša), ktorá vo mne vedela prebudiť cit (Pal.);
Vedela vychádzať v ústrety jeho želaniam. (Jégé) Sýkora s Belankou by sa azda bol vedel pokonať. (Urb.) Vedel si priamosť a nebojazlivosť vážiť. (Urb.) Na mamu myslím, čo nevie pre mňa spať (Stod.) nedokáže, nemôže.

nevie ústa otvoriť je neobratný v reči;
hovor. nevie sa do kože zmestiť je bujný, nespratný;
nevie, kedy prestať nepozná mieru;
nevie mu prísť na meno spomína ho iba s hnevom, nadávkami ap.;

4. dať v. (komu čo, o kom, o čom) oznámiť, dať zprávu, vyrozumieť niekoho, oboznámiť niekoho s niečím: dáme vám v., kedy prídeme;
nikomu nedal o sebe v.
nikomu neoznámil, kde je, čo robí ap.;
Toto dievča vedelo aj spôsob, ako mi dať vedieť, že jej nie som ľahostajný (Zúb.) dať najavo. Keby ste niečo počuli alebo zbadali, dajte vedieť do Ráztok. (Vaj.)

5. v zápornej forme a v spojení s dokonavým slovesom vyjadrujúcim veľkú mieru deja zdôrazňuje intenzitu takéhoto slovesa (blíži sa významom prísl. veľmi, mnoho): nevie si to vynachváliť;
Nevie sa vynačudovať.
(Urb.) Nevie si ju prenachváliť. (Podj.) Nevedeli sa vynadívať na driečne ženy. (Zgur.) Nevedia sa nasýtiť zábavky (Šolt.) veľmi zaujato a dlho sa hrajú.

6. neviem (i opakované) hovor. vyjadruje pochybnosť: Chudák Benčič, neviem, neviem, či sa toho osamostatnenia dočká. (Zúb.) To sa vám už iba ak niekde v Žiline dostane. Na Vrútkach neviem... (Taj.)

7. hovor. neviem v spojení s opytovacím zámenom al. príslovkou (novšie niekedy písané i dovedna) vyjadruje zdôraznenie, veľkú mieru, zveličenie s expresívnym zafarbením: dal by neviem čo za to (keby to vedel, mohol ap.) hocičo, všetko;
Nedal by to za neviem čo (Kuk.) za nič. Kedysi by sa im boli vopchali aj neviem kde (Laz.) podlizovali sa im. Cirokové metly nedostať už neviem odkedy (Laz.) dávno.

8. nevedieť vo funkcii vetnej prísl. i čast. nevedno, nie je známe: Zlodej, ktorýnevedno prečo — nabral si do hlavy, že si na cudzom vypestuje kŕdle oviec. (Ondr.)

Naposledy hľadané výrazy

1. vedie�� v Slovníku slov. jazyka