Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ved��aj����” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

veď

I. spoj. priraď.vysvetľovacípríčinný význam;
často v spojeniach a veď, lebo veď, veď i, veď aj: Dokonalosť sa nikde nenájde, veď ľudia sme krehké nádoby. (Kuk.) Prestaň, veď ti to ani nesvedčí. (Stod.) Liečil Jolanku na zapálenie pľúc. A veď ho ani nemala. (Jégé) Čosi ho vraj vyhnalo od nich, a veď potom sa i priznal, že ustavičné pretriasanie istej záplatky. (Fig.) Tá neumývala riad ráno, lebo veď aj na druhé ráno budú z neho kávu piť. (Taj.)

II. čast.

1. Zdôrazňuje platnosť výpovede a pobáda prijímateľa k súhlasu, predsa, však: Ja som nie opitýveď sa nekrbáľam! (Kuk.) Veď sú azda nie pohani, aby sa z tvojho nešťastia smiali. (Kuk.) Veď mám s tebou trápenia — ani noci, ani dňa. (Ondr.) Veď som si to myslel!

2. zdôraznené i veďže uvádza a zdôrazňuje výzvu, rozkaz;
predsa, nuž, aleže: Mama, no veď neplačte! (Tat.) Veďže počkajte ešte chvíľočku, no! (Mor.) Nechala ťa? Veď sa priznaj! (Tat.)

3. vyjadruje možnosť, neistotu;
azda, však: Veď sa len rátaš i ty medzi nás? (Kuk.) Snáď je veľmi múdry. Veď uvidíme. (Vaj.)

4. vyjadruje al. zosilňuje prisviedčanie, súhlas, dáva sa ňou kladná odpoveď na otázku, výzvu, veru, iste (často v spojeniach veď áno, veď hej, veď tak ap.): Čože by sa náhlil? — Veď. (Švant.) No, už sa stalo. Darmo je! Veď stalo — veď stalo! (Kuk.) Čítajte, komu je (písmo). Veď — veď. (Kuk.) Veď hej, i ja si tak myslím. (Taj.) Nuž veď hej. (Urbk.) Veď áno. (Podj.) Ošípanú predáš. Veď hej. (Kuk.)

véda, -y, mn. č. obyč. v védy, véd žen. r. staré posvätné knihy Indov, najstaršie indické literárne pamiatky náboženského obsahu;

védsky príd. m.

veda1, -y, vide žen. r. sústava, súhrn usporiadaných poznatkov o prírode, spoločnosti a myslení, ktoré sa nazhromaždili v priebehu spoločensko-historického vývinu a ktoré vznikli na základe praktickej činnosti ľudí: moderná, súčasná v.;
vývin, rozvíjanie, rozvoj vied;
(najnovšie) poznatky, vymoženosti, výdobytky vedy;
marxistická, v., buržoázna v.;
literárna, historická, hudobná, lekárska v.;
technické vedy;
klasické, reálne vedy;
prírodné vedy, spoločenské vedy;
pomocné vedy;
exaktné vedy
matematika a vedy, ktoré používajú aj matamtické, kvantitatívne metódy (obyč. o prírodných vedách);
kniž. (mladí) adepti vedy budúci vedci;
Československá akadémia vied, Slovenská akadémia vied najvyššie vedecké ustanovizne v ČSSR;
pren. Nebárs hladko išlo zanedbaným (Vaj.) ktorý zanedbal štúdium, učenie.

hovor. žart. To je celá (úplná) veda! o niečom zložitom, náročnom;
robiť z niečoho v-u prikladať niečomu príliš veľkú dôležitosť;
zbytočne komplikovať;

vedný príd. m.: v. odbor, v-á sústava

veda2, -y žen. r. zastar. vedenie, vedomosť, znalosť: Povedz, keď máš o tom vedu. (Botto)

védaizmus i védizmus, -mu muž. r. najstaršia náboženská sústava v Indii, ktorá v ďalšom vývine prešla do brahmanizmu;

védaistický i védistický príd. m.: v-é náboženstvo

vedátor, -a muž. r. zastar. niekedy pejor. vedecký pracovník, vede, učenec: vedátora, ktorý musí prísť každej záhade na dno (Kuk.)

vedec, -dca muž. r. kto sa aktívne zaoberá nejakou vedou, kto vedecky pracuje, vedecký pracovní: marxistický v.;
slovenskí literárni, hudobní vedci;
atómoví vedci
;

vedkyňa, -ne, -kýň žen. r.

vedecko-fantastický príd. m. vedecký i fantastický zároveň, fantastický s použitím vedeckých poznatkov: vedecko-fantastické romány Júliusa Verneho;
vedecko-fantastická literatúra

vedecko-populárny príd. m. popularizujúci vedecké poznatky, populárno-vedecký, náučnopopulárny: vedecko-populárne filmy, knihy, prednášky

vedeckobádateľský príd. m. týkajúci sa vedeckého bádania, vedeckovýskumný: v-á práca

vedeckodokumentačný príd. m. týkajúci sa vedeckej dokumentácie, dokumentácie pre vedecké účely: v-á práca

vedeckoexperimentálny príd. m. týkajúci sa vedeckých experimentov: v-a činnosť, práca, v-e úlohy

vedeckofilozofický príd. m. týkajúci sa filozofie ako vedy: v-é teórie

vedeckohistorický príd. m. týkajúci sa histórie ako vedy

vedeckohospodársky príd. m. hospodársky z hľadiska vedy, vo vedeckom chápaní: vedecko-popularizačné zariadenia, ustanovizne

vedeckosť p. vedecký

vedeckotechnický príd. m. týkajúci sa technických vied, techniky ako vedy: výmena v-ých skúseností;
v-á spoločnosť

vedeckovýskumný príd. m. týkajúci sa vedeckého výskumu: v-é ústavy a laboratóriá;
v-á práca, činnosť;
v-é úlohy, úspechy;
v-í pracovníci

vedecký príd. m. súvisiaci s vedou, majúci podklad vo vede, ktorý je v súlade s vedou;
vlastný vede: v-á práca, v-é dielo;
v-é bádanie, v. výskum;
v-é disciplíny;
v. pracovník
pracujúci vo výskume nejakej vednej disciplíny;
v-é metódy;
v-é ústavy, inštitúcie;
v-á tvorivosť;
v-é poznanie;
v-é predvídanie
predvídanie javov, udalostí, procesov, ktoré môžu al. majú nastať v budúcnosti, založené na poznaní objektívnych zákonov vedy;
vývin v-ého myslenia;
v. svetonázor;
v. socializmus;
v. komunizmus
učenie o komunizme vytvorené Marxom a Engelsom na základe materialistického chápania dejín;
v. zákon vyjadrujúci podstatné vzťahy objektívnej skutočnosti;
Československá spoločnosť pre šírenie politických a vedeckých poznatkov;

vedecky prísl. v. pracovať, poznávať;
v. prepracovaná, podložená teória;
v. fundované dielo
;

vedeckosť, -ti žen. r. podstatná vlastnosť niečoho vedeckého, vedecký ráz, charakter: zásady v-i;
mať punci v-i
(I. Hruš.)

vedenie1, -ia stred.

1. riadenie, usmerňovanie nejakých záležitostí, nejakej činnosti, inštitúcie, závodu ap., starostlivosť o ne, správa, riadenie: v. štátu, štátnych záležitostí;
v. domácnosti;
v. prác na stavbe;
v. podniku, prevziať v. niečoho
(napr. podniku, družstva ap.);
v. schôdzky;
Nemáme ľudí súcich na vedenie takých ústavov.
(Kuk.) Banka pod opatrným vedením kvitne. (Taj.) Vedenie práce ponechal jednému z tovarišov. (Kuk.) Adama vo vedení kníh vyučí. (Jégé)

2. skupina ľudí, ľudia, ktorí niečo vedú, riadia, spravujú, správa: v. ústavu, družstva, podniku sa rozhodlo...;
užšie, širšie v. podniku
;

3. spôsob, akým sa niečo al. niekto vedie, riadi, usmerňuje: ideové vedenie mládeže (Mráz.);
Všeličo zamešká sa vo vedení výchovy. (Podj.)

4. zaujatie pevného miesta, napr. v súťaži, v hre, náskok: ujať sa v-ia (napr. v športových pretekoch);

5. velenie, vodcovstvo;
usmerňovanie: Šli aj všetci chlapi pod vedením Ďurovčíka. (Ondr.) Andrej pod vedením Mirkovým mnoho čítal. (Vaj.)

6. odbr. zariadenie spájajúce niečo, obyč. dva al. viac technických zdrojov al. prístrojov a slúžiace na rozvádzanie nejakej energie, napr. drôty, rúrky ap.: drôty elektrického v-ia;
poruchy telefónneho a telegrafného v-ia;
v. ústredného kúrenia, vysokého napätia;
výfukové v. (motora)

hovor. mať dlhé v. pomaly reagovať, chápať;

7. šport. vedenie lopty, puku ich usmerňovanie a spracovávanie pri hre

vedenie2, -ia stred. vedomosti, znalosti;
poznanie: hlad po vedení (Chorv.);
talenty vo všetkých odboroch ľudského vedenia a zamestnania (Vaj.);
filozof a v ňom plnosť vedenia — múdry Aristoteles (Ráz.-Mart.)

vedeta1, -y, det žen. r. zastar. vojenská predsunutá stráž, hliadka (obyč. jazdecká)

vedeta2 (pís. i vedetta), -y, -det (-dett) žen. r. div. popredná, obľúbená umelkyňa, obyč. herečka

vedierce p. vedro

vedierko p. vedro

vedieť, vie, vedia, rozk. vedz nedok.

1. (čo, o kom, o čom) mať o niekom, o ničom vedomosť, byť s niečím oboznámený, o niekom, o niečom informovaný, mať niečo vo vedomí, v mysli, v Pamäti, poznať, uvedomovať si: bezpečne, isto niečo (o niečom) v.;
viem to zo skúsenosti;
Nevieš, kde je stanica? — Neviem, čo to má znamenať. — Viem to od známych, z novín ap. — Vedela všetko, čo sa stalo.
(Ráz.) Veď ja tiež viem, čo je žart. (Čaj.) Dobre vedel, ako sa veci majú. (Karv.) Vedz, ja som ti vždy býval dobrým kamarátom. (Kal.) O Franckovi nikto nevedel (Zúb.) nemali o ňom zpráv. Ani sama nevedela prečo, sklopila zrak pred ním. (Čaj.) Ako to, že sme sa nestretli? Či ja viem — mykla plecami. (Žáry) Opýtal sa suseda, či by nevedel niekoho z druhej dediny (Vaj.) nepoznal. Nikto zlého slova o nich nevedel. (Kuk.) nemohol na nich nič zlého povedať. Nepískalo vtáča, aby mu nebol mena vedel (Taj.) všetky poznal. Budeš ty vedieť, čo je moja žinčica (Kuk.) budeš pamätať, nezabudneš. Nehnevajte sa, sama neviem, ako vám povedať. (Laz.) Ani nevedela ako, už sedela so synom vo fiakri (Zúb.) ani si to neuvedomila. Totka, keby ste vedeli! — Keby som vedela — nemusel by si mi povedať. (Kuk.);
to vie každé dieťa, to vie každý je to všeobecne známe;
Vie každú vŕbu pri ceste. (Kuk.) Vieme my jeden kraj kdesi, kde nás isto prijmú radi (Botto) arch. poznáme. Ja viem časy, čo sme si sami doma jačmeňa namleli (Taj.) arch. pamätám;
ako viem, ako vieš, viete, vieme, to viete ap. vložky, vsuvky v reči na zdôraznenie niečoho al. na spomalenie tempa: Dlho, ako viete, ležalo vo sne Slovanstvo. (Štúr) Lebo, viete, u nás je to nie žiadne hriech v hore kradnúť. (Taj.) Ľudia, ktorí sú šťastní, nemali by o tom hovoriť, aby si šťastie neodplašili. Vieš? (Zúb.) Tu som ja krčmár a nalejem, komu chcem, vieme? (min.) Naši chlapci sa oň (mech) ruvali. To viete... (Žáry) To viete, keď človek takúto jednačku prežíva, vlasy mu zbelejú za amen. (Švant.);
arch. Porada takrečeno dôvernej povahy. Ráčite vedieť? (Karv.)

viem, čo robím mám istý cieľ;
vie, čo chce je si istý(-á), počína si cieľavedome;
viem, na čom som poznám svoju situáciu;
o tom nechcem nič vedieť a) to ma nezaujíma, b) robím sa, že o tom nič neviem;
hovor. vie, ako na to je vynaliezavý al. prefíkaný, vyzná sa;
má peňazí ap., že nevie, čo s nimi robiť veľa;
nevie, čo má s rukami robiť a) je nemotorný, b) je v rozpakoch;
nevie, čo má s očami robiť je v rozpakoch;
čo ja viem! výraz nerozhodnosti;
aby si vedel! výraz zdôraznenia, obyč. v rozhorčení: A just, aby si vedela, že mu idem hodinky kúpiť. (Taj.);
čo ty vieš! výraz zľahčenia, podcenenia cudzej mienky;
nevieme (ani) dňa ani hodiny nepoznáme budúcnosť, netušíme, kedy sa čo stane (obyč. o smrti);
nevie, kde mu halva stojíveľa práce, starostí ap.;
nevie, čí je nedokáže si poradiť, je zmätený ap.;
nevie, kam z konopí je v rozpakoch, nedokáže si poradiť v ťažkej situácii;
vie, koľko udrelo, bilo situácia je mu jasná;
čo zjem, to viem, čo vypijem to užijem (úsl.) to mám isté, to mi nikto nevezme;
nevedieť o sebe byť v bezvedomí;
čert, parom, fras (ho) vie! nik nevie;
Čerti ich tam vedia (Kuk.) nik nevie. Aká bude úroda, sám boh vie (Laz.) to nik nevie, to sa nevie;
expr. to sa vie výraz zdôrazňujúci význam výpovede, je isté, iste, pravdaže: To sa vie, že drží s pánom. (Zgur.)

2. (čo) poznať, ovládať niečo, mať osvojené, osvojiť si (ako poznatok, zručnosť ap.): v. písať, čítať, počítať;
žiak vie úlohu (naspamäť);
v. niekoľko jazykov;
v. (po) anglicky, (po) francúzsky;
dieťa vie chodiť, rozprávať;
v. šiť, hrať na klavíri;
v. sa v spoločnosti (spoločensky) správať;
Dievča musí vedieť všetky domáce práce.
(Zúb.) Kone vedia už cestu. (Ráz.) Vieme my aj iné kumšty. (Jégé) Čo som vedel? Piť, zabávať sa. (Stod.) Ja viem aj okolo koní aj na roli (Smrč.) ovládam tieto práce;
na každé slovo vedel odpovedať (odpoveď);
Vieš, koľko ráz pošepol som ti v škole, keď si nevedela?
(Kuk.) neovládala úlohu.

(robí sa, že) nevie do päť (do troch) napočítať (narátať) (robí sa, že) je hlúpy, naivný;

3. (čo i s neruč.) mať schopnosť (podmienky, prostriedky ap.), dokázať niečo urobiť, vykonať ap., vyznať sa v niečom: v. si poradiť, v. sa vynájsť, v. si vždy rady;
nevie sa pretvarovať, ovládať;
nevie si ináč pomôcť;
neviem si to vysvetliť;
urobil to, ako vedel;
ukáž, čo vieš;
Na svoju obranu nevedeli povedať nič.
(Urb.);
(Miluša), ktorá vo mne vedela prebudiť cit (Pal.);
Vedela vychádzať v ústrety jeho želaniam. (Jégé) Sýkora s Belankou by sa azda bol vedel pokonať. (Urb.) Vedel si priamosť a nebojazlivosť vážiť. (Urb.) Na mamu myslím, čo nevie pre mňa spať (Stod.) nedokáže, nemôže.

nevie ústa otvoriť je neobratný v reči;
hovor. nevie sa do kože zmestiť je bujný, nespratný;
nevie, kedy prestať nepozná mieru;
nevie mu prísť na meno spomína ho iba s hnevom, nadávkami ap.;

4. dať v. (komu čo, o kom, o čom) oznámiť, dať zprávu, vyrozumieť niekoho, oboznámiť niekoho s niečím: dáme vám v., kedy prídeme;
nikomu nedal o sebe v.
nikomu neoznámil, kde je, čo robí ap.;
Toto dievča vedelo aj spôsob, ako mi dať vedieť, že jej nie som ľahostajný (Zúb.) dať najavo. Keby ste niečo počuli alebo zbadali, dajte vedieť do Ráztok. (Vaj.)

5. v zápornej forme a v spojení s dokonavým slovesom vyjadrujúcim veľkú mieru deja zdôrazňuje intenzitu takéhoto slovesa (blíži sa významom prísl. veľmi, mnoho): nevie si to vynachváliť;
Nevie sa vynačudovať.
(Urb.) Nevie si ju prenachváliť. (Podj.) Nevedeli sa vynadívať na driečne ženy. (Zgur.) Nevedia sa nasýtiť zábavky (Šolt.) veľmi zaujato a dlho sa hrajú.

6. neviem (i opakované) hovor. vyjadruje pochybnosť: Chudák Benčič, neviem, neviem, či sa toho osamostatnenia dočká. (Zúb.) To sa vám už iba ak niekde v Žiline dostane. Na Vrútkach neviem... (Taj.)

7. hovor. neviem v spojení s opytovacím zámenom al. príslovkou (novšie niekedy písané i dovedna) vyjadruje zdôraznenie, veľkú mieru, zveličenie s expresívnym zafarbením: dal by neviem čo za to (keby to vedel, mohol ap.) hocičo, všetko;
Nedal by to za neviem čo (Kuk.) za nič. Kedysi by sa im boli vopchali aj neviem kde (Laz.) podlizovali sa im. Cirokové metly nedostať už neviem odkedy (Laz.) dávno.

8. nevedieť vo funkcii vetnej prísl. i čast. nevedno, nie je známe: Zlodej, ktorýnevedno prečo — nabral si do hlavy, že si na cudzom vypestuje kŕdle oviec. (Ondr.)

védistický p. védaizmus

védizmus p. védaizmus

vedkyňa p. vedec

Naposledy hľadané výrazy

1. ved��aj���� v Slovníku slov. jazyka