Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ve��m��dry” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

večeriť sa, -í neos. nedok. schyľovať sa k večeru, stmievať sa, zvečerievať sa: Padá súmrak a v meste sa večerí. (Žáry) Večerilo sa, prišla noc. (Vaj.);

dok. zvečeriť sa

ba, -y, véb žen. r. druh látky tkanej plátnovou väzbou z mäkkej priadze

vec, -i žen. r.

1. všetko, čo samostatne existuje, konkrétny i abstraktný jav: vzťahy vecí k človekovi;
Kreslil a maľoval. Videl veci ostrým pohľadom.
(Al.) Stisol by som mu ruku, keby nedelili nás dve veci: diaľka a smrť. (Taj.) Jeho cit bol bezcenná, nepotrebná vec. (Urb.) Žiť sa chcelo, pritúliť k veciam. (Urb.) Železnica je dobrá vec. (Janč.);
filoz. v. o sebe v Kantovej filozofii prázdna abstrakcia pre objekty poznania predstavované tak, ako sú, bez akejkoľvek závislosti od povahy subjektu;

2. konkrétny hmotný predmet, niečo, čo je zmyslami vnímateľné, najmä hmatateľné a viditeľné;

práv. ovládateľné hmotné predmety a prírodné sily, ktoré slúžia ľudskej potrebe;
protiklad osoby: dotýkať sa vecí, vidieť okolo seba veci;
neživé veci
;
práv.: hnuteľné, nehnuteľné, nadobudnuté, odcudzené veci;
Jano pozeral po kuchyni, hľadal očami známe veci.
(Min.);
že si ju kúpil, ako sa kupuje lichva alebo neživá vec (Zúb.);
Porozhadzované veci odkladá na miesto. (Al.) Prvá vec, ktorej si povšimol, bola loď. (Zúb.) Honorár ti vyplatíme v podobe vína a iných dobrých vecí. (Jégé) Plietol košíky, vozíky, osožné veci i hračky. (Taj.)

3. v pomn. č. predmety osobnej potreby, majetok, por. priety: mať, držať si v poriadku svoje veci;
poslať si veci vlakom, poštou;
veci na holenie;
(Matka) jej pobalila veci do batoha.
(Urb.) Chýbali v dome najpotrebnejšie veci. (Jégé) Sťahujem sa do nemocnice a neviem, kde si uložím svoje veci. (Al.)

4. fakt, skutočnosť: (to je) jasná, známa, istá v.;
(to je) sporná v.;
(to je) smutná v.;
to nie je taká jednoduchá v.;
hlavná v. (je), že...
dôležité, rozhodujúce je, že...;
istá v. je, že...;
na veci nič nemení, že...;
to na veci nič nemení;
stala sa divná, neuveriteľná v.;
stala sa nepríjemná v;
na celej veci niet nič pravdy;
niečo (to) zmenilo beh vecí;
brať veci vážne;
(ne)vedieť, ako sa veci majú;
v. (veci) sa má (majú) takto
takáto je skutočnosť, takéto sú fakty;
Chystajú sa veľké veci. (Smrč.) Často smiešne veci vyprával, ale vtipu nerozumel. (Taj.) Taká čertovská vec sa jej stala. (Tat.) Taká vec sa stane zriedkavo, aby divé husiu leteli nad samými strechami. (Janč.) Deti treba učiť rozumné veci, čo z toho majú mať osoh. (Taj.) Ak sa veci takto majú, môžete zostúpiť z koňa (Fel.) ak je to tak. Pokrčíte plecami, zavzdycháte si — a veci pôjdu ďalej. (Vaj.) Vinšujeme si, aby, keď sa nám bude mať (mašička) oprasiť, si už doma bol. Je to pri takej veci dobre, keď je gazda doma. (Taj.)

to je hotová v. o tom už netreba pochybovať, je to isté ap.;
to je stará v. známa skutočnosť;
postaviť niekoho pred hotovú v. priviesť niekoho do situácie, na ktorej sa nedá nič meniť;
nazývať veci pravým menom nič nepredstierať, byť reálny;
hovor.: To sú (mi) veci! výraz údivu, prípadne mierneho rozhorčenia;
milá v. vyjadrenie uznania, súhlasu, obdivu ap.: Obec sa za tie roky spravila až milá vec. (Taj.);
až to bola milá vec počúvať (Kal.);

5. čin, skutok: vykonal dobrú v.;
vykoná v živote veľké veci
(Bend.);
Povedal, že dokáže také veci, o ktorých sa nikomu ani nesnívalo. (Laz.) Ony tu vystrájajú veci, že človeku až vlasy na hlave dubkom vstávajú. (Urb.) Táto žena odvážila sa urobiť vec na týchto dedinách neslýchanú. (Laz.) Z dvoch (zlatiek) päť vrátiť je nemožná vec. (Taj.) A pešo — to nie toľká vec. Kufre nemá. (Kuk.) Ozaj mi je to ťažká vec presvedčiť ženu. (Laz.) So strýkom je to ťažká vec. (Al.)

6. činnosť, práca: rozumieť sa svojej veci;
(Majster) sa veci rozumie.
(Štítn.)

7. povinnosť, úloha, záležitosť: Každému rodičovi je hlavnou vecou deti do človečenstva priviesť. (Tim.);
to je ich vec, aby sa starali;

8. hovor. výsledok práce, činnosti, dielo (obyč. o literárnom al. výtvarnom diele): písal, robil krásne veci;
V poprevratovej literatúre nevyšlo diela, ktoré by hlbšie zaoralo do slovenského života. Sú to všetko len zábavné veci.
(Jégé);
v. je napísaná, urobená s nadšením ap.;

9. záležitosť, otázka, problém: vybavovať si svoje veci, rozoberať v. (veci) po všetkých stránkach;
neutešený stav veci: vniknúť do podstaty veci;
riešiť vážne veci;
zasvätiť niekoho do veci;
pýtať si radu v nejakej veci;
obrátiť sa na niekoho v nejakej (dôležitej) veci;
miešať sa niekomu do jeho vecí;
starať sa o cudzie veci;
Straj sa o svoje veci!;
mňa sa tá v. netýka;
to je v. cti, zodpovednosti, svedomia;
bojovať o (za) svoju v., zastávať sa svojej veci;
slúžiť spoločnej veci;
ide o našu (spravodlivú, socialistickú, národnú) v.;
ľahostajnosť vo veciach rodnej reči
(Škult.);
to patrí k veci tak to býva, to súvisí;
(zisťovať, zistiť ap.), čo je vo veci, v čom je v., ako sa veci majú, hovor. ako veci stoja o čo ide;
to je podstatná v., to je vedľajšia, bezvýznamná v.;
finančné, obchodné, služobné, organizačné, verejné, rodinné, súkromné, osobné veci;
ministerstvo zahraničných vecí;
Dievčatá o svojich srdcových veciach hovoria vždy naopak pred cudzími
(Jes.) ľúbostných problémoch. Čo sa ty máš do chlapských vecí miešať? (Urb.) Idem s vážnou vecou. (Jes.);
rozhovor o veciach každodenných (Kuk.);
Pretriasa sa trocha zamotaná vec. (Gab.) Dievčaťu nešla celá vec do hlavy. (Žáry) Vec bola vybavená, preto Kúrňava vstal na odchod. (Urb.) Vykričal, že ju duševné veci nezaujímajú. (Tim.) Pochop veľkosť veci! (Tim.) Keď človek niečo chce a ide za vecou, musí sa mu podariť. (Letz) V Martinovej hlave bolo okrem gazdovstva sto vecí. (Zát.) Svetu je knižky kupovať aj tak posledná vec. (Taj.) Bolo dačo vo veci, okrem žartu (Záb.) bolo na tom niečo prav. dy;
hovor. expr. Načo pchať nos do vecí, ktoré sa nás netýkajú (Kuk.) starať sa o cudzie problémy. To nepatrí k veci to je vedľajšie;
prejsť k veci! venujme sa problému, buďme vecní!;
usporiadať si svoje posledné veci (o zomierajúcom al. starom človeku) spraviť závet ap.;
prísť veci na koreň, byť pri koreni veci zistiť podstatu problému;
hovoriť k veci byť vecný, konkrétny;
(ne)vedieť, ako ísť na v., na veci;
to je v. náhody
náhoda;
to je v. nálady záleží na nálade;
to je v. vkusu záleží na vkuse;
to je moja v. to sa týka len mňa, do toho nikoho nič;
to nie je čistá v. to nie je v poriadku, nie je to čestné, bez mravných nedostatkov

nebude, nebolo by od veci (napr. niečo urobiť ap.) bolo by vhodné, dobré, nezaškodilo by;

10. mn. č. obyč. v pomery, okolnosti, situácia: Veci dozreli, musel som ísť. (Letz);

vecička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr. k 2, 3, 4, 5, 8, 9

večer1, -a, 7. p. -e, mn. č. -y muž. r.

1. denná doba po západe slnka, od začiatku súmraku do noci: tmavý, daždivý v.;
letný v.;
nedeľný v.;
neskorý v.;
dlhé zimné v-y;
chýli sa k v-u, nastáva, prichádza v.;
stráviť v. pri knihe;
od (včasného) rána do (neskorého) v-a
celý deň;
od v-a do rána celú noc;
k v-u podvečer;
Už sa večer skláňal nad mestom (Zúb.) večerilo sa. Museli v zime po večeroch chodiť do školy. (Tomašč.) silvestrovský v. 31. decembra;
Štedrý, arch. i Dohviezdny v. pred prvým vianočným sviatkom;
Dobrý večer! pozdrav;
pren. v. života staroba

Ráno je múdrejšie než večer ráno rozmýšľa a koná človek rozumnejšie než večer po celodennej únave;
niekedy treba rozhodnutia odložiť, aby sme si vec lepšie rozmysleli. Netreba chváliť deň pred večerom netreba sa predčasne radovať.

2. večerná spoločenská udalosť, obyč. s kultúrnym programom, večerná slávnosť, zábava ap., večierok: kultúrny, recitačný, diskusný v.;
slávnostný v.;
hostiny, žúry a večery, ktoré Boháčková dávala na počesť svojich priateľov
(Urb.);

večierok1, -rka/-rku muž. r. zdrob. expr. k 1 : Večierok tichučký, tma padá na hory. (J. Kráľ) večierky, keď mesiačik svietil (Urb.)

večer2 prísl. vo večernej dobe, počas večera: vrátiť sa domovneskoro v.;
ísť v. do kina;
včera v.;
ísť v. spať

Kde ho ráno postaví, tam ho večer nájde (úsl.) o lenivom, pasívnom človekovi.

večera, -e, 3. 6. p. -i, mn. č. -e, -í, -iam, -iach, -ami žen. r. jedlo, ktoré sa jedáva vo večerných hodinách, jedno z hlavných jedál dňa: uvariť v-u, podávať v-u;
zjesť v-u;
ísť na v-u;
pozvať niekoho na v-u;
slávnostná v.;
svadobná v.;
dávať v-u
obyč. pre väčšiu spoločnosť, napr. diplomatickú ap.;
studená v. nie varená, pozostávajúca obyč. z údenín, syrov ap.;
náb.: posledná večera ktorú podľa kresťanskej tradície požíval Kristus s učeníkmi pred svojou smrťou;
Večera Pána (Pánova) symbolické prijímanie chleba a vína (u reformovaných);
štedrá v. (Taj.) štedrovečerná;

večerička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

večeradlo, -a, -diel stred. zastar. jedáleň, miestnosť, v ktorej sa večeriavalo: On (Kristus) sťa otec — v kľudnom večeradle ich zhromaždil, by s nimi posledný raz jedol baránka. (Hviezd.) Raz hostiteľom chcel byť básnik;
však ním skoro vytriezvenie zvládlo: i zavrúc skromné večeradlo, sám dá sa fedrovať sťa hosť.
(Hviezd.)

večerami, zried. večermi, expr. i večierkami prísl. vždy večer, vo večernom čase, po večeroch: Strýko a vincúr večerami strieľajú do vzduchu. (Al.) Rada vyčkávala tu večermi na návrat čriedy. (Skal.) Večermi na posteli robil si s ním celé predstavenie. (Švant.) Stretávam ho, keď sa večierkami vracia z práce. (Gab.) Čítala ju (knižku) večierkami, keď už ležala v posteli. (Zúb.)

večerať, -ia, -ajú nedok. (bezpredm. i čo) jesť večerné jedlo, večeru: v. doma, v jedálni, v reštaurácii;
v. zemiaky s mliekom;
Za stolom sedí a večeria Pavo.
(Heč.);

opak. večeriavať, -a, -ajú

dok. navečerať sa i povečerať

večerenie, -ia stred. čas, keď sa začína stmie. vať, večeriť, podvečer, čas mrkania, stmie. vanie (Ondr.)

večerinka, -y, -niek žen. r. zastar. večerná zábava, večierok: Vysluhoval jej po báloch a večerinkách. (Vaj.)

večerňajší p. večerný

večernica, -e, -níc žen. r.

1. planéta Venuša (v čase, keď vychádza večer na západnej časti oblohy);

2. bot. rod bylín z čeľade kapustovitých (Hesperis): v. voňavá (H. matronalis), v. lesná (H. silvestris);

3. v ľudových povestiach víla, zlá ženská bytosť, ktorá v noci láka ľudí do záhuby: Lesom kráčali večernice, lebo sa husto ozýval škrek nočných vtákov. (Hor.);
víly večernice (Čaj.)

večerník, -a muž. r. večerné vydanie novín, večerné noviny

večerný, trochu zastar. i večerňajší príd. m. ktorý je, koná sa, odohráva sa večer, ktorý nastáva, prichádza ap. večer: v. súmrak, v-é zore, v-á rosa, hmla;
v. prechádzka;
vo v-ých hodinách;
v. program
(v rozhlasovom a televíznom vysielaní);
v-é predstavenie (kina, divadla);
v-é vydanie novín večerník;
v-é dojenie;
v. kurz;
v-á škola;
v-á univerzita marxizmu-leninizmu;
v. účes, v. úbor, v-é šaty
vhodné pre spoločenské podujatia večer;
cestovať v-ým vlakom;
v-á Moskva
(Mih.) vo večerných hodinách, večer;
večerňajšie udalosti (Šolt.);
večer. ňajší koncert (Jil.)

večerom, expr. i večierkom prísl. keď nastane večer, vo večerom čase, večer: Večerom sedávali kolo vatry. (Reis.) Tma padala večerom na svet. (Fig.) Večierkom pred spaním vždy čítal. (Min.) Večierkom prišiel pre mňa Janko. (Vans.)

vecheť, -chťa muž. r.

1. zväzok slamy (al. iných rastlinných stebiel) stočený al. zviazaný a slúžiaci na rôzne účely, napr. na čistenie ap.;
hŕstka, chumáč slamy, trávy ap.: Metly a vechte vedeli už aj väčší chlapci viazať. (Vans.) Česal ho (koňa) vechťom trávy. (Ondr.) K potoku prišla babka s riadom a začala ho drhnúť vechťom. (Vaj.);
horiace vechte slamy (Záb.);
v čižmách slamené vechte (Záb.);

pren. expr. kus, zdrap niečoho: rozmoknuté vechte snehu (Bod.);

2. kus látky, handry používaný na umývanie riadu: držiac v jednej ruke vecheť, ktorým utierala riad (Chrob.);
Servítky, vechte, ručníky išli do košov medzi stolový riad. (Kuk.) Uteráky máte pohodené ako vechte (Gab.) neporiadne. Odkväcol na stoličku ako vecheť (Bod.) bezvládne. Necharakterný som ako špinavý vecheť (Stod.) som zapletený do špinavých, nekalých záležitostí;
pren. expr. keď som bola inakšia ako teraz, keď som sa pri tebe zodrala na vecheť (Jégé) stratila som sviežosť, krásu.

3. hovor. pejor. podrádaná, bezcenná vec;
handra: Toto je veľmi krochmelené, keď sa operie, bude z neho len vecheť. (Čaj.) Miesto sŕdc niesli (ľudia) vechte. (Urb.) Tu počúval od nich, že čo si tak srdcove vážil, je chvasť, vecheť, handra. (Vaj.);

pren. o telesne al. duševne menejcennom človeku: Krajšej ženskej som nevidel ešte. Čo sú druhé proti nej? Vecheť, vyžmýkaný citrón. (Kuk.);

vechtík, -a muž. r. zdrob. expr. oslab.

vechsľa p. veksľa

večiereň, -rne, -rní žen. r. večerná al. popoludňajšia pobožnosť (u evanjelikov): Zvonár sa opil a zabudol na večiereň. (Chrob.) Na večiereň ktosi zvoní. (Lajč.) Mal večiereň s kázňou. (Vans.)

večierka, -y, -rok žen. r. vojenské večerné trúbenie, signál oznamujúci nočný odpočinok, ukončenie večerného voľného času: trúbiť v-u;
(Vojak) kvôli milej pretiahol večierku
(Gráf) prišiel po nej.

večierkami p. večerami

večierkom p. večerom

večierok1 p. večer

večierok2, -rka/-rku muž. r. menšia večerná zábava, slávnosť, obyč. s hudbou a tancom al. iným kultúrnym programom: usporia. dať v.;
tanečný v.;
čajový v., zoznamovací, rozlúčkový v.;
debatný, literárny, spomienkový v.;
Bývajú rozličné večierky, zábavy, divadlá, je i spevokol.
(Tim.)

večitý príd. m.

1. trochu zastar. večný, odveký: k hraniciam večitého snehu (Smrek);
(More) omývalo večité útesy. (Jil.);
ako večitá múdrosť nášho ľudu vraví (Štef.);
večité právo človeka brániť svoj život (Barč);
expr. na večité veky (Vaj.) navždy, naveky;
Ej, škoda vás pri ihle, večitá škoda (Kuk.) veľká.

2. stály, trvalý, neprestaný, večný: I sa kosí za večitej u nás rosy. (Hviezd.);
pani, s večitým úsmevom na tvári (Hruš.);

večite prísl. od vekov, trvale, večne;

večitosť, -ti žen. r. odvekosť, trvalosť, stálosť, večnosť

večne p. večný

večneverný príd. m. bás. zastar. verný navždy, večne verný tvoj večneverný poddaný (Sládk.)

Naposledy hľadané výrazy

1. ve��m��dry v Slovníku slov. jazyka