Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „veľa” v Slovníku slovenského jazyka

veľa, 2. st. viac i viacej prísl. vyjadruje veľké množstvo čo do rozsahu al. počtu, hodne, mnoho (op. málo): (veľmi) v. ľudí, detí;
(príliš) v. práce, starostí;
v. peňazí;
v. rozprávať, spať, jesť, pracovať;
stráviť v. času na niečom;
ten v. znesie
(napr. alkoholu, urážok a i.);
v. podstúpil mnoho vytrpel;
nerobí si z toho (z ničoho) v.;
No to je už viac než veľa.
(Vám.) Kto veľa haní, ľahko kúpi, kto najviac haní, najskôr kúpi. prísl.;
to ho v. stálo vynaložil mnoho peňazí, námahy ap.;
to v. stojí je drahé, cenné

v. (mu) nechýbalo skoro sa (mu) stalo niečo nepríjemné, zlé;
hovor. čo je v., to je v.;
to je už v.!
vyjadrenie rozhorčenia, to už presahuje mieru;
Veľa šťastia (zdaru)! pozdrav, najmä pri lúčení, prianie;
to nestojí za v. nie je mnoho hodné;
to je na mňa v. je to pre mňa príliš veľká úloha, ťažké situácia;
to pre mňa v. znamená má veľkú dôležitosť;
myslieť si v. o sebe byť pyšný;
narobiť v. kriku (pre nič) a) rozčúliť sa pre maličkosť, b) zveličiť bezvýznamnú vec;
mať v. rečí mnoho a zbytočne rozprávať;
hovor. v. rečí nenarobí je málovravný;
ten (to) v. pamätá je starý (-é);
nemá toho v. je chudobný;
nemá toho v. v hlave nie je múdry;
erps. veľa a veľa;
veľa, preveľa
veľmi mnoho;
veľa ráz veľkrát, často;
všetkého veľa škodí (prísl.); class="sc" /> v spojeniach stále viac a viac, ba čo viac, čoraz viac vyjadruje stupňovanie

veľa ráz p. veľakrát

veľactený príd. m. trochu zastar. veľmi ctený, vážený (najmä v oslovení, titulovaní, napr. na adresách listov ap.);
veľavážený. Zajtra prídem k vašim veľacteným rodičom. (Vaj.) Dovolil som si vás, veľactení páni, povolať na krátku poradu. (Vaj.) Dámy a páni, veľactené publikum! (Blažk.) Musím si veci do poriadku doniesť, kým veľactený budúci pán švagor (klania sa posmešne) nebude údom našej ctenej rodiny. (Tim.)

veľadiť, -í, -ia nedok. trochu zastar. (čo) zveľaďovať, pozdvihovať;
rozmnožovať, zväčšovať: veľadenie podniku (Kuk.);
Pod jej prí. činlivou rukou nič sa nestratilo, ale skôr rástlo a veľadilo sa. (Kuk.);
v. spisbu (Vlč.);
Lichvu im veľadím. (Vaj.) Ivák veľadil bratovo dedičstvo. (Karv.);

dok. zveľadiť

|| veľadiť sa zveľaďovať sa, pozdvihovať sa;
rozmnožovať sa, zväčšovať sa: Slovanstvo ve. ľadilo by sa mravne i duchoven. (Škult.) Taký dom môže vzrastať a veľadiť sa. (Kuk.) Andrejove majetky sa veľadili. (Vaj.);

dok. zveľadiť sa

veľadôleižtý príd. m. trochu zastar. veľmi, neobyčajne dôležitý: v-á vec (Záb.);
Začerneli sa veľadôležité galoše, snehovky a zimníky. (Karv.)

veľadôstojný príd. m. trochu zastar. dôstojný, veľmi vážený (najmä v oslovení duchovných osôb, hodnostárov): vysokorodné, veľadôstojné autority politické (Hurb.);
veľadôstojný pán dekan Dohnányi (Štef.);
Odprosili veľadôstojného pána farára. (Heč.)

veľakrát i veľa ráz čísl. nás.

1. mnoho ráz, mnohokrát: v. niečo opakovať;

2. má význam príslovky často: v. sa vyskytuje otázka

veľamúdry príd. m. zastar. veľmi múdry: Prokopius, priateľ tichý a veľamúdry (Hurb.)

veľanásobný príd. m. zried. mnohonásobný

veľaosožný príd. m. zastar. veľmi, všestranne osožný: Prišelci sú vždy veľaosožným prínosom pre každú obec. (Hruš.)

veľapamätný príd. m. zastar. veľmi pamätný, vý znamný: veľapamätný deň vizitácie (Kuk.);
veľapamätné pozostatky kostola na Skalke (Vans.)

velára, -y, -lár žen. r. lingv. velárna, zadopodnebná hláska (napr. k);

velárny príd. m. zadopodnebný: v-e hlásky

veľaročný príd. m. zried. trvajúci mnoho rokov, dlhoročný, mnohoročný. v-é úsilie (Karv.);
v-é väzenie (Vaj.)

veľaskúsený príd. m. zastar. ktorýž mnoho skúsil, veľmi skúsený: Veľaskúsený syn sveta — a nevedel, ako sa chovať pred neskúsenou devou. (Vaj.)

veľaslávny príd. m. zastar. veľmi slávny: Aby posadili Ľudovíta na trón ich veľaslávny. (J. Mat.)

veľasľubný príd. m. zastar. nádejný, mnohosľubný: (Linka) našla kartičku s tými málo, ale veľasľubnými slovami. (Vans.);
v-á jednota (Hurb.)

veľaspomínaný príd. m. zastar. často, mnoho spomínaný: Vystúpili sme na breh veľspomínaného ostrova. (Kuk.)

veľaumný príd. m. zastar. veľmi múdry: veľaumný Lev XIII. (Vaj.)

veľavážený príd. m. veľmi ctený, vážený, veľa. ctený (najmä v oslovení, titulovaní, napr. na adresách listov ap.): Tučného pána oslovoval ako veľaváženého pána, dr. Jozefa Tančeka. (Bedn.) Veľavážení, ráčte obrátiť svoje zraky do výšav. (Karv.)

veľavážny: príd. m. zastar. veľmi vážny, závažný: v. obsah zprávy;

veľavážne prísl. (Hviezd.)

veľavravný príd. m.

1. mnoho a obyčajne zbytočne rozprávajúci, mnohovravný: v. človek;

2. mnoho naznačujúci, sľubujúci, vyjadrujúci, mnohovravný: v. pohľad, úsmev;

veľavravne prísl.;

veľavravnosť, -ti žen. r.

veľavýznamný príd. m. veľmi významný: Dnes je deň veľavýznamný. (Urbk.);

Veľavýznamne prísl. veľmi významne: v. sa usmievali (Karv.)

veľazaslúžilý príd. m. zastar. ktorý má veľké zásluhy, veľmi zaslúžilý: vysokoučeného a veľazaslúžilého profesora Palkoviča námestník (Hurb.)

Veľazaujímavý príd. m. zastar. veľmi zaujímavý: Hodiny tieto boli veľazaujímavé. (Hurb.)

veľazdarilý príd. m. kniž. zastar. veľmi vydarený, zdarený: desať básní veľazdarilých (Vaj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. veľa v Slovníku slov. jazyka