Význam slova „večer” v Slovníku slovenského jazyka

večer¹, -a, 7. p. -e, mn. č. -y muž. r.

1. denná doba po západe slnka, od začiatku súmraku do noci: tmavý, daždivý v.;
letný v.;
nedeľný v.;
neskorý v.;
dlhé zimné v-y;
chýli sa k v-u, nastáva, prichádza v.;
stráviť v. pri knihe;
od (včasného) rána do (neskorého) v-a celý deň;
od v-a do rána celú noc;
k v-u podvečer;
Už sa večer skláňal nad mestom (Zúb.) večerilo sa. Museli v zime po večeroch chodiť do školy. (Tomašč.) silvestrovský v. 31. decembra;
Štedrý, arch. i Dohviezdny v. pred prvým vianočným sviatkom;
Dobrý večer! pozdrav;
pren. v. života staroba

● Ráno je múdrejšie než večer ráno rozmýšľa a koná človek rozumnejšie než večer po celodennej únave;
niekedy treba rozhodnutia odložiť, aby sme si vec lepšie rozmysleli. Netreba chváliť deň pred večerom netreba sa predčasne radovať.

2. večerná spoločenská udalosť, obyč. s kultúrnym programom, večerná slávnosť, zábava ap., večierok: kultúrny, recitačný, diskusný v.;
slávnostný v.;
hostiny, žúry a večery, ktoré Boháčková dávala na počesť svojich priateľov (Urb.);

večierok¹, -rka/-rku muž. r. zdrob. expr. k 1 : Večierok tichučký, tma padá na hory. (J. Kráľ) večierky, keď mesiačik svietil (Urb.)

večer² prísl. vo večernej dobe, počas večera: vrátiť sa domov až neskoro v.;
ísť v. do kina;
včera v.;
ísť v. spať

● Kde ho ráno postaví, tam ho večer nájde (úsl.) o lenivom, pasívnom človekovi.

večeriť sa, -í neos. nedok. schyľovať sa k večeru, stmievať sa, zvečerievať sa: Padá súmrak a v meste sa večerí. (Žáry) Večerilo sa, prišla noc. (Vaj.);

dok. zvečeriť sa

večera, -e, 3. 6. p. -i, mn. č. -e, -í, -iam, -iach, -ami žen. r. jedlo, ktoré sa jedáva vo večerných hodinách, jedno z hlavných jedál dňa: uvariť v-u, podávať v-u;
zjesť v-u;
ísť na v-u;
pozvať niekoho na v-u;
slávnostná v.;
svadobná v.;
dávať v-u obyč. pre väčšiu spoločnosť, napr. diplomatickú ap.;
studená v. nie varená, pozostávajúca obyč. z údenín, syrov ap.;
náb.: posledná večera ktorú podľa kresťanskej tradície požíval Kristus s učeníkmi pred svojou smrťou;
Večera Pána (Pánova) symbolické prijímanie chleba a vína (u reformovaných);
štedrá v. (Taj.) štedrovečerná;

večerička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

večeradlo, -a, -diel stred. zastar. jedáleň, miestnosť, v ktorej sa večeriavalo: On (Kristus) sťa otec — v kľudnom večeradle ich zhromaždil, by s nimi posledný raz jedol baránka. (Hviezd.) Raz hostiteľom chcel byť básnik;
však ním skoro vytriezvenie zvládlo: i zavrúc skromné večeradlo, sám dá sa fedrovať sťa hosť. (Hviezd.)

večerami, zried. večermi, expr. i večierkami prísl. vždy večer, vo večernom čase, po večeroch: Strýko a vincúr večerami strieľajú do vzduchu. (Al.) Rada vyčkávala tu večermi na návrat čriedy. (Skal.) Večermi na posteli robil si s ním celé predstavenie. (Švant.) Stretávam ho, keď sa večierkami vracia z práce. (Gab.) Čítala ju (knižku) večierkami, keď už ležala v posteli. (Zúb.)

večerať, -ia, -ajú nedok. (bezpredm. i čo) jesť večerné jedlo, večeru: v. doma, v jedálni, v reštaurácii;
v. zemiaky s mliekom;
Za stolom sedí a večeria Pavo. (Heč.);

opak. večeriavať, -a, -ajú

dok. navečerať sa i povečerať

večerenie, -ia stred. čas, keď sa začína stmie. vať, večeriť, podvečer, čas mrkania, stmie. vanie (Ondr.)

večerinka, -y, -niek žen. r. zastar. večerná zábava, večierok: Vysluhoval jej po báloch a večerinkách. (Vaj.)

večerňajší p. večerný

večernica, -e, -níc žen. r.

1. planéta Venuša (v čase, keď vychádza večer na západnej časti oblohy);

2. bot. rod bylín z čeľade kapustovitých (Hesperis): v. voňavá (H. matronalis), v. lesná (H. silvestris);

3. v ľudových povestiach víla, zlá ženská bytosť, ktorá v noci láka ľudí do záhuby: Lesom kráčali večernice, lebo sa husto ozýval škrek nočných vtákov. (Hor.);
víly večernice (Čaj.)

večerník, -a muž. r. večerné vydanie novín, večerné noviny

večerný, trochu zastar. i večerňajší príd. m. ktorý je, koná sa, odohráva sa večer, ktorý nastáva, prichádza ap. večer: v. súmrak, v-é zore, v-á rosa, hmla;
v. prechádzka;
vo v-ých hodinách;
v. program (v rozhlasovom a televíznom vysielaní);
v-é predstavenie (kina, divadla);
v-é vydanie novín večerník;
v-é dojenie;
v. kurz;
v-á škola;
v-á univerzita marxizmu-leninizmu;
v. účes, v. úbor, v-é šaty vhodné pre spoločenské podujatia večer;
cestovať v-ým vlakom;
v-á Moskva (Mih.) vo večerných hodinách, večer;
večerňajšie udalosti (Šolt.);
večer. ňajší koncert (Jil.)

večerom, expr. i večierkom prísl. keď nastane večer, vo večerom čase, večer: Večerom sedávali kolo vatry. (Reis.) Tma padala večerom na svet. (Fig.) Večierkom pred spaním vždy čítal. (Min.) Večierkom prišiel pre mňa Janko. (Vans.)