Význam slova „večer” v Slovníku slovenského jazyka
|
večer1, -a, 7. p. -e, mn. č. -y muž. r. 1. denná doba po západe slnka, od začiatku súmraku do noci: tmavý, daždivý v.; ● Ráno je múdrejšie než večer ráno rozmýšľa a koná človek rozumnejšie než večer po celodennej únave; 2. večerná spoločenská udalosť, obyč. s kultúrnym programom, večerná slávnosť, zábava ap., večierok: kultúrny, recitačný, diskusný v.; večierok1, -rka/-rku muž. r. zdrob. expr. k 1 : Večierok tichučký, tma padá na hory. (J. Kráľ) večierky, keď mesiačik svietil (Urb.) |
|
|
|
večer2 prísl. vo večernej dobe, počas večera: vrátiť sa domov až neskoro v.; ● Kde ho ráno postaví, tam ho večer nájde (úsl.) o lenivom, pasívnom človekovi. |
|
večeriť sa, -í neos. nedok. schyľovať sa k večeru, stmievať sa, zvečerievať sa: Padá súmrak a v meste sa večerí. (Žáry) Večerilo sa, prišla noc. (Vaj.); dok. zvečeriť sa |
|
večera, -e, 3. 6. p. -i, mn. č. -e, -í, -iam, -iach, -ami žen. r. jedlo, ktoré sa jedáva vo večerných hodinách, jedno z hlavných jedál dňa: uvariť v-u, podávať v-u; večerička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr. |
|
večeradlo, -a, -diel stred. zastar. jedáleň, miestnosť, v ktorej sa večeriavalo: On (Kristus) sťa otec — v kľudnom večeradle ich zhromaždil, by s nimi posledný raz jedol baránka. (Hviezd.) Raz hostiteľom chcel byť básnik; |
|
večerami, zried. večermi, expr. i večierkami prísl. vždy večer, vo večernom čase, po večeroch: Strýko a vincúr večerami strieľajú do vzduchu. (Al.) Rada vyčkávala tu večermi na návrat čriedy. (Skal.) Večermi na posteli robil si s ním celé predstavenie. (Švant.) Stretávam ho, keď sa večierkami vracia z práce. (Gab.) Čítala ju (knižku) večierkami, keď už ležala v posteli. (Zúb.) |
|
večerať, -ia, -ajú nedok. (bezpredm. i čo) jesť večerné jedlo, večeru: v. doma, v jedálni, v reštaurácii; opak. večeriavať, -a, -ajú dok. navečerať sa i povečerať |
|
večerenie, -ia stred. čas, keď sa začína stmie. vať, večeriť, podvečer, čas mrkania, stmie. vanie (Ondr.) |
|
večerinka, -y, -niek žen. r. zastar. večerná zábava, večierok: Vysluhoval jej po báloch a večerinkách. (Vaj.) |
|
večerňajší p. večerný |
|
večernica, -e, -níc žen. r. 1. planéta Venuša (v čase, keď vychádza večer na západnej časti oblohy); 2. bot. rod bylín z čeľade kapustovitých (Hesperis): v. voňavá (H. matronalis), v. lesná (H. silvestris); 3. v ľudových povestiach víla, zlá ženská bytosť, ktorá v noci láka ľudí do záhuby: Lesom kráčali večernice, lebo sa husto ozýval škrek nočných vtákov. (Hor.); |
|
večerný, trochu zastar. i večerňajší príd. m. ktorý je, koná sa, odohráva sa večer, ktorý nastáva, prichádza ap. večer: v. súmrak, v-é zore, v-á rosa, hmla; |
|
večerom, expr. i večierkom prísl. keď nastane večer, vo večerom čase, večer: Večerom sedávali kolo vatry. (Reis.) Tma padala večerom na svet. (Fig.) Večierkom pred spaním vždy čítal. (Min.) Večierkom prišiel pre mňa Janko. (Vans.) |


.jpg)