Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vavrín” v Slovníku slovenského jazyka

vavrín, -u/a muž. r.

1. južný ker al. stromček, ktorého vetvičkami v staroveku venčili víťazov a umelcov a ktorého sušené listy sa používajú ako korenie do jedál (bobkový list);

bot. rod vždyzelených drevín z čeľade vavrínovitých (Laurus);
v. bobkový (Laurus nobilis)
;

2. vavrínový veniec, ktorý sa dával víťazom v boji al. v hrách, básnikom a umelcom a dáva sa dodnes umelcom ako symbol uznania;

pren. kniž. sláva, úspech, víťazstvo: Vavrín sa vinie kolo čiel. (Žáry);
ovenčiť niekoho v-om, i pren. osláviť, zahrnúť slávou;
v-y víťazstva (Fr. Kráľ) túžba po lacných vavrínoch (Mňač.) bezcennej, ľahko získanej sláve;
spisovateľské v-y (Jégé) spisovateľská sláva;
Pred početnými sokmi zdatnými odniesol trofej z vavrína. (Hviezd.);
žnúť vavríny (Ráz.) získavať slávu;
Komisárovi dával za vinu, že ho pripravil o vavríny (Kuk.) o slávu;
olympijské v-y o víťazstve v olympijských hrách;
Umelec a pseudoumelec najmä v malomeštiackej spoločnosti rád venčil seba samého vavrínmi nevädnúcimi a najmä od iných žiadal, aby ho vavrínmi ovenčovali. (Mráz)

expr. odpočívať, spočívať na v-och byť spokojný s dosiahnutými úspechmi, stagnovať;

vavrínový príd. m.: v. ker, v-é listy, vetvičky;
v. veniec
z vavrínových vetvičiek;

pren. symbol slávy, úspechu, uznania, víťazstva

vavrínovec, -vca muž. r. bot. vonná rastlina z čeľade ružovitých: v. lekársky (Laurocerasus officinalis)

vavrínovité príd. m. zried. majúci tvar vavrínového listu: v-é útvary

Naposledy hľadané výrazy

1. vavrín v Slovníku slov. jazyka