Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vždy” v Slovníku slovenského jazyka

vždy, hovor. i vždycky (kniž. zastar. i voždy) prísl.

1. stále, neustále, ustavične: Dosiek má na sklade vždy nadostač. (Kuk.) Roboty bolo vždy dosť. (Taj.) Túžba po umeleckom tvorení držala ho vždy mocne. (Vaj.) Mojej mamičky vždycky chlieb na stole. (Ráz.-Mart.) Záležitosť stávala sa voždy zamotanejšou. (Urbk.) Duša voždy len po nebi túži. (J. Kráľ)

2. v každom prípade, každý raz: maž v. pravdu;
v. vyhrávať;
Tu sa radi schádzali, lebo ich vždy vďačne prijali.
(Vans.) Skúsenosť je vždy čosi hodná. (Kuk.) Laco a Števo sa hádali ako vždy. (Jégé) Sila a sláva rastie vždy z lona bolestí. (Bunč.) Kráľ šalamún dbal voždy o prestola česť. (Hviezd.)

vždy a všade za každých okolností

vzdychnúť (si), -ne, nú, vzdychol dok.

1. vydať vzdych, zhlboka, ťažko vydýchnuť: Soňa žalostne vzdychla. (Jégé) Vzdychla si, keď rekviranti boli za dverami. (Ondr.) Vzdychne zhlboka, dobre mu rezanec nezabehne. (Tim);
pren. Motor ťažko vzdychne (Šteinh.) vydá tlmený zvuk.

2. posťažovať si, uľaviť si vzdychom: Vzdychla si, že jej je už na dedinke pridlhý čas. (Gab.);

nedok. vzdychať

|| vzdychnúť sa (komu, neos.) vydať vzdych: Potajomne sa jej vzdychlo. (Kuk.)

vzdýmať sa, -a, -ajú nedok. zastar. dvíhať sa, vzdúvať sa: Jeho prsia sa vzdýmajú. (Al.)

vzdych, -u muž. r.

1. vydýchnutie sprevádzajúce citové pohnutie, napr. bolesť, zármutok, starosť: Z hrude sa mu vydiera ťažký vzdych. (Min.) Koľko bolestných vzdychov počuli lipy parku. (Vaj.) Utlmené vzdychy zaznievajú spod periny. (Tim.)

2. kniž. slovný prejav ľútosti, bolesti, zármutku ap.: Ktorýsi delegát vyslovil ľutujúcu vetu v podobe vzdychu. (Heč.)

3. zastar. vydýchnutie, výdych: S ostatným vzdychom mojím prestane i ich revnivosť. (Kal.)

vzdychať, -á, -ajú nedok.

1. vydávať vzdychy, zhlboka, ťažko vydychovať: Jera začala vzdychať. (Kuk.) Marienka, nevzdychajže už toľko! (J. Mat.) Mať potom zo tri hodiny vzdychá. (Heč.)

2. vzdychom si uľavovať, sťažovať sa: „Nič nemá stálosti,“ vzdychám si. (Kuk.)

3. (za kým, za čím, po čom) túžobne nariekať: Poddaní vzdychali za svojím ochrancom. (Ráz.) Mladík vzdychal za svojou rodinou. (J. Mat.) Vzdychá po lepšom stave. (Dobš.);

opak. vzdychávať, -a, -ajú;

dok. k 2, 2 vzdychnúť

vzdychavý príd. m. zried.

1. ktorý časti al. rád vzdychá: v-é ňadrá (Hviezd.);

2. expr. smutný, sentimentálny: v-á hudba (Tat.);

vzdychavo prísl. k 2 zried.

vždyzelený príd. m. zachovávajúci si po celý rok zeleň: v. ker;
bot. ostrica v-á (Carex sempervvirens) druh ostrice

vždyživý príd.: bot. lomikameň v. (Saxifraga aizoon) druh lomikameňa

Naposledy hľadané výrazy

1. vždy v Slovníku slov. jazyka