všedne prísl.;
všednosť -i ž.
všekaz -a mn. N a A -y m., novšie termit
všeliek -u m.
1. horská liečivá bylina, bot. Imperatoria
2. všetko liečiaci prostriedok: práca je často v.;
pren. v. na problémy
všelijako zám. neurč. príslov.
1. označ. mnoho rozlič. spôsobov, rozlične: veci v. označené, v. sa začal vykrúcať
2. expr. zle, nepriaznivo, nepríjemne: bolo mu v., keď ho zbadali;
správali sa k nemu v.
všelijaký zám. neurč.
1. označ. mnoho rozlič. vlastností, rozmanitý: v-é kvety, drobnosti, príhody, okolnosti
2. expr. zlý, nepriaznivý, nepríjemný: schádzajú sa tam v-é živly, prežil v-é chvíle
všemocne prísl.;
všemocnosť -i ž.
II. Všemohúci m. náb. Boh
všemohúco prísl.
všemožne prísl.
všeobecnoprávny príd. týkajúci sa všeobecného práva: v. predpis
všeobecnosť -i ž.: vo v-i všeobecne
všeobecnovzdelávací príd. poskytujúci všeob. vzdel(áv)anie: v-ia škola
všeobecný príd.
1. týkajúci sa všetkých, všetkého; celkový; univerzálny: v-á spokojnosť, v. záujem, súhlas, v-á mienka;
v-é volebné právo;
v-é zákonitosti, pravdy;
v. pojem;
v-é vzdelanie, op. odborné;
lingv. v-é podstatné meno kt. pomenúva celú množinu predmetov rovnakého druhu, op. vlastné
2. zahŕňajúci (iba) podst. veci, nie podrobný: v-é poznámky, pokyny, príkazy;
všeodborový príd. týkajúci sa celého odborového hnutia, celoodborový
všestranne prísl.: v. vzdelaný;
všestrannosť -i ž.
všestranný príd. zahŕňajúci všetky stránky (veci), mnohostranný, op. jednostranný: v-é záujmy, v-á starostlivosť, v. umelec, športovec;
v-á spokojnosť všeobecná;
všetečnica -e -níc ž.
všetečnosť -i ž.
II. všetko s. vyj. celok, úplnosť niečoho, op. nič: povedať v., tešiť sa v-ému;
urobím v. výraz odhodlania;
v. možné všeličo
● podľa v-ého asi, pravdepodobne;
bez v-ého niet námietok;
v. alebo nič nie polovičato;
(robiť) v. a nič všeličo, iba nie to, čo treba;
(ne)bolo mu v. jedno (ne)bolo mu to ľahostajné;
už je koniec v-ému, po v-om všetko je stratené
všetok všetka všetko mn. m. živ. všetci, m. neživ., ž. a s. všetky
I. zám. vymedz.
1. vyj. úplný súhrn predmetov, javov (pomenovaných v mn.; v jedn. iba pri látkových, hromad. a abstraktných podst.): v-i obyvatelia, v-y peniaze, v-y okná;
v-a zelenina, v. ľud, vynaložiť v-o úsilie, v. voľný čas, zo v-ých síl;
v-a česť výraz uznania;
my v-i, v-i do jedného, v-i štyria;
zo v-ých strán zovšadiaľ;
v-o sa rozutekalo všetci;
kto v-o tam chodí? akí, ktorí ľudia?
2. iba jedn. zastaráv. celý, úplný: v-a príroda, v. plat
3. iba všetko vyj. výlučnosť, samý: deti, v. chlapci, sa im vydarili
● (hľadať) po v-ých kútoch všade;
expr. nemá v-ých doma je nenormálny;
v-ými masťami mastený prefíkaný
všeumelec -lca m. všestranný umelec: príroda je v.
vševediaci príd. kt. všetko vie; svedčiaci o tom: nie som v.! v. pohľad