Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vše” v Slovníku slovenského jazyka

vše prísl.

1. zavše, občas, chvíľami: Ondrej Rybár sa vše zamyslí. (Kuk.) Vše žartoval, že rukavíc vôbec nepotrebuje. (Vans.) Vše som sa zastavil pri starom richtárovi. (Taj.) Vše robí ťažšiu, vše ľahšiu prácu. (Taj.)

2. nár. vždy, stále: A keďže krstní rodičia nemali detí, vypýtali si vše mňa na leto. (Kuk.)

všeboj, -a muž. r. nár. horská bylina, všeliek (Hviezd.)

Všechsvätých neskl. kresťanský sviatok všetkých svätých (1. novembra): na Všechsvätých, do Všechsvätých

všecičko i všecilinko zám. vymedzovacie expr. zdôrazňuje úplnosť, úplne všetko, všetučko. Dala by všetko. Dom, pole, všetko, všecičko. (Fig.) Všetko, všecilinko vidím. (Jes.)

všednieť, -ie, -ejú nedok. stávať sa všedným, obyčajný. Večer už veselie všednelo. (Bedn.);

dok. zovšednieť

všednodenný príd. m. zried. každodenný, všedný: Máj sfŕkol z ulíc všednodenný prach. (Mih.)

všedný príd. m. obyčajný, bežný. v. deň pracovný;
v-é šaty na všedný deň;
v. život obyčajný, jednotvárny;
zhovárať sa o všedných veciach (Jégé);
Obľúbila si toho človeka, lebo nebol všedným zjavom. (Vaj.);

všedne prísl.;

všednosť, -ti žen. r. obyčajnosť, jednotvárnosť

všeeurópsky príd. m. kniž. zried. týkajúci sa celej Európy, celoeurópsky: Je to iba časť všeeurópskeho pohybu. (Vlč.)

všehdy prísl. kniž. zried. vždy: Tam všehdy skvostná bola koľada. (Hviezd.)

všehomír, -a, 6. p. -e muž. r. kniž. zastar. vesmír: Hymn sa valil priestranstvom všehomíra. (Hviezd.) Akési tušenie veľkosti všehomíra naplňovalo ju úžasom a radosťou. (Vans.)

všekaz, -a, mn. č. -y muž. r. druh hmyzu žijúceho v teplých a tropických krajoch, termit;
zool. v. bojovný (Termes bellicosus)

vseknúť, -ne, nú, -kol, -nutý dok. zried. (čo do čoho) seknutím vložiť, vpraviť do niečoho, niekam: v. jed do žíl (Ráz.)

|| vseknúť sa expr. (do čoho) vtesnať sa, vkliniť sa: odvaliť vseknutú skalu (Pláv.)

všeláska, -y žen. r. bás. láska k všetkým a k všetkému: dary všelásky (Hviezd.);
Hlasy prívetivo zapadali do suity vesmírnej všelásky. (Rys.)

všeličo, -čoho zám. neurč. všetko možné, rozličné veci: On zabudol teraz na všeličo. (Kuk.) Ohľadom čistoty dalo by sa jej všeličo vyčítať. (Vans.) Vedel o láske všeličo. (Min.)

všeliek, -u muž. r. horská bylina rastúca v krovinách, kosodrevinách ap.;
bot. v. hojivý (Imperatoria ostruthium L.)

všelijako zám. prísl. neurč.

1. rozlične, rozličným spôsobom: Všíma si ľudí, akovšelijako oblečení. (Ráz.)

2. expr. zle, nedobre: Zuzka si oprela hlavu o truhlu a bolo jej všelijako. (Taj.) Ej, Hanka, všelijako je teraz s tebou! (Fr. Kráľ)

všelijaký zám. neruč.

1. rozličný, rozmanitý: všelijaké výhody (Urb.);
Množstvo žiab škrečalo všelijakým hlasom. (Tim.) Popod vysoký murovaný plot záhrady prechodili všelijakí ľudia. (Taj.)

2. expr. kadejaký, nedobrý, zlý: Nastávajú mi všelijaké chvíle. (Al.) Všelijakí lotri využili jeho bojazlivosť. (Heč.) Zdalo sa mu to všelijakým (Taj.) nepozdávalo, nepáčilo sa mu to. Gržo chodieval po všelijakých chodníčkoch (Min.) má pestrú minulosť.

všelikade zám. prísl. neurč. po všelijakých miestach, rozličnými smermi. Jeho ruky zasahujú všelikade. (Ráz.);
keď sa mocú, lezú všelikade (Ráz.-Mart.)

všelikde zám. prísl. neurč.

1. na rozličných miestach: Poľavovanie v práci by všelikde vystalo. (Heč.) Motal sa všelikde. (Gab.)

2. na rozličné miesta

všelikto, -koho zám. neurč. nejeden, mnohí, kdekto, bárskto: Všelikto vypustil pod nimi dušu. (Heč.)

všeliniečo, -čoho zám. neruč. zastar. všeličo, kadečo: Žena musí prehliadnuť a nespozorovať všeliniečo. (Kuk.)

všeľudový príd. m. patriaci všetkým, celonárodný: v-é vlastníctvo štátne, celonárodné

všeľudský príd. m. týkajúci sa všetkých ľudí: veľké záujmy všeľudské (Vaj.);
Búroš vôbec odsudzoval vojnu zo stanoviska všeľudského. (Jégé)

všeľudstvo, -a stred. bás. zastar. celé ľudstvo: Idea všeľudstva (Kuk.);
Milujem všeľudstvo bez rozdielu jazyka. (Tim.)

všemír, -u, 6. p. -e muž. r. kniž. zastar. vesmír: Orešiansky zabudol na svoj národ a na všemír svetový. (Vaj.) Chcem zdvihnúť zrak ku hviezdam všemíru. (Tim.)

Naposledy hľadané výrazy

1. vše v Slovníku slov. jazyka