Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „výraz” v Slovníku slovenského jazyka

výraz, -u muž. r.

1. vyjadrenie citového al. myšlienkového stavu;
vonkajší viditeľhý al. počuteľný prejav vnútorného diania človeka: dať niečomu v.;
Karol pozrel na Máriu s výrazom otázky.
(Vaj.) Na tvári sa jej zjavil výraz strachu a zúfalstva. (Tim.) Krásne znázornil maliar výraz materinskej lásky. (Zúb.) Človek dal krásam výrazu. (Kul.) S výrazom obdivu zastal pred devou. (Vans.) Ako mám žiť, aby som svojej láske mohol dať výraz i skutkami. (Jégé);

psych. prejav psychických pochodov vonkajšími znakmi;

2. vonkajší vzhľad, charakteristické črty človeka vyjadrujúce jeho vnútorný stav: Jeho oči mali dobrý, nežný výraz. (Vans.) Nezabudol na výsmešný výraz v Žofinej tvári. (Kuk.) Takmer celkom šedivé vlasy dodávali mu starecký výraz. (Zúb.)

3. charakteristický prostriedok alebo spôsob jazykového vyjadrenia: odborný v.;
vulgárny v.
(Barč.);
Našli sme tu istého úradníka, ktorý výrazy veľmi nepreberá. (Kuk.) Upotrebúval výrazy známe mu z kázní farárových. (Jégé) Bol to vtipkár, kvetnatý vo výrazoch a rád „korenil“ reč. (Jes-á);

gram. spojenie slov tvoriacich významovú jednotku: predložkový, spojkový v.;

4. mat. naznačený rad matematických úkonov

vyrážať,vyrážať sa p. vyraziť, vyraziť sa

vyrážací, -ia, -ie príd. m. slúžiaci na vyrážanie niečoho: tech. v. stroj

vyrazenie, -ia stred. kniž. zábava, pobavenie: Potrebuje pohyb, vyrazenie, zabudnutie. (Kuk.) Chcel priateľského vyrazenia. (Šolt.) Hudba je mojím najmilším vyrazením. (Stod.)

vyraziť, -í, -ia dok.

1. (čo) úderom, nárazom uvoľniť, spôsobiť, že niečo vypadne: v. zátku, klinec, klin;
Ktože mi pomôže vyraziť vodu zo žľabov?
(Kuk.) vypustiť;
v. loptu z brány;
Mládenci vyrazili žandárovi štyri zuby.
(Urb.);
neos. Poliakovi na chvíľočku vyrazilo dych. (Mor.) Witt vzápätí vyrazí dvierka. (Hor.);
pren. Bol z koľaje vyrazený (Šolt.) zmätený. Nič mu nevedelo vyraziť myšlienku z hlavy (Hor.) odohnať ju.

v. niekomu zbraň z ruky umlčať ho;
klin sa klinom vyrazí (porek.) čím sa niečo pokazilo, tým sa to i napraví;

2. (čo) razením urobiť, vytvoriť: v. mince, v. znak na listiny;

3. (čo) prekopať, prehĺbiť: v. chodbu v bani;

4. prudko, s veľkou intenzitou odniekiaľ preniknúť, vytrysknúť;
vyjsť z hrdla, z úst, z pľúc: Z trúbeľky vyrazí úzky pramienok dymu. (Chrob.) Z dverí vyrazí kúdol pary. (Tat.) Z otvorenej brány väzenia vyrazil studený, potuchlý vzduch. (Hor.) Z očú jej vyrazil túžobný cit. (Jégé) Vzdych — vzlyk vyrazí mu z hrdla. (Min.)

5. náhle vyrásť, objaviť sa, zjaviť sa: Snáď kvety neskoršie znovu vyrazia. (Jil.) Nad očami vyrazili mu sivé sŕstky. (Tat.)

6. dať sa (rýchle) do pohybu, vydať sa na cestu, do boja ap., vyjsť odniekiaľ ap.: Sŕňa vyrazilo z dverí ako šíp. (Jégé) Vtom už i vyrazia psiská z hory. (Ráz.) Príde chvíľa a vyrazíme do útoku. (Karv.) Oznámil zbrojnošovi, kedy mieni vyraziť z domu. (Fel.)

7. (čo; class="sc" /> čo zo seba) s dôrazom vysloviť, prudko, zvrušene povedať, vyjadiť: V rozhorčení vyrazil trpkú žalobu na boha. (Taj.) Vyrazila násilne túto lož zo seba. (Vans.) „Bisťubohu!“, vyrazil zo seba Antoš. (Tat.)

8. zastar. (čo) vyjadriť, vysloviť: Nemá možnosť vyraziť svoje myšlienky. (Vans.) Slečna, ja nemám toho daru slovami vyraziť, čo cítim. (Vaj.)

9. objaviť sa na povrchu tela: Na čelo mu vyrazil studený pot. (Urb.)

10. niž. hovor. (koho) vyhodiť, prepustiť: v. niekoho zo skúšky;
v. niekoho zo zamestnania
;

nedok. vyrážať, -a, -ajú

|| vyraziť sa

1. zried. prudko, s veľkou intenzitou odniekiaľ preniknúť, vytrysknúť, vyraziť: Voda zo žľabov sa vyrazila. (Kuk.)

2. zried. objaviť sa na povrchu tela, vyraziť: Pot sa mu na čelo vyrazil. (Urb.)

3. zastar. zabaviť sa: Zíde sa vyraziť sa na dedine žijúcemu. (Tim.) Človek nie je zviera, musí sa i vyraziť. (Ráz.) Idú vyraziť sa po práci. (Šolt.)

4. zastar. stať sa zjavným, zreteľným, prejaviť sa: Vtedy vyrazila sa opravdivo hrdosť a krása jeho zjavenia. (Tim.) Vyrazil sa ostrý kontrast medzi študentmi. (Vaj.);

nedok. vyrážať sa

výrazivo, -a stred. súbor jazykových prostriedkov slúžiacich na vyjadrenie niečoho: básnické v.

vyrážka, -y, -žok žen. r. ochorenie kože al. sliznice prejavujúce sa pupencami al. malými vredmi, pupenec, vriedok: obličajová v., infekčná v., hnisavá v.;
Mal na čele červenú vyrážku.
(Jégé);

vyrážkový príd. m.

výražkový príd. m.: v. chlieb z belšej ražnej múky

výraz príd. m.

1. majúci zvláštny, osobitný, svojský výraz, nápadne sa odlišujúci od iného: v-é oči, v-á tvár;
v-é gesto;
v-é črty tváre
;

2. zreteľne sa prejavujúci, vystupujúci, nápadný, jasný. v. úspech;
v-á chuť;
Čo do farby je Svätoboj bledý, čo do kontúry veľmi výrazný.
(Krčm.) Oprel sa o stôl, keď písal pomaly výraznú čiaročku do rubriky smien. (Hor.) Kalnický je výrazným predstaviteľom tejto ideológie. (Urb.)

3. dobre niečo vyjadrujúci, vystihujúci, výstižný: logické a výrazné vety (Vám.);

výrazne prísl. zreteľne, jasno, prenikavo: v. sa ukázať;
v. sa odlišovať
;

výraznosť, -ti žen. r.

výrazový príd. m. týkajúci sa prejavu, výrazu, vyjadrenia: v-é prostriedky, v-é možnosti;
v-á robustnosť
(Jes-á);
v-á hustota (A. Mat.) v-á prostota (Chorv.);
ľudový v. prvok (Al.);

výrazove/-o prísl.: v. bohaté vyjadrenie;

výrazovosť, -ti žen. r. schopnosť vyjadriť niečo

Naposledy hľadané výrazy

1. výraz v Slovníku slov. jazyka