učiť nedok.
1. stálym pôsobením pomáhať v získavaní zručnosti: u. dieťa rozprávať, u. hrať na hudobnom nástroji, u. šoférovať
2. výchovou vštepovať, privykať, priúčať: u. trpezlivosti, sebaovládaniu
3. výkladom, precvičovaním ap. poskytovať vedomosti: u. žiakov čítať, rátať, násobilku, vetný rozbor
4. pôsobiť ako učiteľ; vyučovať: u. na strednej škole;
u. matematiku, u. denne 4 hodiny
// učiť sa
1. cvičením získavať zručnosť: u. sa plávať, tancovať, hrať na husliach
2. na zákl. výchovného pôsobenia si osvojovať, vštepovať: u. sa disciplíne, pravdovravnosti
3. získavať vedomosti: u. sa dejepis, dobre, ľahko sa u.;
u. sa naspamäť;
čo ste sa dnes (v škole) u-li?
4. pripravovať sa na bud. povolanie (obyč. remeslo): u. sa za automechanika;
hovor. chcel by sa ďalej u. študovať
● u. sa na vlastnej škode, na vlastných chybách brať si poučenie zo (zlej) skúsenosti;
učitelík -a mn. -ci m. zdrob. iron.
učiteľka -y -liek ž.;
učiteľovať nedok. hovor. byť učiteľom: u. na základnej škole
učiteľsky prísl.;