Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „uznať” v Slovníku slovenského jazyka

uznať, uzná, uznajú, uznal dok.

1. (čo komu) prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým, pochopiť niekoho v niečom: Ty mi nič neuznáš! (Ráz.) Barica musí byť ustavične pri deťoch. Ale Jera jej to nechce uznať. Šomre na jej daromnosť. (Kuk.)

2. (čo, bezpredm. i so spoj. class="b0">že) niekedy charakter vsuvky v reči prijať, pripustiť niečo ako pravdivé, priznať (obyč. po dlhšom zdráhaní): u. svoj omyl, svoju chybu, u. pravdu;
Nechceli uznať pravdivosť jeho tvrdení.
(Jégé) To je pravda, vodí sa im dobre, — uznal som i ja. (Kuk.) Vzpierali sa dlho, ale konečne uznali, že kravu treba predať. (Tat.) Uznáš, nemôžem ísť bez haliera. (Čaj.) Uznaj, nedá sa tak, ako ja žijem. (Tat.)

to sa musí u. to je pravda, je to tak;

3. (čo, koho za aké, za akého, za čo, za koho) prísť, dôjsť k nejakému rozhodnutiu, nadobudnúť nejaký názor o niečom al. o niekom: u. niečo za správne, za vhodné;
u. niekoho za blázna;
Stanislav uznal otcovo želanie za podivínstvo.
(Vaj.) Uznal ju za hodnú odpovede. (Gab.) Už si len rob, ako za najlepšie uznáš (Tomašč.) ako chceš, ako vieš.

4. (koho, čo; class="sc" /> koho, čo za akého, za aké, akým, za koho, za čo) so súhlasom prijať;
(úradne) potvrdiť, schváliť: u. prezidenta, panovníka, vládu;
u. štát;
komisia uznala (neuznala) skúšku;
rozhodca uznal (neuznal) gól;
lekár ho uznal (neuznal) za práceschopného (práceschopným);
u. dieťa za svoje;
Vojenskí páni ňaňku uznali (za schopného vojenskej služby).
(Taj.) Nechcela uznať dieťa za svoju vnučku. (Vans.);
práv. u. niekoho vinným;
u. nárok niekoho;
u. niečie otcovstvo
;
poľnohosp. uznané osivo ktoré prešlo uznávacím konaním;

5. (čo) oceniť;
pochvalne, s uznaním sa vyjadriť o niečom: Uznal jej krásu. (Tim.) My vždy vieme uznať služby nám preukázané. (Jégé) Deti [na exámene] odpovedali dobre. Páni uznali usilovnosť. (Taj.);

nedok. uznávať, -a, -ajú

Naposledy hľadané výrazy

1. uznať v Slovníku slov. jazyka