Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „uva��ova��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

uvážať sa, -a, -ajú nedok. zried. zvažovať sa, navažovať sa, nakláňať sa: uvážajúci sa briežok (Tat.);
Zadok [bričky] uvážal sa a divne tancoval. (Kuk.)

uvážiť (si), -i, -ia dok. (čo i so spoj. že)

1. vziať do úvahy, premyslieť, rozmyslieť si, rozvážiť si: dobre, dôkladne u. niečo, vopred všetko u.;
(konať) po triezvom, hlbokom uvážení;
u. všetky dôvody;
u. ďalší postup
(Karv.);
Uváži každé jej slovo. (Kuk.) Čo ste si dobre neuvážili túto vec? (Tim.) Uvážili ste si, aký je to krok? (Škult.) Bola to vážna úloha, ktorú si napred zo všetkých strán uvážili. (Švant.) Mal uvážiť, že takýto sneh sťaží pochod. (Sev.)

2. pochopiť, uznať: Taká žena, uváž, nie je pre teba. (Tat.) Uvážte, že som si trest už odpykal. (Zúb.) Musí byť mrcha človek, keď neuváži, [že žena nie je na vine]. (Kuk.)

uvädnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. (o rastlinách) nedostatkom vlahy stratiť sviežosť, zvädnúť: kvety uvädli, pokosená tráva uvädla;
Lopúch, čo odtrhli, veru uvädol.
(Ráz.) Bolo sucho. Zemiačky, len čo sa vykľuli zo zeme, hneď aj uvädli. (Ondr.)

2. expr. (obyč. o osobách) stratiť silu, pružnosť, pekný vzhľad (najmä starnutím al. po chorobe): Ženy a dievčence sú smutné a uvädnú prv ako rozkvitli. (Jes-á) Líčka uvädli, a namiesto spevu prišli slzy. (Taj.) Paničkám vnady dávno uvädli. (Dobš.)

3. bás. ochabnúť;
zaniknúť, pominúť sa: nádeje uvädli (Vans.);
krása uvädla (Tim.);
Moje mladé sily v tele mi uvädli. (Horal);

nedok. uvädať, -á, -ajú

uvädnutý (zastar. i uvädlý) príd. m.

1. ktorý uvädol, zvädnutý: u-é kvety, u-é lístie;
u-á tráva
(Tim.);
uvädlá byľ (Hviezd.);

2. expr. ktorý stratil krásu, zostarnutý: u-á tvár (Ondr.);
u-á pleť (Smrek);
Dievky, kypiace zdravím, sú oproti uvädlej Eve pravým kontrastom. (Ráz.)

uvádzač, -a muž. r. zamestnanec verejnej inštitúcie (napr. kina, divadla ap.) uvádzajúci návštevníkov na určené miesto: Uvádzač ich viedol cez veľkú miestnosť až do prvého radu. (Mor.);

uvádzačka, -y, -čiek žen. r.;

uvádzačský príd. m.: u-é miesto

uvádzací, -ia, -ie príd.: gram. u-ia veta ktorou sa uvádza priama reč, uvodzovacia

uvádzať1, -a, -ajú (zastar. i uvodiť, -í, -ia) nedok.

1. (koho, koho kam) viesť niekoho pri príchode niekam, usmerňovať niečí vstup, príchod niekam, privádzať: uvádzač uvádza návštevníkov kina, divadla, koncertu (na miesta);
[Chcel by si] stáť pri vchode do tanečného kola a uvádzať dámy.
(Kuk.) [Lokaji] uvádzali hostí do salóna. (Štef.) (Riaditeľ) uvádza nás najprv do sborovne. (Pláv.)

2. (koho kam) sprostredkovať, umožňovať niečí príchod, prístup niekam: u. niekoho do spoločnosti;
u. dievčatá na (prvý) ples;
Strýko uvádzal Michala aj do vysokých spoločností.
(Al.)

3. (koho do čoho) udeľovať niekomu úrad, hodnosť, zverovať niekomu vykonávanie niečoho (obyč. slávnostne), inštalovať: u. niekoho do úradu, do funkcie;

4. (koho do čoho) oboznamovať niekoho s niečím, zasväcovať niekoho do niečoho: u. (školskú) mládež do tajov prírody, okolitého sveta, vedy;
Pani, rozohnená jeho záujmom, uvádza ho do čarovného divadelného sveta.
(Letz) Mirko ohnivo a výrečne uvádzal priateľa do nových slovanských svetov. (Vaj.)

5. (koho, čo do čoho, kniž. i v čo) spôsobovať, že sa s niekým al. s niečím niečo stane, že sa niekto al. niečo ocitne v nejakom stave, privádzať: u. niekoho do rozpakov, do pomykova, do nadšenia, do úžasu, do zúrivosti, do zúfalstva, do pokušenia;
u. stroj do pohybu, u. mechanizmus do chodu;
u. niečo do súladu, do poriadku;
Čo zub času zožral, [povesť] v súmernosť a v krásu uvodí
(Dobš.);
u. niečo na pravú mieru zmierňovať niečo nadsadené, zveličené, prehnané;

6. (čo kam) umožňovať, že sa niečo niekam dostane;
zavádzať: u. novoty do života, u. niečo do praxe, u. platidlá do obehu;
u. zákon do platnosti;
Lipa uvádza do obchodu krásne ľudové výšivky.
(Šolt.)

7. (čo) predstavovať, hrať (dramatické dielo);
vysielať (rozhlasovú al. televíznu reláciu): v divadle uvádzajú novú hru;
v rozhlase uvádzali symfonický koncert
;

8. (čo, zried. i koho) udávať;
menovať, vymenúvať;
citovať: u. príčiny, dôvody;
u. príklady, fakty;
u. mená;
u. niečo v texte, v článku, v knihe
písať o niečom;
u. niečo na svoju obhajobu, na svoju obranu pripomínať;
Autor podrobne uvádza mnoho. dokumentárnych detailov. (Mráz) Môj muž uvádzal, čo všetko Tretina rozprával o ňom a o mne. (Bedn.) Ako príklad uvodí Rimanov, Kartágincov. (Vlč.)

9. (čo) začínať, otvárať;
byť úvodom k niečomu: príhovorom redakcie sa uvádza nový ročník časopisu;
opera sa uvádza predohrou;
uvádzacia veta uvádza priamu reč
;

dok. uviesť1

|| uvádzať sa začínať účinkovať, začínať činnosť: Flórik bol namrzený, že musí habkať, koriť sa a uvádzať sa tak neslávne. (Jaš.);

dok. uviesť sa

uvádzať2, -a, -ajú nedok. trochu zastar. (koho) podrobovať cirkevnému obradu (mladuchu al. ženu po pôrode), uskutočňovať úvod: u. šestonedieľku;
Dočkal v kostole, kým sa skončí uvádzanie mladej nevesty.
(Tim.);

dok. uviesť2, uvedie, uvedú, uviedol

úvaha, -y, úvah žen. r.

1. myšlienkový postup zameraný na porovnávanie a. hodnotenie dôvodov pre zaujatie stanoviska, uvažovanie, premýšľanie, rozmýšľanie: rozumová, teoretická, filozofická ú.;
chladné ú-y
(Bod.);
mudrlantské ú-y (Pláv.);
tvorivé ú-y (Mráz);
urobiť niečo po dôkladnej, hlbokej, zrelej ú-e;
Nepúšťal sa do dlhých úvah.
(Jes-á) Dornavius snoval niť svojich úvah ďalej (Zúb.) ďalej uvažoval.

vziať, brať niečo do ú-y všimnúť si, všímať si niečo, počítať s niečím;
to neprichádza do ú-y to si netreba všímať, s tým netreba počítať, to nie je dôležité;

2. štýl. slovesný druh, v ktorom autor na základe rozboru a hodnotenia faktov vyslovuje vlastné názory na vec, v ktorom osvetľuje nejakú už známu vec z nového hľadiska: literárna ú.;
Vedel napísať dobrý fejtón práve tak ako národohospodársku úvahu.
(Urb.) Jeho politické úvahy sú písané s veľkou vervou. (Kuk.) Vytiahol rukopisy. Boli tam poviedky, články, kritiky, úvahy. (Vaj.)

úval, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. široké údolie, široká dolina: Predo mnou sa roztvoril široký úval s dedinou. (Švant.) V plytkých úvaloch porozkladali sa bresty. (Heč.) Po hrebeni chrbta plazila sa im [koňom] biela para ani hmla zaránky po úvaloch. (Fig.);
geogr. Hornomoravský, Dolnomoravský ú. povrchové zníženiny v povodí rieky Moravy

uváľaný príd. m. váľaním ušpinený, zaváľaný: u. kabát, u-é šaty;
Utierala si oči pôvodne čistou, teraz trochu uváľanou šatkou.
(Šolt.);
hovor. trochu hrubé u. ako prasa veľmi špinavý;
pren. expr. Uváľaný, odvlhnutý deň šmýkal sa po tráve (Rúf.) nevľúdny, sychravý, daždivý-

uváľať, -a, -ajú dok.

1. (čo) váľaním stlačiť, pováľať: u. posteľ, lôžko;
u. trávu na lúke
;

2. (čo) váľaním zhotoviť, dať niečomu formu, uvaľkať: u. bochník cesta;

3. (koho, čo) pováľať po zemi ap. (obyč. veľmi): [Oficieri]pre svoju zábavku ich [vojakov] uváľali po blate (Taj.) pri cvičení ich prinútili ľahnúť si viackrát do blata.

4. (čo, koho) váľaním ušpiniť, zaváľať, dováľať: u. si šaty, kabát;
u. niečo v blate, v prachu

|| uváľať sa váľaním sa ušpiniť, zaváľať sa, dováľať sa: šaty sa mu uváľali

uvalcovať, -uje, -ujú dok. (čo) vajcom stačiť, sformovať, urovnať: u. cestu;
u. pôdu, roľu;
u. hraciu plochu

úvalina, -y, -lín žen. r. priehlbina;
úžľabina: Kone hnali úvalinou rovno do Váhu. (Urb.) [Nepriateľ] všadiaľ cestu hľadá;
cez úplazy, úvaliny, úšusty.
(Pláv.);

úvalinka, -y, -niek žen. r. zdrob. expr.

uvaliť, -í, -ia, rozk. uvaľ dok.

1. (čo na koho, na čo; class="sc" /> koho do čoho) spôsobiť niekomu niečo;
uvrhnúť niekoho do niečoho;
privolať niečo na niekoho: u. hanbu, posmech na niekoho;
u. ťarchu, bremeno na niekoho (na plecia niekoho);
u. potupu na rodinu
(Taj.);
u. vinu na niekoho obviniť ho;
u. kliatbu na niekoho dať niekoho do kliatby;
u. niekoho do biedy, do záhuby;
O zdravie som ju [ženu] pripravil, do choroby uvalil.
(Taj.) Vedel, čo znamená uvaliť na seba hnev najmocnejšieho činiteľa. (Zúb.) Veľkú starosť ste uvalili na moju hlavu. (Barč)

2. (čo na koho, na čo) uložiť niekomu niečo ako povinnosť, trest ap. (obyč. na základe úradného rozhodnutia): u. trest, väzbu na niekoho;
u. dane na niekoho;
u. clo na niečo;
Na hostinec treba uvaliť národnú správu.
(Fr. Kráľ);

nedok. uvaľovať, -uje, -ujú

uvaľkať, -á, -ajú dok. (čo)

1. vaľkaním zhotoviť, sformovať, uváľať: u. niečo z cesta, z hliny

hovor. expr. je z iného (lepšieho) cesta uvaľkaný (o človeku) je iný (lepší), má iné (lepšie) vlastnosti: Naši mladí páni sú z iného cesta uvaľkaní. (Vaj.)

2. uvalcovať, povalcovať: u. pôdu, u. strnisko

úvalom prísl. nár. veľmi rýchlo: Strava míňala sa úvalom. (Kuk.) Chytro ukladal lyžicu za lyžicou [do úst]. Z dvojačiek úvalom ubývalo. (Kuk.)

uvaľovať p. uvaliť

uvariť, -í, -ia dok.

1. (čo) varením upraviť, pripraviť (obyč. jedlo al. nápoj): u. polievku, mäso, zemiaky, kašu, u. čaj, kávu, víno;
u. raňajky, obed, večeru;
u. vajce na mäkko, na tvrdo;
Vedela chýrečnú pálenku uvariť.
(Jégé) Ľahni si, uvarím ti harmanček. (Vans.)

hovor. je (bol) ako (ani) uvarený je (bolo) mu veľmi teplo;
očervenel ako uvarený rak veľmi sa zahanbil;
bez neho nikde neuvaria tri hrachy pri všetkom musí byť, do všetkého sa stará: Prilepil sa im úradník zo sporiteľne, o ktorom sa hovorilo, že bez neho nikde neuvaria tri hrachy. (Vaj.)

2. hovor. expr. (koho) prehováraním získať na svoju stranu, presvedčiť niekoho o niečom: Porozprávajte mi, ako sa tvárili. Či sme ich dobre uvarili. (Urb.)

|| uvariť sa (obyč. o jedle al. nápoji) varením sa upraviť: mäso sa (dobre) uvarilo (neuvarilo);
Kým sa zemiaky uvarili, poobliekali sme sa.
(Janč.);
pren. expr. skoro sme sa uvarili (od horúčavy) bolo nám veľmi teplo

uvarovať, -uje, -ujú dok.

1. (koho pred čím, od čoho) uchrániť;
odvrátiť niečo od niekoho: u. niekoho pred nebezpečenstvom, pred nešťastím;
Chceli sme ju uvarovať od krížneho manželstva.
(Šolt.)

2. (koho, čo) ustrážiť, ustriehnuť: u. dieťa;
Nemohol uvarovať ani jednu kozu na paši.
(Dobš.)

3. nár. (koho) udržať (dieťa) na rukách (pri pestovaní): Ako by ho [dieťa] moje staré ruky uvarovali. (Taj.)

|| uvarovať sa (pred čím, od čoho) uchrániť sa;
odvrátiť niečo od seba: Každý robil len sebe, aby sa uvaroval pred hladom. (Urb.) Len aby sme sa pred ďalším (nešťastím) uvarovali. (Urbk.)

uvartovať, -uje, -ujú dok. hovor. (koho, čo) ustrážiť: Zaobstaral si psa, ktorý ho uvartoval. (Chrob.)

uváženie, -ia stred. zastar. úcta;
vážnosť: Bol to znak pohostinnosti a uváženia. (Vaj.) Chovala sa k nemu s nekonečným uvážením. (Vaj.) Ľudia s väčším uvážením hľadia na takého človeka. (Kuk.)

uvážený príd. m. kniž. zried. vážny;
rozvážny: zdĺhavé, uvážené reči (Tat.);

uvážene prísl.;

uváženosť, -ti žen. r.

uvážlivý príd. m.

1. rozvážny: u. človek;
u. chlap
(Tat.);
Konečne aj otec, pokojný a uvážlivý, mal svoje čierne dni. (Karv.)

2. svedčiaci o rozvážnosti, rozvahe: u-é slová, u. postoj, u. rozum;

uvážlivo prísl. s rozvahou, rozvážne: u. povedať niečo;
Uvážlivo kyvká rukou.
(Min.);
u. konať, u. si počínať pri niečom

uväznený, -ého muž. r. kto je pozbavený osobnej slobody, väzeň: zápisy o vypočúvaní uväznených (Gráf);
Vyslali deputáciu so žiadosťou, aby uväznených vydali. (Jes.) Chcela vedieť, či nášmu uväznenému netreba pomoci. (Vans.)

uväzniť, -í, -ia, rozk. -i dok. (koho, čo) pozbaviť osobnej slobody, zatvoriť (najmä do väzenia): u. zlodeja, zločinca, u. zajatcov;
Po krádeži ste hneď boli uväznený.
(Stod.);
pren. expr. : Tužil po voľnosti ako uväznený vták (Zúb.) zatvorený v klietke. Dno koryta bolo vydláždené, aby uväznená voda nehľadala cestu do hĺbky (Ondr.) zachytená;

nedok. uväzňovať, -uje, -ujú

Naposledy hľadané výrazy

1. uva��ova�� v Slovníku slov. jazyka