Význam slova „ustálený” v Slovníku slovenského jazyka

ustálený príd. m.

1. ktorý sa ustálil, stály, vyrovnaný: u-é pomery, u-é tempo, u-á hladina, u-á mena;
u. život (Kuk.);
fyz. u. stav pri ktorom sa niektorá charakteristická premenná veličina nemení;

2. vžitý, zaužívaný: u. termín;
u-é zvyklosti (Jil.);
Kapitán narába s vínom podľa ustálených princípov. (Kuk.) Dievčatá s kyticami vykonali svoje vekmi ustálené funkcie. (Jégé)

3. fot. zbavený citlivosti voči pôsobeniu svetla: u. film;

ustálenosť, -ti žen. r.