úrad -u m.
1. admin. orgán; jeho budova: ústredné ú-y;
Ú. vlády SR;
poštový ú., migračný ú., ú. práce;
ísť vybaviť niečo na ú.;
hovor. chodiť, behať po ú-och;
z ú-ov vychádzajú zamestnanci
2. funkcia, hodnosť a povinnosti vyplývajúce zo zaradenia v istom orgáne: zodpovedný ú. ministra, ujať sa svojho ú-u, zbavili ho ú-u;
úradík -a m. zdrob. expr.
úradníček -čka mn. -ovia m. zdrob. iron.
úradníčka -y -čok ž.;
úradnícky príd.: ú. plat;
ú-a vláda zložená z úradníkov al. odborníkov (nie zo zástupcov polit. strán);
úradníctvo -a s. hromad. úradníci;
úradnosť -i ž.;
uránový príd. k 1: u-á ruda
urastene prísl.;
urastenosť -i ž.
nedok. urážať -a
nedok. urážať sa
urazene prísl.;
urazenosť -i ž.
urazený príd. kt. sa urazil; zasiahnutý urážkou: u-á pýcha, u-é sebavedomie, cítiť sa (hlboko) u.;
urážlivo prísl.;
urážlivosť -i ž.
úrazový príd.: ú-é vozidlo;
ú-é poistenie;