Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „urobiť” v Slovníku slovenského jazyka

urobiť, -í, -ia dok.

1. (čo i bezpredm.) vykonať;
spraviť;
podniknúť: u. si (svoju) robotu, u. (veľký, pekný) kus práce;
u. niečo dobre, zle;
Nemôže to takto zostať, treba niečo urobiť.
(Zúb.) Uvidím, čo sa dá urobiť. (Vaj.) Prisľúbil, že urobí všetko podľa jeho rady. (Fel.) Čo urobíš teraz? — Veď to chcem od teba počuť, čo urobiť. (Jégé) Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. prísl. Urobí lepšie, keď sa bude mať na pozore (Kuk.) radšej nech sa má na pozore. Rozmýšľa, či dobre urobil, keď z domu odišiel (Taj.) či sa správne rozhodol. Tak urob vše, môj syn, ako si urobil mne (Kuk.) tak sa zachovaj. Do Lokce sa vydať, to ešte neurobila ani jedna dievka. (Kuk.);
urobím všetko som odhodlaný na všetko;
urob si po svojom, ako chceš rozhodni sa sám;

2. (čo, čo z čoho) vyrobiť (z materiálu), zhotoviť, zostrojiť;
vytvoriť, utvoriť;
uskutočniť, realizovať;
spraviť: u. plot okolo záhrady;
u. policu na knihy;
dať si u. topánky, šaty;
u. cesto, u. roztok, u. kávu, čaj;
Nemohol sa pohnúť, museli urobiť nosidlá.
(Jégé);
dvere urobené z dosák (Kuk.);
Urobil som posteľ z jaseňového dreva. (Švant.);
u. oheň, vatru rozložiť;
u. uzol, zárez, znak, značku na niečom;
Uprostred izby urobila matka kruh a do kruhu kríž.
(Zúb.);
u. zmluvu, dohodu, závet, testament;
u. obchod
uskutočniť kúpu al. predaj;
u. poznámku a) zapísať, poznačiť niečo, b) vysloviť, poznamenať niečo;
u. niekoľko krokov;
u. (prudký, mimovoľný) pohyb
pohnúť sa;
u. kotrmelec, pren. expr. prenáhliť sa;
u. krik, lomoz, u. škandál;
u. hlúposť, chybu;
u. poriadok
a) upratať, b) urovnať spor, zvadu, hádku

hovor.: u. (niekomu) čiaru cez rozpočet prekaziť, zmariť (niečie) plány;
u. kríž nad niekým, nad niečím vzdať sa nádeje, prestať dúfať v úspech niekoho al. niečoho;
u. bodku za niečím skončiť niečo;
hovor. expr., často iron. u. dieru do sveta dokázať niečo veľké;
hovor. u. vážnu, smutnú, kyslú, nevinnú tvár zatváriť sa vážne, smutne, kyslo, nevinne;
hovor. u. dlhú tvár zatváriť sa prekvapene;
u. (dobrý, zlý) dojem (na niekoho) zapôsobiť (dobre, zle);
u. kariéru dosiahnuť význačné postavenie, vyšvihnúť sa;
hovor. u. (dobrú) partiu dobre sa vydať, oženiť;
u. pokrok, u. veľký krok dopredu postúpiť;
u. chybný krok pomýliť sa;
u. prvé kroky začať podnikať niečo;
u. opatrenie vykonať niečo potrebné na zabezpečenie niečoho;
u. si obraz o niečom získať predstavu, vedomosti o niečom;
u. si pohodlie pohodlne sa usadiť, rozložiť sa niekde;
u. si voľno uvoľniť sa (z práce, z povinností);
u. reklamu niekomu, niečomu vychváliť niekoho, niečo;
u. poklonu niekomu zalichotiť niekomu;
u. miesto niekomu vyhnúť sa, vystúpiť sa niekomu;
u. si posmech z niekoho, z niečoho vysmiať sa niekomu, niečomu;
hovor. expr. u. si dobrý deň z niekoho utiahnuť si z niekoho;

3. (z koho, z čoho čo; class="sc" /> koho, čo čím, akým) zmeniť niekoho, niečo na niečo;
dať, dodať niekomu, niečomu isté vlastnosti;
vytvoriť z niekoho, z niečoho niečo;
spraviť: Z pekného chlapca za hodinu urobili strašidlo do konopí. (Kuk.) Škrelo ju, že urobil z nej takého blázna. (Jégé) Podarilo sa mu z okresného náčelníka urobiť nástroj svojich politických ašpirácií. (Urb.) Postavili sme ťa na zodpovedné miesto, aby sme z teba urobili človeka. (Min.) Z tohto močiara urobím rybník. (Urb.) Urobili ma správcom v škole. (Tat.) Chcel ho urobiť dedičom svojho majetku. (Al.) Umienil som si, že ju urobím šťastnou. (Zúb.) Zodpovedným [za prípad] urobili Vladovho otca. (Letz) Keby ju zbadal otec, urobil by z nej fašírku (Fel.) veľmi by ju zbil, dobil.

hovor.: u. z komára somára (vola) zveličiť vec;
u. z núdze cnosť nevyhnutné vyhlásiť za dobrovoľné;

4. (čo komu, čomu; class="sc" /> čo) spôsobiť, zapríčiniť, spraviť: u. niekomu radosť, žiaľ, bolesť, hanbu, krivdu, škodu;
u. niekomu dobre
pomôcť;
u. niekomu zle ublížiť, uškodiť;
Články urobili dovtedy neznámej novinárke meno. (Žáry) Plačeš? Kto ti čo urobil? (Vaj.) kto ti ublížil? Keby ma boli na remeslo nútili, možno by som si bol niečo urobil (Jégé) bol by som sa pokúsil o samovraždu.

hovor. urobilo mu to dobre a) dobre mu to padlo, b) (o lieku) pomohlo mu to;
u. niekomu po vôli, u. niekomu, niečomu zadosť vyhovieť;
u. niekomu (niečo) na zlosť, na jed, napriek, naprotiveň nazlostiť, najedovať niekoho;
u. niečomu koniec prerušiť, prekaziť niečo, skoncovať s niečím;

5. (čo s kým, s čím) naložiť nejako, zachovať sa k niekomu, k niečomu nejako, spraviť s niekým, s niečím niečo: Čo si s Petruškom urobil, žily si mu podrezal, hej? (Švant.) Jablonská netušila, čo s ňou chce muž urobiť. (Janč.) Začali sa radiť, čo s peniazmi urobiť. (Urb.)

expr. u. s niekým, s niečím krátky proces rázne, energicky zakročiť proti niekomu al. niečomu

|| urobiť sa

1. (bezpredm. i komu) utvoriť sa, vytvoriť sa, vzniknúť, spraviť sa: na vode sa urobili vlny, kolesá, bubliny, peny;
na tvári sa mu urobila vyrážka;
Mnohým sa [od tvrdého goliera] urobili (na krku) červené boľavé pruhy.
(Urb.)

2. (kým, čím, akým, so spoj. že, akoby) zatváriť sa nejako, predstierať niečo, spraviť sa: u. sa milým, nevinným, hlúpym, slepým, hluchým, chorým;
u. sa pekným, dobrým
predstierať pekné, dobré vlastnosti;
Urobila sa, že nevidí. (Zgur.) Urobila sa, akoby spala. (Dobš.)

3. neos. (komu ako) (o fyzických al. psychických stavoch človeka) začať sa cítiť nejako, dostať sa do istého stavu: zle sa mi urobilo, ako škaredo na mňa pozrela (Tomašč.) prišlo mi zle, začal som sa zle cítiť

Naposledy hľadané výrazy

1. urobiť v Slovníku slov. jazyka