Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „umo��ni��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

umo,umove p. um

umozoľovať sa, -uje, -ujú dok. expr. zried. upracovať sa: Pridŕža sa ženy citove, umozoľoval by sa pre ňu. (Gab.)

umočiť, -í, -ia dok. (koho, čo) urobiť mokrým, zamočiť, zamáčať: Človek, mizerný mravec, ktorého umočí dážď. (Jil.)

|| umočiť sa stať sa mokrým, zamočiť sa, zamáčať sa: umočená práčka (Hviezd.);
Rosa je, šaty sa vám umočia! (Tim.)

umocniť, -í, -ia dok. (čo)

1. posilniť, zintenzívniť, vystupňovať, zdokonaliť (najmä ideologicky, umelecky ap.): ideologicky umocniť rečnícky prejav (Karv.);
Neprimerané používanie ľudových umeleckých prvkov neznamená ich umocnenie na vyšší umelecký stupeň. (Chorv.) Fašizmus je dynamizmom vraždy v umocnenom meradle. (Fab.)

2. mat. vynásobiť číslo al. symbol ním samým: u. číslo, zlomok na druhú, na tretiu, na n-tú;

nedok. umocňovať, -uje, -ujú

|| umocniť sa posilniť sa, zintenzívniť sa, vystupňovať sa, zdokonaliť sa (najmä ideologicky, umelecky) (Pláv.);

nedok. umocňovať sa

umocňovateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. zried. kto niečo umocňuje: Salvaneschi je mystickým umocňovateľom hlavných právd kresťanského svetonáhľadu. (Fer.)

umodlikať, -á, -ajú dok. expr. (koho) uprosiť: Dcéra umodlikala pánov, až smela navštevovať otca. (Gab.)

umojkať, -á, -ajú dok. expr. zried. (koho) hladkaním, tulkaním utíšiť, uchlácholiť (obyč. deti): Pohladila a umojkala [deti] do zabudnutia. (Rys.)

umoknúť, -ne, -nú, -kol dok. zmoknúť: že si v takom daždi došiel, veď celý umokneš! (Urbk.) Spustil sa dážď. Páni nemôžu ísť umoknutí na Likavu. (Kal.)

umolestovať, -uje, -ujú dok. hovor. expr. (koho, čo) unaviť, umoriť: u. niekoho namáhavou prácou;
u. niekoho otázkami, (ustavičným) vypytovaním;
u. kone

|| umolestovať sa unaviť sa, umoriť sa: Veru sa to človek cez deň umolestuje! (Čaj.)

úmor1, -u, 6. p. -e muž. r.

1. vyčerpanosť, únava, umorenie: Každá zem bola poznamenaná úmorom a potom. (Fig.) Ružena pracovala od svitu bez úmoru. (Vaj.)

expr. do úmoru (napr. robiť, tancovať ap.) veľmi veľa, do úplného vysilenia: Janko trénoval do úmoru. (Mor.) Škriepiť sa vedel zanovite, do úmoru (Min.) neúnavne.

2. zastar. smrť;
umieranie: To sú šaty na úmor. Vy chcete samovraždu spáchať? (Stod.) Buď nám radcom, potechou v žití i v úmore. (Horal) Oči zatieni úmor a zastane srdca buch. (Sládk.)

na úmor na smrť: chorý na ú. smrteľne;
leží na ú., vyzerá na ú. smrteľne chorý;
zoslabnutý na ú. (Šolt.) veľmi;
Zbili ma na úmor (Kal.) veľmi ma dobili;
byť na ú-e byť smrteľne chorý: Chlapec im je na úmore. (Tim.) Stenal ako na úmore (Taj.) akoby umieral.

úmor2, -u, 6. p. -e muž. r.

1. peňaž. pravidelné splácanie dlhu splátkami, v ktorých je zahrnutý aj úrok, umorovanie, amortizácia: dvojpercentný ú.;
ú. štátneho dlhu, ú. hypotekárnych pôžičiek
;

2. práv. súdne vyhlásenie úradných listín (cenných papierov) za neplatné (v dôsledku straty al. krádeže)

umordovať, -uje, -ujú dok. hovor. expr. (koho, čo) unaviť, umoriť: u. kone;
u. niekoho (namáhavou) prácou;
Umordoval by si ju [ženu] svojou hnusnou náturou.
(Zgur.)

|| umordovať sa unaviť sa, umocniť sa: u. sa pri (namámáhavej) práci;
Dávno sa tu trápil človek, umordoval.
(Tat.)

úmorie, -ia stred. geogr. oblasť, ktorej vody tečú do toho istého mora: ú. Čierneho mora, ú. Severného ľadového mora

umoriť1, -í, -ia dok. (koho, čo) utrápiť, utýrať;
vyčerpať: u. niekoho hladom;
choroba ho umorila
(Šolt.);
Syna si umoril v robote, na suchoty odpadol. (Min.) Keby som nebol takej tvrdej povahy, bola by ma umorila páľa. (Fig.) Červienka umorila telo. (Hruš.) Pochodmi a nákladom umorené zvieratá padajú únavou. (Tat.) Malý Juraj išiel otca umoriť otázkami. (Hor.);

nedok. umárať, -a, -ajú

|| umoriť sa utrápiť sa, utýrať sa;
vyčerpať sa: u. sa žiaľom;
u. sa v robote
(Ondr.);
Už sme sa pre teba utrápili celkom, umorili. (Tim.) Boja sa o teba, že sa im tam hladom umoriť. (Zúb.);

nedok. umárať sa

umoriť2 p. umorovať

umoriteľný príd. m. peňaž. ktorý môže byť umorený, ktorý možno umoriť: u-á zmenka

úmorník, -a muž. r. (len j. č.) nár. osýpky;
kiahne: Ak je to nejaký úmorník na nej, chytí sa nás všetkých. (Jégé)

úmorný príd. m. namáhavý, únavný;
vyčerpávajúci, vysiľujúci: ú-á práca, robota, ú-á cesta;
ú-á horúčava;
ú-á chôdza
(Fig.);
ú. výsluch (Karv.);
ú-é sny (Vaj.);
ú. kašeľ (Tim.);

úmorne prísl. s námahou, namáhavo: ú. pracovať;

úmornosť, -ti žen. r.

umorovací, -ia, -ie príd. m.

1. peňaž. týkajúci sa umorovania;
slúžiaci na umorovanie: u-ia splátka;
u-ia kvóta;
u. plán
;

2. práv. u-ie konanie na základe ktorého sa napr. cenný papier vyhlási za neúčinný

umorovať, -uje, -ujú nedok. (čo)

1. peňaž. pravidelne splácať dlh splátkami, v ktorých je zahrnutý aj úrok, amortizovať: u. pôžičku, u. obligácie, u. hypotekárny úver;

2. práv. súdne vyhlasovať úradné listiny (cenné papiere) za neplatné (v dôsledku straty al. krádeže);

dok. umoriť2, -í, -ia

umorovateľ1, 2., 4. p. -a, 6. p. -li, mn. č. -le muž. r. peňaž., mat. číslo, ktorým násobíme hodnotu dlhu, aby sme dostali anuitu

umorovateľ2, -a, mn. č. -lia muž. r. práv. kto ruší platnosť listiny, kto uskutočňuje úmor, amortizáciu (listiny)

umotúrať, -a, -ajú dok. nár. (čo) pomotať;
zamotať;
omotať: Ak umotúram [snopy] — nebudete hrešiť? (Hviezd.) Chodila s umotúranou hlavou, zuby ju vraj trápia. (Hviezd.)

umožniť, -í, -ia, rozk. -i dok. (čo, komu čo, s neurč. i so spoj. aby) urobiť možným, dať možnosť k niečomu: u. (dobrý, zdarný, pokojný) priebeh niečoho, u. (priaznivý) vývin niečoho;
u. niekomu prístup niekam;
u. mládeži štúdium na školách;
Milena umožní Stankovi útek.
(Mráz) Teším sa, že som ti umožnila dostať sa napred. (Král.) Umožnite, aby som bol zasa silný, svieži. (Vaj.);

nedok. umožňovať, -uje, -ujú

Naposledy hľadané výrazy

1. umo��ni�� v Slovníku slov. jazyka