Význam slova „umenie” v Slovníku slovenského jazyka

umenie, -ia stred.

1. jedna z foriem spoločenského vedomia, schopnosť vyjadriť, reprodukovať poznatky al. zážitky esteticky pôsobivým spôsobom v slovesnom, výtvarnom al. hudobnom diele al. v tanečnom prejave: reprodukčné u., filmové u., ilustrátorské u., dramatické u., recitačné, herecké, javiskové, scénické u., prekladateľské u.;

2. súhrn umeleckých prejavov, výsledky umeleckej činnosti istého obdobia, istej skupiny umelcov al. jednotlivca, príp. celého ľudstva: výtvarné u., staviteľské, maliarske, sochárske u. 20. stor.;
slovesné, divadelné, hudobné u., úžitkové u., dekoračné u.;
antické, gotické, renesančné, barokové, realistické u.;
ľudové u.;
dejiny u-ia;
škola múzických u-í;
u. pre u. prázdne, bezduché u.;

3. cvikom al. praxou nadobudnutá šikovnosť, zručnosť: rozprávačské u., spevácke u., kuchárske u.;
Šaty nemožno vyhlásiť za vrchol krajčírskeho umenia (Kuk.) nie sú najlepšie ušité;
pren. Touto cestou-necestou bolo umenie zísť na štvorke (Vans.) vyžadovalo to námahu, šikovnosť;
pren. Chce sa presvedčiť, ako pôsobí umenie čarodejnice na Niku (Kuk.) čarodejná moc.

4. hist. slobodné u-ia predmety, ktoré sa vyučovali na stredovekých vyšších školách, napr. rétorika a pod-