Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ulo��i��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

úloha, -y, úloh žen. r.

1. čo treba, čo sa má vykonať, istá činnosť ako povinnosť, poslanie: výrobné ú-y;
splniť, vykonať ú-u, poveriť niekoho nejakou ú-ou, klásť si ú-y;
Mali za úlohu pripraviť v obci voľby.
(Fr. Kráľ) Mojou úlohou bolo písať. (Jes.) Vojaci si neboli istí, či zvládnu nebezpečnú úlohu. (Tomašč.) Najťažšia čiastka jeho úlohy bola dostať Adama z temnice. (Jégé) S veľkou nechuťou bral sa do úlohy protiviacej sa jeho zásadám. (Vaj.)

2. funkcia, hodnosť, postavenie: vedúca ú. strany;
Ondro Kaňa, ktorému dali úlohu hlásnika, začal hovoriť.
(Tim.) Matka prevzala úlohu podkurovača. (Letz) Reptiš sa vzpieral úlohe veliteľa. (Tat.) Azda len neprichádza ten chlap v úlohe pytača (Zgur.) ako pytač.

3. zobrazenie, stelesnenie postavy v divadelnej hre al. vo filme, rola: hrať hlavnú, titulnú ú-u;
ú. milovníka
;
pren. Hrám radšej úlohu človeka za kulisami (Ráz.) som radšej v úzadí.

hrať veľkú, dôležitú, významnú, hlavnú, poprednú ú-u o niekom (o niečom), kto (čo) má rozhodujúci význam, zástoj;
dohrať svoju ú-u prestať mať význam, stať sa bezvýznamným;
Haso vie, že tu hrá najsmiešnejšiu úlohu (Jaš.) je iným najviac na posmech.

4. školská práca uložená ako cvičenie al. skúška: školská, domáca ú.;
napísať, naučiť sa, vedieť ú-u
;

5. niečo určené na rozriešenie: matematická ú., konštrukčná ú.;
riešiť nejakú úlohu;
šachová ú.
;

úlohový príd. m. zastar. úkolový: ú-á mzda, ú-á sadzba

úlohár, -a muž. r.

1. šachista, ktorý tvorí šachovéúlohy;

2. zastar. kto v závode rozdeľuje a kontroluje jednotlivé úlohy, úkolár

úlohovať, -uje, -ujú nedok. zastar. (čo) rozpisovať a rozdeľovať zamestnancom práce, úlohy, úkolovať

úlohový p. úloha

úlom, -u muž. r. zried. väčší úlomok: ú. brala (Hviezd.)

úlomček p. úlomok

ulomiť, -í, -ia dok. (čo) zlomením oddeliť, odtrhnúť od niečoho, odlomiť: ulomené polovičky [gombičiek] (Jes.);
u. prút (Dobš.);
Hen je postruhník, ulomte si. (Ráz.);

nedok. ulamovať, -uje, -ujú

|| ulomiť sa zried. odlomiť sa: Vrchovcom sa ulomili [vetvy]. (Hviezd.);

nedok. ulamovať sa

úlomkovitý príd. m. skladajúci sa z úlomkov, majúci podobu úlomkov, zlomkovitý: ú-é horniny;

úlomkovite prísl. zried. : ú. niečo poznať zbežne, neúplne

úlomok, -mku muž. r.

1. kúsok odlomený z väčšieho celku: úlomky skla, ľadu;
úlomky vázy
(Kost.);
úlomky granátu (Král);
ú. konára (Ondr.);
ú. chleba (Šolt.);
Kopije sa roztrieskali, bola z nichlen hromada úlomkov a trosiek. (Ráz.);
ú. skaly (Ondr.);

2. kniž. malá časť niečoho, úryvok, zlomok: úlomky piesne (Mor.);
úlomky viet (Fr. Kráľ);
úlomky hlasov (Karv.);
Ivanovi prichádzajú na um úlomky z toho, čo zažil tejto noci. (Fr. Kráľ);

úlomček, -a muž. r. zdrob.

uloviť, -í, -ia dok. (čo) lovom získať, lapiť, chytiť: u. zajaca, rybu, zverinu;
pren. Začrie lyžicou do misy, aby ulovil krúžaly (Tim.) nabral. Hlavná vec je, aby som i ja ulovil nejaké lepšie postavenie (Jégé) dostal.

úľovitý príd. m. majúci podobu úľa: ú. príchlopok

úlovok, -vku muž. r. ulovená korisť (zverina, ryby): Bol som rád, že sa mi podaril taký krásny úlovok. (Mor.)

úľo p. úľ

uloženina, -y, -nín žen. r. geol. usadená hornina usadenina, sediment: prvotná, jemná, mladá u.

úložina, -y, -žín žen. r. nár. preliačené, prehĺbené miesto, preliačina: Každá (strana sveta) má široké uložiny i roviny. (Švant.);

úložinka, -y, -niek žen. r. zdrob. expr. malá prehĺbenina: Kde-tu nejakú úložinku vyhľadal si na nocľah. (Dobš.)

úložisko, -a, -žísk i úložište, -ťa, -žíšť stred. stav. miesto, kde sa ukladá stavebný materiál al. zemina

úložistý p. úložitý

uložiť, -í, -ia dok.

1. (čo) položiť, dať, umiestniť niekam: Rakev uložili pred hrob na nízky podstavec. (Vám.) Sťahujem sa do nemocnice a neviem, kde si uložím svoje veci. (Al.) Minister uložil svoj kufrík v kupé prvej triedy. (Urb.);
pren. Všetky slová som si uložila do pamäti (Zel.) zapamätala som si ich.

2. (čo) dať, poloziť v istom poriadku, na svoje miesto;
usporiadať, poukladať: To nie je ľahká vec osemdesiatsto vagónov kôry do jedného kozla uložiť. (Tat.) Dlho sa zabával s uložením kníh. (Vaj.) Obzeral uložené klietky hotovej tehly. (Hor.)

3. (čo i bezpredm.) (o peniazoch) odložiť, schovať, obyč. do peňažného ústavu: Uložila si peniaze do banky. (Barč) Tu je vklad, ktorý som uložila v sporiteľni. (Kuk.)

4. (koho) dať, položiť niekoho niekam, obyč. tak, aby si odpočinul: Uložila Samka na diván. (Vám.) Deti som uložil, dom pozavieral. (Kuk.) Uložil otca do postele. (Vaj.);
pren. Nevie, či ju tá cesta neuloží do postele (Fig.) či po nej neochorie. Prosím uložiť mi otca k materi (Jes-á) pochovať.

5. (čo) vložiť niekam;

6. (čo komu) dať niekomu nejakú úlohu, prikázať, nariadiť: Uložili mi, aby som toto rozhodnutie oznámil Foriňákovi. (Tal.) Keď sa mu [Obuchovi] niečo uloží, nuž to vykoná do poslednej litierky. (Hor.) Podrobujem sa pokániu, uložte, aké sa vám len páči. (Vaj.)

7. (čo) určiť, stanoviť: u. niekomu trest, pokutu;
Zhromaždili sa v uložený čas.
(Kal.);

nedok. ukladať

|| uložiť sa

1. (na čo, kde, kam) pozvoľna klesnúť a zostať ležať, pozvoľna sa usadiť: Stružliny zasyčali a uložili sa na palete mláky. (Fr. Kráľ)

2. ľahnúť si s cieľom spať al. odpočinúť si: Do tejto postele sa má Julka uložiť. (Laz.) Matka sa uložila na spanie. (Fig.);

nedok. ukladať sa

úložitý i úložistý príd. m. nár. mierny (op. príkry, strmý): stráne a úboče miestami strmé, inde úložité (Kuk.);
Kaštieľ je na úložistom vŕšku. (Jégé)

úložka, -y, -žiek žen. r. zastar. depozit

úložnica -e, žen. r. nár. týfus: Mať umrela, zachvátila ju úložnica. (Hviezd.)

úložný1 príd. m. potrebný, smerodajný pre uloženie: ú-á dĺžka, váha;
tech. ú. rám spratný

úložný2 príd. m. kraj. mierne naklonený: Pozerá, či niet niekde mosta alebo nejaký úložný breh. (Kuk.) Úložné miesto si vyhľadaj. (Rys.);
široká, úložná poľana (Chrob.)

úložný3 príd. m. nár. ústupčivý, poddajný: taký úložný, nepriečny človek (Rys.)

Naposledy hľadané výrazy

1. ulo��i�� v Slovníku slov. jazyka