Význam slova „ ukázniť ” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

Krátky slovník slovenského jazyka

• ukazovací príd.: lingv. u-ie zámeno ktorým sa v jazyku ukazuje, odkazuje na osoby al. veci

• ukazovadlo -a -diel s. pomôcka na ukazovanie: prejsť u-om po mape

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• ukazovateľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. -e/-ia m.

  1. pomôcka, mechanizmus na ukazovanie (smeru, stavu): turistický u., u. vlhkosti, u. skóre

  2. údaj, kt. vyj. vzťah, mieru hodnôt: u. produktivity práce, plniť program vo všetkých u-och

  3. register (význ. 1), index: abecedný u.

• nedok. ukazovať

  1. k 1 – 5

  2. zaznamenávať (význ. 2), označovať: ručičky u-jú presne päť hodín

  ● expr. u. niekomu straky na kole zavádzať niekoho;
  u. na niekoho prstom vyjadrovať posmech, pohoršenie ap. nad niekým

• nedok. ukazovať sa

• ukazovák -a m. prst na ruke pri palci: pohroziť u-om, zdvihnúť u.;

• ukazováčik -a m. zdrob.

• ukázať -že -žu dok.

  1. upozorniť pohybom ruky, gestom ap.: u. turistom smer cesty, u. na niečo, na niekoho prstom

  2. dať vidieť, predviesť, predstaviť; predložiť: u. hosťom byt, zaujímavosti okolia;
  u. preukaz, povolenie;
  u-ž ruky! u-ž, čo tam máš!

  3. dať najavo, prejaviť: u. dobrú vôľu, radosť;
  u-l, čo vie;
  expr. veď ja mu u-m! zastrájanie

  4. dokázať (význ. 1), dosvedčiť, potvrdiť: u-ž, že si chlap!

  5. predstaviť (význ. 3), upozorniť, poukázať: u. podstatné znaky preberaného javu

  ● expr. u. niekomu dvere vyhnať, vyhodiť ho;
  u. niekomu chrbát a) odvrátiť sa b) odísť;
  u. niekomu peknú, milú tvár byť milý, príjemný (i zdanlivo);

• // ukázať sa

  1. dať sa vidieť, objaviť sa: ani sa neu-e, hanbí sa u. ľuďom na oči

  2. vyjsť najavo: teraz sa u-e, kto má pravdu

  3. expr. prejaviť sa navonok, predstaviť sa: chce sa u. (, aký je hrdina, gavalier);

• ukážka -y -žok ž.

  1. ukázanie: vec vystavená, predložená na u-u

  2. čo slúži ako vzor: u. premysleného postupu (pri práci), u. kvality

  3. výňatok, úryvok: predniesť u-y z diela;

• ukážkovo prísl.

• ukážkový príd.: u. exemplár vzorový;
  u-á produkcia vzorná;

• úkaz -u m. čo možno zmyslami pozorovať, (prírodný) jav: prírodné ú-y, sledovať ú-y na oblohe