Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „uk��za��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

ukájať,ukájať sa p. ukojiť, ukojiť sa

ukláňať sa, -a, -ajú nedok.

1. vychyľovať sa z obvyklej polohy smerom dolu, skláňať sa: Tráva sa ukláňa pod vetrom. (Kuk.) Smreky sa ako trávky ukláňali. (Hviezd.)

2. ohýbaním drieku al. skláňaním hlavy prejavovať úctu, pozdravovať: Strýčko ďakovali a ukláňali sa. (Zgur.) Ruky bozkávam, ukláňal sa nadporučík. (Tal.);

dok. k 2 ukloniť sa

ukájavý príd. m. kniž. ktorý ukája, ukájajúci: u. chládok (Hviezd.);
u-é slová (Žáry)

ukameňovať, -uje, -ujú dok. (koho) usmrtiť niekoho hádzaním kameňov: Za to by ťa dal ukameňovať veľký Nebuzardar. (Fig.);
pren. Teba musia raz tí tvoji otroci ukameňovať (Tomašč.) zabiť-

ukašlaný príd. m. zried. stále kašlajúci: u. človek;
u-é pľúca
(Vám.)

ukatovať, -uje, -ujú dok. (koho)

1. umučiť (telesne): I brata ešte ukatuješ. (Kuk.) Krucifix so strašne ukatovaným a pokrvaveným Kristom. (Jégé)

2. utrápiť, usužovať (duševne): Za ruku viedla Janíka ukatovaného jej zákazmi. (Fig.)

úkaz, -u muž. r.

1. čo sa nejakým spôsobom prejavuje, javí, čo možno pozorovať, jav, zjav: svetelný, fyzikálny ú.;
spoločenský, sociálny ú.;
prírodný ú.;
Severná žiara je zaujímavý úkaz.
(Karv.)

2. zastar. rozkaz: policajné ú-y (Vlč.);
Práve vydal úkaz raz navždy. (Kuk.)

ukázať, -že, -žu dok.

1. (na koho, na čo, kam, komu čo) pohybom prsta, ruky a pod. upozorniť na niekoho al. na niečo, naznačiť niečo: Ukázal na kaštieľ. (Vaj.) Ukázal na prichádzajúceho chlapa. (Fr. Kráľ) Ukázala mi palcom na dvere. (Tomašč.) Ondrej ukázal smerom na juh. (Urb.) Jakub ukázal k úpustu. (Jes.) Ani táto nebola na svete, keď išiel, ukázala mať na dievča. (Taj.) Strakonický ukázal očami k stolíku. (Vaj.);
u. niekomu smer, u. niekomu cestu, i pren. byť vzorom, poslúžiť za vzor;

2. (komu čo, čo) umožniť, dovoliť niekomu, aby sa na niečo pozrel, dať vidieť: Ukázal nám všetky svoje práce. (Vaj.) Betka, ukáž mi to písmo. (Karv.) Zaviedol ho do skladu a ukázal mu hŕbu nových kôs. (Čaj.) Ukázal mu dom, v ktorom býva. (Laz.) Ukázal dekanovi svedectvo zo školy. (Taj.) Šofér odoprel stráži ukázať povolenie. (Min.) Rybka ukázala biele bruško. (Vaj.) Máte papiere? Ukážte! (Jil.) Čo máš vo vrecku? Ukáž! (Ondr.)

expr. u. niekomu chrbát odísť;
expr. u. niekomu päty ujsť;
expr. u. niekomu dvere vyhodiť ho;
u. svoju pravú tvár odhaliť sa, prezradiť svoje úmysly;
expr. u. rožky prejaviť svoju pravú povahu;
expr. u. zuby a) zasmiať sa, b) prejaviť nepriateľstvo;

3. (čo komu) predviesť ako vzor, ako príklad;
poslúžiť ako vzor, ako príklad: Ukázal som im, ako sa dá po uhorsky vyučovať. (Taj.)

4. (čo. čo komu) dať najavo, prejaviť: u. radosť, lásku, ochotu, úctu;
Ukázal dobrú vôľu.
(Taj.) Sú na strane Ilinej, no nechcú to ukázať. (Tim.) Chcel ukázať, aký je chlap. (Zúb.) Róna ukázal čate, čo vie. (Urb.) Ešte vždy sa nemôže spamätať z ľaku, i keď to neukáže. (Ráz.-Mart.);
expr. Drzý chrapúň! Veď ja mu ukážem (Štef.) ja mu dám (zastrájanie).

5. (so spoj. že i čo) dokázať, dosvedčiť, potvrdiť: Dnes ukázal, že je vojak, ako sa patrí. (Sev.) Chcel mu ukázať, že on je pán. (Jégé) Teraz ukáž, či si muž. (Šteinh.)

6. (na čo) poukázať, upozorniť: Ukázali sme presne na spôsob stavby diela. (Fel.) Nik dosiaľ neukázal na to, že J. Záborský bol našim prvým realistom. (Chrob.);

nedok. ukazovať

|| ukázať sa

1. objaviť sa, dať sa vidieť, zjaviť sa: V oku ukázal sa skúmavý výraz. (Kuk.) Celý týždeň neukázal sa Jaroš v záhrade. (Vaj.) Hanbím sa ukázať ľuďom na oči. (Jes-á) Mali by ste sa častejšie ukázať u nás. (Al.) Slnko sa celý deň ani neukáže. (Taj.) Na konci ulice ukáze sa budova Opery. (Kuk.) Dve červené svetlá ukázali sa v diaľke. (Vaj.) Ukázala sa jar. (Taj.)

2. vyjsť najavo: Ukázalo sa, že má postrelené stehno. (Fig.) Pri otvárani výstavy sa ukázalo, že výstava prekonala očakávanie. (Al.) Teraz sa ukáže, čo ste zač. (Min.) Že čosi nie je v poriadku, ukázalo sa až ráno. (Urb.)

3. expr. okázale sa prejaviť, pochváliť sa: Mlynár sa predsa tiež musí ukázať, keď ide vydávať jedinú dcéru. (Zgur.) Pre česť zástavy musíme sa ukázať. (Taj.) Úradníček sa chce ukázať. (Mňač.) Rozhajdákali veľké sumy, len aby sa ukázali. (Tat.)

4. (aký, akým) prejaviť sa, osvedčiť sa: Človek nerád ukáže sa skúpym. (Kuk.) Nôžky ukázali sa prikrátke. (Ráz.-Mart.) Samko nechcel sa ukázať pohnutým. (Taj.) Žatva sa ukázala o tretinu slabšou. (Laz.);

nedok. ukazovať sa

ukazateľ, správ. ukazovateľ

ukázka, -y, -zok žen. r. zastar. ukážka

ukážka, -y, -žok žen. r.

1. niečo slúžiace ako vzor, určené na ukázanie: Vinice v týchto krajoch sú viac na ukážku. (Kuk.) Nože nám na ukážku vyrátajte, ako to bude s daňami vyzerať. (Jil.) Scéna s prestrojeným žobrákom je kabinetnou ukážkou realistického zobrazovania sociálnych typov. (Mráz);
u. barokovej plastiky;
umelecké ukážky ručnej práce
(Brez.);
pošt. u. tovaru malé množstvo tovaru do váhy 1/2 kg;

2. výňatok, úryvok, časť z istého diela: u. z románu;
ukážky zo spisov
(Škult);
Podľa ukážok, ktoré sme čítali v časopisoch, bolo by to dielo rovnako podarené. (Vlč.);

ukážkový príd. m.: u. zošit slovníka;
u-é číslo časopisu
;
šport. u. výkon exhibičný

ukáznený príd. m. kniž. zastar. disciplinovaný: Moji druháci sú už ukáznení občania „v malom“. (Gab.);

ukáznene prísl. disciplinovane: u. pracovať, u. dodržiavať predpisy;

ukáznenosť, -ti žen. r.

ukázniť, -i, -ia dok. kniž. zastar. (čo) zdisciplinovať: u. talent;
A o to práve ide: ukázniť ju (silu)! Vpraviť ju do jedného mocného koryta a zužitkovať ten mocný prúd.
(Jil.);

nedok. ukázňovať, -uje, -ujú

ukazovaci, -ia, -ie príd. m. ktorý slúži na ukazovanie, ktorý ukazuje: u. prst (Urbk.) ukazovák;
gram. u-ie zámeno ktorým sa poukazuje na určité osoby, veci a vlastnosti ako na blízke, vzdialenejšie al. na úplne totožné

ukazovadlo, -a, -diel stred. nástroj, zariadenie, pomôcka na ukazovanie

ukazovák, -a muž. r.

1. prst na ruke umiestnený medzi palcom a prostredným prstom: zahroziť, hroziť u-om, ukazovať u-om;
Prešiel ukazovákom po hárku.
(Jes.) Zdvihol blahosklonne ukazovák ku klobúku (Kuk.) pri pozdrave. Pichne si drotár ukazovákom do čela (Ráz.) pri dovtípení sa. Šúchal ukazovákom o palec, akoby čítal rinštiaky. (Kuk.)

2. zastar. ukazovateľ: u. cesty (Hviezd.);
Bielou farbou natrel ciferník, oba ukazováky pekne pozlátil. (Kuk.);

ukazováčik, -čika/-čka, mn. č. -čiky/-čky muž. r. zdrob. expr.

ukazovať, -uje, -ujú nedok.

1. (na koho, na čo, kam, komu čo) pohybom prsta, ruky a podupozorňovať na niekoho al. na niečo, naznačovať niečo: Rozprával mu niečo, ukazujúc na sváka. (Jégé) Von — ukazoval rukou na dvere. (Jégé) To mu je bratanec! — ukazujú všetci na Ička. (Ráz.-Mart.) Vrchný pozná prišlých a ukazuje im do separé. (Ráz.);
u. niekomu smer, cestu, i pren. byť vzorom, slúžiť za vzor

expr. u. prstom na niekoho pohŕdať niekým, posmievať sa niekomu;

2. (komu čo, čo) upozorňovať niekoho na niečo, čo si má pozrieť, umožňovať niekomu niečo vidieť: Ukazuje materi prst. (Kuk.) Lyže budem ukazovať kamarátom. (Bedn.) Prídu časy, keď medvede len na papieri ukazovať budú. (Lask.) Ktosi ukazoval ruku, z ktorej chybovali štyri prsty. (Urb.) Všade s pýchou ukazoval listy svojej dcéry. (Ondr.)

hovor. ukazovať niekomu straky na kole klamať, zavádzaš niekoho;
u. farbu, karty prezrádzať svoje zámery;

3. (čo) znázorňovať, predvádzať: Posledný záber (filmu) ukazoval vlak spomedzi koľajníc. (Zúb.) Radi máte filmy, v ktorých ukazujú krádeže a vraždy? (Stod.)

4. (čo) dávať najavo, prejavovať: u. hnev, radosť, úctu, ochotu, silu;
Otila neukazovala vôľu odisť.
(Tim.) Ukazuje. svoju neskrotnú hlavatosť. (Jes-á) Nový talent ukazujete. (Vaj.)

5. (čo i so spoj. že) dokazovať, dosvedčovať, potvrdzovať: Priebeh porád ukazoval pripravenosť. (Škult) Skúsenosti ukazujú, že vodkyňou boja bola komunistická strana. (Chorv.)

6. (čo) označovať: Ručičky ukazujú práve desať. (Ráz.) Horná [číslica] ukazovala plánovaný postup, dolná skutočný. (Tat.)

7. (čo) predvádzať ako vzor, ako príklad: Ukazoval, ako žiť. (Škult);

dok. k 1, 2, 4, 5, 7 ukázať

|| ukazovať sa

1. objavovať sa, dávať. sa niekde vidieť, zjavovať sa: Praskovský neukazoval sa vo dne na ceste. (Jégé) Únava ukazovala sa mu na tvári. (Barč) Všetky príznaky tuberkulózy sa ukazovali. (Vans.) Skúmal, či dáky hmyz sa neukazuje. (Taj.) Ukazoval sa koniec leta. (Ondr.) Iba na jeseň sa na hladine jazera ukazujú vtáci. (Tat.)

2. vychádzať najavo: Ukazuje sa, že kroniky dávno za padli medzi starinu. (Tat.) Ukazuje sa, že domácnosť niet z čoho udržiavať. (Al.) Rota spievala všade, kde mohla — a výsledky sa už začali ukazovať. (Sev.)

3. (aký, akým) prejavovať sa, javiť sa, zdať sa: Nie je taký nevinný, akým sa ukazuje. (Kuk.) Jeho rodina ukazuje sa byť životaschopnejšou. (Al..) Ukazoval som sa vďačným. (Jégé) Úroda sa ukazuje zlá. (Greg.) Tento rok sa ukazuje pekne. (Švant.)

4. vystatovať sa, chváliť sa Chce sa predo mnou ukazovať. (Bedn.);

dok. ukázať sa

ukazovateľ1, -a, 6. p. -li, mn. č. -le muž. r.

1. zariadenie al. prístroj na ukazovanie smeru al stavu: u. cesty, u. smeru, u. vjazdu, u. výšky hladiny, parný, elektrický u.;

2. miera, hodnota, index: u. úrovne, u. produktivity práce, u. ročného plánu, hospodársky u., krízový u.;

3. register, index: abecedný, vecný u., u. mien

ukazovateľ2, -a, mn. č. -lia muž. r. zried. človek, ktorý niečo ukazuje: Ukazovatelia ciest to zavše odpykajú. (Vám.)

úklad, -u, mn. č. obyč. v úklady, -ov muž. r. niečo nastrojené na škodu druhého, nástraha: strojiť, kuť, snovať ú-y;
ohavné úklady spriadaš
(Urbk.);
Kuli ďalšie úklady na zničenie rytiera. (Jégé) I po zasnúbení robil úklady Judke. (Vaj.)

ukladač1, -a, mn. č. -i muž. r. kto niečo ukladá: u. vlákna;

ukladačka, -y, -čiek žen. r.

ukladač2, -a, mn. č. -e muž. r. zariadenie na ukladanie niečoho

ukladací, -ia, -ie príd. m. slúžiaci na ukladanie: u. prístroj;
stroj. u-ia kulisa súčiastka krosien na tkanie hodvábu

ukladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) klásť, dávať, umiesťovať niekam: Ukladá si hlávku na moje lono. (Šolt.) Ukladám pušku. (Ondr.)

2. (čo) dávať, klásť niečo v istom poriadku, na svoje miesto, usporadovať: u. knihy, u. drevo;
Ukladal korešpondenciu na kopu.
(Urb.) Slaninová ukladá všetko na svoje miesto. (Stod.) Škridlicu ukladajú do štósov. (Heč.) Ukladá Maťkove hábočky do uzlíka. (Kuk.);
pren. u. literu k litere (Kuk.) písať;
Ukladá steh za stehom (Tim.) šije. Hovoril ukladajúc slovo k slovu (Vaj.) pomaly.

3. (čo i bezpredm.) (o peniazoch) odkladať, schovávať, obyč. do peňažného ústavu: Sporiť, ukladať na to mal prirodzený sklon. (Podj.) Lepšie by bolo na knižku ukladať. (Taj.) Ukladá jej veno. (Urbk.)

4. (koho) dávať, klásť niekoho niekam, obyč. tak, aby si odpočinul: u. dieťa, chorého do postele;

5. (čo) vkladať niekam: Skúsenosti ukladal do svojho umenia. (Chorv.)

6. (čo komu) dávať niekomu nejakú úlohu, prikazovať: Prevezmem úlohu, ktorú mi ukladáš. (Jégé) Vykonával spoľahlivo, čo mu ukladali. (Karv.) Znášajme svorne, čo nám služba ukladá. (Kuk.);

dok. uložiť

|| ukladať sa

1. (na čo, kam) pozvoľna klesať a zostávať ležať, pozvoľna sa usadzovať: vrstvy hornín sa ukladajú jedna na druhú;
pren. Smútok začal sa mu ukladať na dušu. (Škult)

2. líhať si s cieľom spať al. odpočinúť si: Nevesta ukladala sa do perín. (Tim.) Všetci sa už ukladali na noc. (Tomašč.);
pren. Videla prírodu ukladať sa na odpočinok. (Laz.) Slniečko sa už ospanlivo ukladalo za Háj (Ráz.-Mart.) zapadalo;

dok. uložiť sa

ukladateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto dáva nejakú vec do úschovy, deponent

úkladný príd. m. zákerný, ľstivý, úskočný: ú. vrah, ú-é plány;
ú-á vražda
v tajnosti pripravená;

úkladne prísl.: ú. zavraždiť niekoho

ukľaknúť, -ne, -nú, -kol dok. zried. učupiť sa sklonením nôh v kolenách, pokľaknúť: nohy ukľaknú (Vaj.);
Ukľakol a vyskočil vozvyšok, ani čo by tancoval odzemok. (Kuk.);
pren. Robota štyroch chlapov siahla na ukľaknutú chalupu (Gab.) prikrčenú, učupenú, nízku;

nedok. ukľakovať, -uje, -ujú

Naposledy hľadané výrazy

1. uk��za�� v Slovníku slov. jazyka