Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „uh��ba��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

uhľadieť sa, -í, -ia dok. nár. (do čoho) zahľadieť sa: Hlavaj uhľadel sa do hučiaceho potoka. (Urb.)

uhládzať,uhladzovať p. uhladiť

uh cit. vyjadruje odpor: Sprepadené plemeno, uh! (Ráz.) Tak páchne močkou — uh! (Ráz.)

uháčkovať, -uje, -ujú dok. (čo) háčkovaním vyhotoviť, zhotoviť: u. čipku, prikrývku

uhádnuť, -ne, -nu, -dol dok.

1. (čo) bez dostačujúcich, náležitých logických, rozumových úvah, predpokladov intuitívne niečo zistiť, vytušiť: Ťažko bolo uhádnuť, čo obrazy vlastne predstavujú. (Vaj.) Poznala ma i uhádla, čo tu chcem. (Kuk.) Nechápe, ako mohla Mara uhádnuť jeho myšlienky. (Heč.) Starý otec uhádol, čo je vo veci. (Ondr.);
pren. hovor. u. niekomu nôtu urobiť mu po vôli, vystihnúť jeho záľubu;

2. (čo) dôvtipom vysvetliť, rozlúštiť, rozriešiť, vyriešiť, prísť na niečo: u. hádanku;
Dobrý hudobník uhádne z druhej izby, na aký kláves ste udreli.
(Jes.)

3. hovor. (s neurč.) vedieť, dokázať urobiť niečo, potrafiť: Namýšľala si, že by ho aj inakšie uhádla zaskočiť. (Jégé) Kúpať sa uhádnem aj potme. (Urb.)

uhájiť, -i, -a dok. (čo) obhájiť, ochrániť, obrániť, ubrániť, uchrániť pred nebezpečenstvom, útokom, nešťastím ap.: u. nezávislosť;
u. si existenciu;
Netrúfal si uhájiť autoritu pred ľuďmi.
(Kuk.) Kto prizrie i uháji nám statky? (Hviezd.);
šport. u. si titul (napr. majstrovský) udržať si prvenstvo z predchádzajúcej súťaže

|| uhájiť sa zried. ubrániť sa, uchrániť sa, obhájiť sa, obrániť sa pred niečím al. niekým: Bôľom sme sa mohli uhájiť. (Hviezd.)

uháňať, -a, -ajú nedok.

1. expr. bežať, utekať (o ľuďoch a zvieratách);
rýchlo sa pohybovať (o dopravných prostriedkoch): Zvrtla sa na mieste a už aj uháňala von na ulicu. (Zgur.) Kôň uháňal po blýskavom snehu. (Jil.) Zajac uháňal. (Taj.);
vlak, auto uháňa;
u. plnou parou
hnať sa veľkou rýchlosťou;

2. zastar. (koho) naháňať: Uháňa hosťov po ohrade. (Záb.)

|| uháňať sa

1. hovor. expr. (o čo, o koho) snažiť sa niečo, niekoho získať, uchádzať sa, uchodiť sa: Každý uháňa sa o priazeň zvonárovu. (Kuk.) Len sa tak uháňajú o teba. (Kuk.)

2. zried. predbiehať sa, ubiehať sa, ubehovať sa: Uháňali sa v ochote. (Urb.)

3. nár. dohadovať sa, vadiť sa: Po skončení hry uháňali sa hlasno. (Jes-á)

uhanbiť, -í, -ia dok. zried. (koho) zahanbiť: Uhanbils’ ma, zradil. (Hviezd.) Bozkami ju, uhanbenú, zasypala. (Hviezd.)

uhášať p. uhasiť

uhasínať, -a, -ajú nedok. postupne zhasínať: Vatra uhasínala, sneh sypal sa hustý. (Dobš.);

pren. kniž. mierniť sa, tíšiť sa: Mala si ma čakať, povedal s uhasínajúcou zlosťou (Min.) so zmenšujúcou sa. Z vína aj smäd uhasína. (Bedn.);

dok. uhasnúť

uhasiť, -í, -ia dok. (čo)

1. zabrániť horeniu, zahasiť: u. požiar, oheň;

2. zmierniť, utíšiť: u. smäd;
u. hnev, zlosť;
Aspoňže mi lístok pošli po vetríku, čo mi žiaľ uhasí i túžbu velikú.
(Pláv.)

3. u. vápno p. hasiť;

nedok. k 1, 2 uhášať, -a, -ajú

uhasiteľný príd. m. ktorý možno uhasiť: ťažko u. stoh;
u. oheň

uhasnúť, -ne, -nú, -sol dok. prestať horieť, zhasnúť: Uhlie na jednej hromade skoro neuhasne. (Kal.);
pren. Nedať uhasnúť dobrému plameňu! (Vaj.) nadšeniu. V očiach plameň ešte neuhasol (Pláv.) oči neprestali žiariť, svietiť;

nedok. uhasínať

uhegať, -á, -ajú dok. expr. (koho, čo) utriasť, utrmácať: Vlak ho uhegal.

uhladený príd. m.

1. hladký, rovný na povrchu: u. sneh (Kuk.);
u-é vlasy (Kal.);
u-é sedadlo (Gráf);

2. úslužne sa správajúci, dbajúci na slušnosť v spoločenskom styku, zdvorilý, úslužný: u. človek, u-é správanie;
u-é mravy
(Zúb.);

3. upravený, úhľadný, pekný vzhľadom: učesaní, uhladení chlapci (Taj.);
Ani nezbadal, ako sa našiel pred barakom vynovený, driečny, uhladený, ani mladý zať. (Švant.);

uhladene prísl.: u. sa správať zdvorilo, úslužne;

uhladenosť, -ti žen. r.

uhľadieť, -í, -ia dok. hovor. trochu zastar. (čo, koho) ustrážiť, ustriezť: Spíš ani myš na vreci a jednak neuhľadíš kŕdeľ. (Kuk) Chlapa, keď ťa raz chce klamať, neuhľadíš. (Jégé)

|| uhľadieť si (čo. čoho) nájsť si: Poliak uhľadel si miesto v dolnej záhrade. (Taj.) Uhľadela si chvíľku samoty. (Podj.) Keď si času uhľadíte, príďte. (Vaj.)

uhladiť, -í, -ia dok. (čo) urobiť hladkým, urovnať: Rozložil si papierik, uhladil si ho. (Min.) Majster si uhladil čiernu štetôčku fúzov. (Ondr.) Uhladil niekoľko zlovestných vrások na svojom čele. (Zúb.);
pren. Udobrí [Mara] krivdy, hriechy uhladí. (Tim.);

nedok. uhládzať, -a, -ajú i uhladzovať, -uje, -ujú

uhladkať, -á, -ajú dok. zried. (koho, čo) veľa hladkať: Panička uhladkala, ubozkávala si ich (deti). (Dobš.) Uhladkal mi ruky v radosti. (Taj.)

úhľadný príd. m. majúci pekný vzhľad, upravený, vkusný: ú. dom, ú-é mestečko, ú-á dedina;
ú. rukopis, ú-é písmo;
ú. muž
(Jégé);

úhľadne prísl.: ú. písať;
ú. zaviazať kosičku
(Vans.);

úhľadnosť, -ti žen. r.

uhlastý príd. m. zried. hranatý: uhlasté čelo (Fig.);
pren. Bolo v ňom čosi uhlastého, náhlivého (Jes-á) bol nešikovný, neohrabaný.

úhlavný príd. m. veľmi nebezpečný, zatvrdený, zaprisahaný: ú. nepriateľ;
ú. odporca
(Stod.);
ú. protivník

uhliadnuť, -ne, -nu, -dol dok. zastar. (koho, čo) uvidieť, zazrieť: Skríkla, lebo uhliadla ducha milenca svojho. (Kal.)

uhliak, -a muž. r. hovor. nádoba na uhlie pri kachliach al. pri sporáku: Na uhliaku sedela domáca pani. (Tomašč.)

uhliar, -a muž. r.

1. človek zamestnávajúci sa pálením drevného uhlia: Uhliari, ktorí pálili uhlie ďaleko v klanských horách, boli čierni ako čerti. (Min.)

2. kto vozí, rozváža uhlie: Po uliciach bolo vidno uhliarov, rozvážajúcich do domácností prvé zásoby kuriva. (Jil.)

3. pomocník kuriča v kotolni privážajúci kuričovi uhlie;

uhliarka, -y, -rok žen. r. zried.

1. hovor. uhliarova žena (Vans.);

2. hovor. líška tmavej farby;

3. nár. druh sýkorky (Ondr.);

uhliarsky príd. m.: u-a osada;
u. voz;
u. prach
(Lask.);

uhliarstvo, -a stred. zamestnanie uhliara

Naposledy hľadané výrazy

1. uh��ba�� v Slovníku slov. jazyka