Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „udr��a��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

udrieť sa2, -ie, -ú dok. expr. vykonať veľa ťažkej roboty, narobiť sa, napracovať sa, nadrieť sa: Koľko rúk sa udrelo, koľko ľudí sa urobilo! (Hor.) K smrti sa udrel. (Tat.)

udrapiť, -í, -ia dok. expr. zried. (čo) utrhnúť, urvať;
pren. dáko si udrapím čas (Jes-á) nájdem voľnú chvíľu

udrenina, -y, -nín žen. r. miesto, stopa na tele po udretí: Lekár našiel prostučkú udreninu. (Kuk.)

udrgať, -á, -ajú dok. expr. (koho. čo) veľmi unaviť, utrmácať, obyč. pri cestovaní vozom: Dázď a chlad ich udrgali. (Bod.) Chlapča je ustaté a udrgané. (Hor.)

|| udrgať sa veľmi sa unaviť, utrmácať: Choďte pomaličky, aby sa páni neudrgali. (Kal.)

udrieť, -ie, -ú, rozk. -i i uderiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo; class="sc" /> koho čo, kam i komu kam) prudkým pohybom, nárazom, úderom zasiahnuť: u. niekoho po hlave, po chrbte;
Uderil ho do pŕs.
(Sládk.) Tetka ju udrela metlou. (Heč.) Uderil koňa po bobu. (Urb.);
pren. Vojna svojou surovou rukou im uderila priamo na srdce. (Urb.) Moje slovo ho udrelo ako poleno (Hor.) mocne sa ho dotklo.

expr. u. klinec po hlave správne vyjadriť, vystihnúť podstatu veci;
expr. (nie) je vrecom, mechom, cepom udretý hlúpy;

2. (do čoho, na čo, o čo, po čom, zried. i čo i bezpredm.) spôsobíš úder, náraz a tým obyč. aj istý zvuk: u. (päsťou) do stola. na stôl (napr. v zlosti, v hneve);
Do obločného skla udrel telnatý motýľ. (Ondr.) Plť udrela na skalu. (Janč.) Udreli na gong. (Karv.) V tej chvíli udreli v dedine na zvon (Ráz.-Mart.) zazvonili. Hrmotne udrel na klávesy. (Vaj.) Udrie po bubne raz-dva (Tim.) zabubnuje. Ostrohy mu zaštrngali, päty jednu o druhú udrel. (Kuk.);
udrieť na listinu pečiatku a číslo (Karv.);
Pohladíš ho dlaňou, udrie v ňom ľudské srdce. (Bod.) Uderila desiata hodina (Al.) hodiny odbili desať. Ešte ani polnoc nebola udrela (Pláv.) ešte nenastala polnoc, ešte neodbilo 12 hodín v noci. Z čista jasna uderil blesk. (Tat.);
neos. udrelo niekde;
blesk udrel
, hovor. hrom udrel;
kuch. Do rajnice udrie sa toľko vajíčok, koľko je stolujúcich (Vans.) rozbije sa.

hneď vie, koľko uderilo (udrelo) pochopí situáciu;
vie, čo sa stalo;
udrela kosa na kameň stretli sa dvaja neústupní ľudia;
zvesť udrela do neho ako hrom prekvapila ho, mocne sa ho dotkla;

3. (na koho, na čo) prudko zaútočiť;
napadnúť niekoho (vojensky, pren. i iným spôsobom, najmä rečou): Pätnásť stotín našich dostalo rozkaz udrieť od juhu na gardu pod Košicami. (Stod.) Uderia šturmom na faru. (Záb.) Chcel udrieť rozhodne na banku. (Vaj.) „Čosi skrývate, chlapi,“ udrie na nich Jožo rovno po vojensky. (Gráf)

4. expr. (komu, zried. i koho do čoho. zried. o čo) prudko zapôsobiť na zmysly: Udrel mu do sluchu posmešný zvuk slov. (Gráf) Udrel mu do uší úzkostlivý ženský výskot. (Skal.) Udrel mu o ucho zvučný hlas Ilin. (Tim.) V tom mu zas uderil do očí komín. (Hor) Uderil mu do nosa neobyčajný puch. (Záb.) Do tváre mu udrie hrozný zápach. (Ráz.-Mart.) Z izby ju udrela do tvári horúčava. (Kuk.)

5. expr. (do čoho, zried. i do koho) nahrnúť sa, nahnať sa: krv (červeň) mu (jej) udrela (uderila) do tvári, do líc, do hlavy, do spánkov;
Do Kuba jed uderil
(Hor.) rozhneval sa. (Voda) nečakane udrela na základy ľudských príbytkov a stavieb. (Vans)

víno (pálenka) mu udrelo (-a) do hlavy, do nôh;
neos. udrelo mu do hlavy, do nôh opil sa;

6. (o počasí) náhle. znenazdajky prísť, nastať: Udreli chladné noci. (Vlč.) Udrie suchota. (Taj.) Udreli silné mrazy. (Urb.) Udrú horúčosti. (Fel.);

nedok. k 1, 2, 4, 5 udierať, -a, -ajú

|| udrieť sa1 i uderiť sa

1. mimovoľne naraziť svojím telom na niečo al. niečím na niektoré miesto na tele a tak si spôsobiť bolesť: Cupla na zem a udrela sa. (Taj.) Spadol a udrel sa na hlavu. (Šolt.)

2. (kam) prudkým pohybom (úmyselne) zasiahnuť niektorú časť svojho tela, buchnúť sa: u. sa do pŕs (na zdôraznenie svojej výpovede);
Keď sa nasýtiš. môžeš sa udrieť po pupku a spať. (Skal.) „Môj systém je tu,“ udrel sa po vrecku. (Min.)

u. sa (päsťou) do čela pri rozpamätúvaní sa, pri uvedomení si niečoho;

nedok. k 2 udierať sa

udržať, -í, -ia dok.

1. (čo. koho) zabrániť pádu držanej veci al. osoby;
byť schopný, môcť, vládať na chvíľu zadržať niečo, niekoho: V pravej ruke ho [meč] ani udržať nemohol. (Hor.)

nemohol(-hla) udržať slzy musel(-a) plakať;
nohy ho (ju) ešte udržia ešte vládze chodiť;

2. (čo, koho) zachovať v pôvodnom, doterajšom, neporušenom stave: u. poriadok, mier;
u. (si) odstup, prevahu, rovnováhu, dobrú povesť;
u. niekoho pri živote, pri (dobrom) zdraví, pri dobrej mysli, pri dobrej vôli;
Chcel som v ňom udržať nádej i život.
(Barč) Usilujú sa udržať vážnosť v tejto komickej situácii. (Ráz.);
udržanie doterajších cien (Jil.)

u. krok s niekým (s niečím) stačiť, nezaostávať;
u. niekoho nad vodou zachrániť ho od pádu, záhuby (v boji, v konkurencii ap.);

3. uživiť, vyživiť: Jeho dôchodky stačili na udržanie rodiny (Šolt.) na výživu;

nedok. k 2, 3 udržiavať i udržovať

|| udržať sa

1. byť schopný zabrániť svojmu pádu, zachovať istú polohu: Taký domlátený sa nemohol udržať na somárikovi. (Fel.) Ledva sa môže udržať na nohách (Tim.) postáť.

u. sa na vlastných nohách sám sa uživiť;

2. zachovať sa, zostať, zotrvať v pôvodnom, neporušenom stave, na starom mieste ap.: Voda v hlinených džbánkoch udrží sa dlho čerstvá. (Vans.) Napadol prvý sneh. Vraveli, že sa neudrží. (Jil.) Neudržalo by sa to medzi nimi (Ráz.) nezostalo by to v tajnosti.

u. sa na povrchu, nad vodou ťažko, sotva obstáť (v boji, v konkurencii ap.);

3. zachovať si existenciu, život;
zarobiť si na živobytie: Žena s dcérou drhla od rána do noci a sporila. Len tak mohli sa udržať. (Taj.) Zarobila dostatočnú sumu, aby sa slušne udržala. (Jégé) Mienim sa udržať privátami. (Tim.)

4. vedieť sa ovládnuť, zdržať sa: Pacík sa nevie udržať a poutiera si oči. (Laz.) Zo starcových oči vypadli dve slzy, už sa neudrží. (Pláv.);

nedok. k 2, 3 udržiavať sa i udržovať sa

udržateľný príd. m. ktorý sa môže, dá udržať

údržba, -y žen. r. starostlivosť o dobrý stav predmetov;
opravovanie a udržiavanie ich v poriadku: ú. strojov, ú. štátnych budov;

údržbový príd. m.: ú-á služba

údržbár, -a muž. r. kto sa stará o údržbu niečoho;

údržbársky príd. m.: ú-e práce, ú-a dielňa

udržiavať, -a, -ajú i udržovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, koho) zachovávať v pôvodnom, doterajšom, neporušenom stave: u. niečo v poriadku, v dobrom stave;
u. poriadok, u. rovnováhu;
u. niekoho v nádeji, v domnení, vo viere, že ...;
u. s niekým styk, styky
, korešpondenciu, priateľstvo;
náklady na udržovanie školy
(Fr. Kráľ);
výborný prostriedok na udržiavanie disciplíny (Urb.);
šport. u. (si) formu podávať stále dobré výkony;

2. (koho) znášať výdavky na niečo, vydržiavať: Žiada od vás na udržiavanie. hajdúchov pätnásťtisíc florentínskych zlatých. (Jégé) Menševici udržovali tam len celkom slabé posádky. (Jil.);

dok. udržať

|| udržiavať sa i udržovať sa

1. zostávať, zotrvávať v pôvodnom stave, na starom mieste ap.: V Mongolsku udržiava sa zvyk, že ... (Tat.);
Priateľstvo medzi nimi udržovalo sa i vtedy, keď si každý doviezol svoju vyvolenú do svojho domu. (Vans.)

2. zachovávať si existenciu, život;
zarábať si na živobytie: u. sa kondíciami;

dok. udržať sa

udržovateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto (čo) sa stará. o udržiavanie niečoho: Udržovateľ rodiny zomrel. (Urbk.);
cirkev ako udržovateľ škol (Vans.);

udržovateľka, -y, -liek žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. udr��a�� v Slovníku slov. jazyka