Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „uda��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

udať sa2, -á, -ajú dok.

1. (na koho) zdediť podobu, vlastnosti niekoho, podať sa: Vinco sa udal na otca. (Hor.) Martin sa udal na matku. (Stod.)

2. kniž. stať sa, prihodiť sa, nastať: premena, ktorá sa v jeho matke udala (Kuk.);
Pri volebných agitáciách udala sa scéna medzi Rudopoľským a Svatnayom. (Vaj.) V Brezne sa udá všeličo. (Ráz.) Niečo sa muselo udať. (Hor.)

3. rus. (neos. s neurč.) naskytnúť sa, pritrafiť sa: Ak sa ti udá brať múku, nuž ma neobíď. (Jes-á) Nozdrevovi sa môžbyť udá mať nie najposlednejšiu úlohu v našom epose. (Jes-á)

4. kraj. podariť sa, vydariť sa: Postava sa veľmi udala na obrázku. (Vaj.) Taký sa mi chlebík udal, že pod kôrou kocúr dudal. (ľud. pieseň); class="sc" /> nedok. k 2 udávať sa, -a, -ajú zried. (Šolt.)

udávať sa p. udať sa2

údaj, -a mn. č. m., obyč. v písomná al. ústna kratšia zpráva, záznam, výpoveď: pravdivé, hodnoverné, presné, spoľahlivé ú-e;
bibliografické, historické, štatistické, číselné ú-e;
údaje o výrobnom a finančnom stave garbiarní
(Krno)

údajný príd. m. ktorý podľa nejakých údajov, zpráv je pokladaný za niekoho, za niečo;
domnelý: cudzí človek, údajný husita (Urb.);
jej údajný bratanec (Jégé);

údajne čast. vraj: Nemci údajne majú tajnú zbraň. (Stod.)

udalosť, -ti žen. r. čo sa stalo. príhoda, príbeh: bežná, všedná, mimoriadna, radostná, smutná, veľká u.;
dôležité, záväzné, významné u-i;
u-i nesmierneho významu;
skutočná u.;
životné u-i;
u. zo života;
u-i posledných rokov;
najnovšie u-i;
búrlivé, dramatické, historické, dejinné, revolučné, vojnové u-i
;
hovor. februárové udalosti z revolučných dní v ČSR 25-28. II. 1948;
spoločenská, rodinná, kultúrna, hudobná u.;
Svadba býva veľkou udalosťou na dedine.
(Krčm.)

udanie, -ia stred.

1. oznámenie, zpráva, údaj: Poslal ich na základe udania Očikovho. (Jégé) Žiadosť bola založená na nepravdivých udaniach. (Jil.)

2. písomné al. ústne oznámenie trestného činu al. priestupku príslušnému orgánu: anonymné u.;
Udanie odvolávame.
(Al.)

udať, -á, -ajú dok.

1. (čo) písomne al. ústne oznámiť, zaznamenať, uviesť: u. cenu, hodnotu, váhu, akosť;
u. svoje meno, adresu, dáta narodenia;
u. dôvody, príčinu;
u. rozmery;
rýchlosť udaná v km/hod.
;

2. (koho) písomne al. ústne oznámiť trestný čin al. páchateľa trestného činu na príslušnom úrade: u. niekoho (na) polícii;
Kamarát ho neudal, že ušiel zo stráže.
(Záb.);
udať ho pre trýznenie zvierat (Fig.);

3. (čo) ukázať, určiť, ako sa má niečo konať: u. smer niečomu;
u. tempo;
Družičky udali cigánom tón.
(Jil.);

nedok. udávať, -a, -ajú

|| udať sa1 oznámiť svoj trestný čin na príslušnom úrade

udatenstvo, -a stred. kniž. zastar. udatnosť: V udatenstve naň [na vraha] nevrhneš sa. (Hviezd.)

udatný príd. m. smelý, nebojazlivý, odvážny, neohrozený, hrdinský: u. vojak, bojovník;

udatne prísl.: u. bojovať;

udatnosť, -ti žen. r.

udavač, -a muž. r. kto niekoho udáva, obyč. tajne a zištne, denunciant;

udavačka, -y, -čiek žen. r.;

udavačský príd. m.;

udavačstvo, -a stred. udávanie

udávať p. udať

udávateľ1, -a, mn. č. -lia muž. r. kto niečo určuje, udáva

udávateľ2, -a, mn. č. -le muž. r. odb. čo niečo určuje, udáva: u. pomeru dvoch čísel

udáviť, -i, -ia dok. (koho, čo) zahrdúsiť, zadusiť, zadláviť, zadáviť: u. ženu

Naposledy hľadané výrazy

1. uda�� v Slovníku slov. jazyka