Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „užiť” v Slovníku slovenského jazyka

užiť, užije, užijú dok.

1. (čo) prijať do žalúdka, zjesť al. vypiť (najmä liek, trochu zastar. i potravu vôbec): u. liek, u. prášky, tabletky, kvapky;
[Elenka] užila svoje mlieko.
(Šolt.) Katica nechcela užiť ani šálku čiernej kávy. (Kuk.) Najlepšie kúsky jedál posiela pre slečnu, aby to v dobrom zdraví užila. (Švant.)

2. (čo, čoho i bezpredm.) zažiť, prežiť (najmä niečo príjemné, pekné, radostné);
zakúsiť, okúsiť: u. radosti, šťastia, slasti;
Na veselie ma zavoláš;
chcela by som niečo užiť.
(Kuk.) Nič nemá človek, len to, čo užije. (Tim.) Škodoval som desiatku a hnevu som užil za stovku. (Kuk.) Užil som dosť, nevravím. Pešť. Viedeň. (Tat.);
u. života, u. sveta prežiť život v radovánkach;

3. (čo) využiť pre svoj prospech, radosť, potešenie;
zužitkovať: Chlapi si o desiatej posadali, aby užili kus predobedia. (Tim.) Tvoj vnuksotva užije, čo si mu vydobil. (Ráz.-Mart.) Vynález mal veľký význam. Len vynálezca nemohol užiť ovocie svojej práce. (Hor.)

4. hovor. (koho) zažiť radosť z niečej prítomnosti, príjemne stráviť čas s niekým: Veď ich [deti] nechaj! Kedyže ma užijú. (Laz.) Ako vidím, dosť vás užije švagor so sestrou. (Karv.) Myslel som, že ma dosť užiješ aj v úradnej funkcii. (Štef.)

5. kniž. zastar. (čoho) upotrebiť, použiť: Nástroje ako mŕtve stoja, nemôžich užiť do boja. (J. Kráľ) Jaroslav užil vojenskej ľsti. (Kal.);

nedok. užívať

úžiť, -i, -ia nedok. (čo)

1. robiť užším, zužovať: ú. šaty;
ú. koryto rieky
;
pren. Prsia bolesť úži (J. Kráľ) tiesni.

2. zastar. obmedzovať: [Kráľ] úži naše zemianske práva. (Kal.) [Básnická forma] úži smelý let Kollárovho. ducha. (Vlč.);

dok. zúžiť

|| úžiť sa stávať sa užším, zužovať sa: cesta, chodník sa úži;
otvor sa úži;
koľajnice sa úžia
(Vaj);
Nohavice sa nadol úžili. (Čaj.) Oči široko roztvorené pomaly sa úžili (Tim.) privierali;
pren. Prsia sa mu úžili strachom (Taj.) ovládal ho strach. Hrdlo sa mi povážlivo úžilo (Švant.) sťahovalo;

dok. zúžiť sa

užitočný príd. m. prinášajúci úžitok, osoh, osožný: u-á práca, u-á vec;
u-é vtáctvo, u. hmyz, u-á rastlina;
byť niekomu u.;
spojiť príjemné s u-ým;
Užitočnejšie by bolo cvičiť sa v písaní a čítaní.
(Taj.) Chceli byť spoločensky užitoční. (Tim.) Terezka sa usiluje zo všetkých síl byť matke užitočná (Zúb.) pomáhať matke;

užitočne prísl.: u. využiť niečo;

užitočnosť, -ti žen. r.

úžitok, -tku muž. r.

1. hmotný al. iný osoh, prospech, zisk: mať z niečoho ú.;
doniesť, donášať, dať, dávať (hojný) ú.;
z toho plynie (neplynie) ú.;
robiť niečo bez ú-u
nadarmo, zbytočne;
hovor. nech ti (vám) padne (slúži) na ú. prianie pri poskytovaní niečoho (obyč. jedla), pri obdarúvaní niekoho niečím;
hovor. expr. niet z toho ú-u ani za náprstok je to nepotrebné, zbytočné;
Bude mi na úžitok prejsť sa trochu (Tim.) bude osožiť môjmu zdraviu. Ročne má i do päťdesiattisíc korún úžitku za ovocie a med. (Jégé)

2. trochu zastar. užívanie: Dostaneš zem do úžitku. (Jégé) Ani nám to do úžitku neponúkol. (Zgur.);

úžitkový príd. m. ktorý sa dá zužitkovať;
ktorý prináša praktický úžitok: ú. nerast, ú-á hornina;
ú-é drevo;
ú-á zver, ú. dobytok;
ú-á keramika, ú-é predmety
;
vodohosp. ú-á voda priemyselná (nie pitná);
ekon. ú-á hodnota súhrn vlastností, ktorými vec slúži na uspokojovanie ľudských potrieb;

úžitkovosť, -ti žen. r. schopnosť poskytovať úžitok: ú. nerastu;
vysoká (nízka) ú. dobytka

užitý príd. m. kniž.

1. ktorý sa prakticky využíva, úžitkový: u-é umenie, u-á grafika;

2. aplikovaný (op. teoretický): u-á matematika

Naposledy hľadané výrazy

1. užiť v Slovníku slov. jazyka