Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „tvor” v Slovníku slovenského jazyka

tvor, -a, mn. č. -y/-ovia muž. r. živá bytosť, živý jedinec (človek i zviera): živý t.;
ľudský t.;
človek je slabý, krehký t.;
človek je t. spoločenský;
rozumný t.
človek;
hovor. expr. boží t. (o človeku i zvierati);
nemé, nerozumné t-y zvieratá;
medveď je mocný tvor (Krno);

tvorček, -a, mn. č. -y/-ovia muž. r. zdrob. expr.

tvorba, -y žen. r.

1. odb. tvorenie sa, vytváranie sa, vznik niečoho pôsobením vnútorných zákonitostí al. tvorenie, vytváranie niečoho zásahom zvonka: t. solí, plynov;
t. bielkovín, buniek, krviniek;
t. semien, kvetov;
t. pôdy, drevín;
t. lesov;
t. záhonov;
t. cien, vkladov;
t. hádaniek, krížoviek
;

2. kniž. tvorivá činnosť, práca, konanie v najširšom zmysle: Brázdy sa množili, ale svojím tvorcom neposkytovali radosti z úmornej tvorby. (Karv.) Mier bez tankov, mier družby, tvorby, odvahy a práce. (Len.)

3. umelecká al. vedecká činnosť;
výtvory, diela tejto činnosti: ľudová t., umelecká t., literárna, básnická, divadelná t., filmová t., hudobná, piesňová t., dramatická t.

tvorca, -u, mn. č. -ovia muž. r.

1. kto (al. čo) niečo tvorí, vytvára al. vytvoril (vytvorilo), pôvodca, strojca, autor: umeleckí, kultúrni t-ovia;
t-ovia socializmu, dejín;
t. zákona
(Stod.);
Každá chalupavlastný ráz svojho vlastného tvorcu. (Al.);
život, veľký tvorca osudov (Švant.);

2. kniž. zastar. (v náboženskom chápaní) stvoriteľ, boh;

tvorkyňa, -ne, -kýň žen. r.

tvorček p. tvor

tvorčí, -ia, -ie príd. m. kniž. zastar. tvorivý: t-ia sila (Hviezd., Vlč.);
t-ia schopnosť (Gráf);
t-ia práca (Len.)

tvorenie, -ia stred.

1. vytváranie, tvorba, vznik niečoho: t. predstáv, pojmov;
odb. t. pôdy;
práv. t. práva;
gram. t. hlások, t. slov, t. podstatných, prídavných mien, t. prísloviek;

2. umelecká al. vedecká činnosť: umelecké t., literárne t.

tvorenina, -y, -nín žen. r. zastar. niečo vytvorené, výtvor: umelá t. (Kuk.)

tvorený príd. m. zried. majúci istú formu, formovaný: dlaň nie tvrdá a pekne tvorená (Tim.)

tvoriaci, -a, -e príd.: geom. t-a priamka priamka určitej sústavy priamok, ktoré tvoria plochu (napr. hranolovú plochu)

tvor, -í, -ia nedok.

1. (čo) spôsobovať vznik niečoho, dávať vznikať niečomu, vytvárať, utvárať: včely tvoria vosk;
t. bunky, t. bielkoviny, t. pleseň;
t. (si) pojmy, predstavy;
t. nové slová
;
hud. t. tón intonovať;
t. spolky (Kuk.);
[Páni] tvorili si nové ovzdušie. (Urb.) Cítil som, že si sám tvorím a chystám nešťastie. (Vaj.)

t. divy (čudesá) dosahovať neobyčajné výsledky;

2. (bezpredm., čo, koho) tvorivou umeleckou činnosťou vytvárať umelecké dielo: Pravý umelec musí tvoriť. (Zúb.) Nevyhnutnosť tvor literárne chytá ho i samého za srdce. (Ráz.);
pren. Gašpar dokázal, že nevie tvor ľudí (A. Mat.) vykresľovať, umelecky zobrazovať.

3. (čo) vytvárať miestnu, priestorovú ohraničenosť, obmedzenosť;
vymedzovať, ohraničovať: Hora svojou tmavou zeleňou tvorí pekný rámec jasnej poľane. (Kuk.) [Kotlina] tvorila koryto. (Urb.);
nad dolinou, ktorú tvorili rovnobežné dve reťaze kopcov (Vaj.);

4. kniž. (čo) byť niečím (vo funkcii sponového slovesa) : t. základ, jadro, podstatu, oporu niečoho;
t. nerozlučný (neoddeliteľný, uzavretý) celok;
t. výnimku;
Predkovia naši v Ázii bývali, sedem kmeňov tvorili.
(Taj.) Cítil, že tvoria s robotníkmi jednu rodinu. (Zúb.)

5. kniž. zried. (koho) robiť niekoho niečím, nejakým: čo vlastne človeka tvorí a drží (Jil.);

opak. tvorievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2, 3, 4 vytvoriť, k 1, 3, 4 i utvoriť

|| tvoriť sa robiť sa, vznikať, utvárať sa, vytvárať sa: biely prach, ktorý sa tvorí z vápencového štrku (Kuk.);
Tu sa tvorí nový svet. (Ráz.) Tvorili sa krúžky v sprisahaneckom ovzduší. (Tat.);

opak. tvorievať sa;

dok. vytvoriť sa, utvoriť sa

tvoriteľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kniž. kto tvorí, tvorca: Príde raz umelec s povedomým ponímaním umeleckým, príde tvoriteľ. (Vaj.);

tvoriteľský príd. m.: t-á moc ducha (Tat.);

tvoritoľsky prísl.

tvorivý príd. m. spôsobilý, schopný tvoriť, vytvárať niečo al. tvoriaci, vytvárajúci niečo;
týkajúci sa tvorby, tvorenia, zameraný na tvorbu: t. človek, umelec;
t-é sily, t-é schopnosti;
t-é myslenie;
t-á fantázia;
t-á metóda, t. prístup k niečomu;
t. proces, t-á práca, t-é úsilie;
t-á iniciatíva (más);
t. podnet;
t. rozmach;
t. zápal;
t. marxizmus;
život šťastný a tvorivý
(Vans.);
biol. t-é kríženie metóda kríženia;

tvorivo prísl.;

tvorivosť, -ti žen. r. tvorivá schopnosť;
snaha, úsilie tvoriť (obyč. umelecky, kultúrne);
plody, výtvory tejto snahy, tohto úsilia: ľudová (umelecká) t.;
literárna t.
(Mráz);
súžaž t-i mládeže

tvorkyňa p. tvorca

tvorstvo, -a stred. v širšom zmysle súhrn všetkých živých tvorov, živých bytostí (ľudí a živočíchov);
v užšom zmysle živočíšstvo, zvieratá: človek, koruna t-a;
Akoby všetko tvorstvo v hore vymrelo
(Hor.) všetky živočíchy. Spevmo sa ohlásilo operené tvorstvo (Laz.) vtáky-

Naposledy hľadané výrazy

1. tvor v Slovníku slov. jazyka