Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „tu��i��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

ťuchnúť sa, -ne, -nú, -chol dok. nár. expr. (obyč. v zápore) dotknúť sa, otrieť sa: Ale vy sa potkýnať budete jeden do druhého, a neťuchnete sa. (Tim.);

pren. (o koho, o čo) všimnúť si, povšimnúť si niekoho, niečo: švagriné majú o koho stáť, tie sa o teba neťuchnú. (Tim.)

|| ťuchnúť povšimnúť si: „Dobrý večer,“ vravím. On nič, ani neťuchne (Bod.) ani nemukne.

tu

I. prísl.

1. ukazuje na miesto v bezprostrednej blízkosti;
na tomto mieste (op. tam): „Tu máte reštaurant,“ ukázal nám sprievodca na dom oproti. (Kuk.) Tu ma počkáš, kým sa vrátim. (Švant.) Kde sa tu berieš? (Laz.) Som tu ako doma. (Vaj.) Jedával som kapustu. A tu som (Al.) žijem;
nemám tu čo hľadať som zbytočný;
Tak tu sme (Taj.) prišli sme. Čoskoro budú tu Vianoce (Fig.) prídu. Celý život paholčil, stuľoval sa raz tu, raz tam. (Laz.);
pren. A keď si tu vynosí z toho kríža koľko toľko, bude mu tam ľahšie (Taj.) kým žije;
často v eliptickej vete vyjadruje prítomnosť niečoho, niekoho: Tu! — hlásil sa Vrtík po vojensky v pozore. (Urb.) Koniec fašiangov tu a zima nepopúšťa. (Taj.) Čo vy tu, ak sa smiem spýtať? (Žáry) Čo tu robíte?;
skonkrétňuje a zosilňuje význam ukaz. zámen: A inej cesty, ako tejto tu nebolo. (Kuk.)

kde nič, tu nič nikde nič nie je;
kde sa vzal (vzalo, vzali), tu sa vzal (vzalo, vzali) nečakane, zrazu sa objavil (-o, -i);
kde-tu, tu i tu, tu a tam, tu i tam a) niekde, miestami, semtam;
b) niekedy, zavše, občas, chvíľami, zriedka, kedy-tedy;
Dobre (zbohom) sa tu maj (majte)! pozdrav pri rozlúčke, pri odchode. Ako sa tu máte? zdvorilostná formula pri stretnutí;
tu máš, tu máte (peniaze ap.) na, nate, vezmi, vezmite;
expr. tu máš, tu ho (to) máš výraz vyjadrujúci prekvapenie, údiv nad niečím neočakávaným;
hľa, pozri: Ja čakám, že chlapča od radosti z kože vyskočí — a tu ho máš! Ešte sa zdúva! (Ráz.-Mart.) A keď sa očakáva, že dačo sa vynahradí v svadobných daroch, tu ho máš, bezcenné haraburdy. (Zgur.)

2. vyjadruje čas;
v tej chvíli, v tom okamihu, vtedy;
naraz, zrazu, vtom: A tu zaliali ju slzy. (Kuk.) Tu sa obidvaja rozosmiali. (Ráz.-Mart.) Ale tu už dievčatko zobudilo matku. (Janč.);
v spojeniach tu ... tu, tu ... tam, tam ... tu vyjadruje striedanie blízkych dejov al. javov (vecí) a má funkciu spojkových výrazov: Tu požičal družstevný záprah, tam traktor (Min.) raz záprah, inokedy traktor. Tu mlieko rozleje, tam hrnček rozbije (Ráz.-Mart.) vždy niečo zlé urobí. Lebo tam ti nedôjde, lebo tu nezvýši (Taj.) vždy niečo chýba.

3. v tomto, v takomto prípade, v takejto situácii: Ozaj nieto tu čo závidieť. (Ráz.) Ja, čakať ako čakať, ale kde tu vziať, keď nemáš z čoho? (Kuk.) O nás všetkých tu ide. (Žáry)

4. hovor. vo funkcii ukaz. zám. pri ukazovaní na osobu al. vec: Veď spať azdaj krem tu lenivej Mary už nik nebude v tejto dedine tej noci. (Tim.)

5. nár. vyjadruje smerovanie do blízkosti na toto miesto, sem: Ideme do Bašnárov tu dolu na robotu! (Vaj.)

6. kraj. tu von p. tuvon;

II. čast. zdôrazňovacia rovno, práve, priam, akurát: Keby bol len jeden zostal, aspoň by bolo zostalo niečo na plemäale tu oba! (Kuk.)

ťú cit. vyjadruje vzrušenie, radosť, juj: Tú! krása nad krásy. (Hviezd.)

1 4. p. ukaz. zám.

2 cit. (obyč. viackrát opakované al. násobené) napodobňuje silný, ťahavý (obyč. hlbší) zvuk (napr. dychového hudobného nástroja): Zrepetil sa a hybaj za kriaky. Stadiaľto ho bolo počuť tutúkať: tú-tú. (Kuk.) Akoby si dedinského pastiera počúval, vždy to isté „tuuú, tuuú, tú“. (Jes.)

tuba1, -y, túb žen. r. valcovitá rúrka z mäkkého plechu al. z plastickej látky so skrutkovým uzáverom, používaná ako obal na pasty, farby ap.;
sklenená al. papierová rúrka na tabletky;

tubička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

tuba2, -y, túb žen. r. hud. medený dychový nástroj vydávajúci basový hlas, používaný v orchestri

tubera, -y žen. r. hovor. expr. tuberkulóza, suchoty

tuberák, -a, mn. č. -ci muž. r. hovor. expr. tuberkulotik, suchotinár

tuberkul, -a/-u, 6. p. -e, mn. č. obyč. v tuberkuly, -ov muž. r. lek. uzlíky v tkanine spôsobené tuberkulóznymi bacilmi

tuberkule, -lí žen. r. pomn. zastar. pľúcna tuberkulóza (Šolt.)

tuberkulín, -u muž. r. lek. extrakt tuberkulóznych bacilov zbavený nákazlivosti;
používa sa na zistenie diagnózy pri tuberkulóze;

tuberkulínový príd. m.: t-á skúška, t-á reakcia, t-á striekačka

tuberkulinácia i tuberkulinizácia, -ie žen. r. lek. očkovanie tuberkulínom na určenie diagnózy a na liečebné pokusy

tuberkulotik, -a, mn. č. -ci muž. r. človek postihnutý tuberkulózou, chorý na tuberkulózu, suchotinár;

tuberkulotický príd. m.

tuberkulóza, -y žen. r. nákazlivá choroba zapríčinená bacilmi (u človeka Kochovým bacilom);
postihuje všetky orgány tela, najčastejšie pľúca;
suchoty: t. pľúc, kostná, kožná t.;
lek. otvorená t. aktívna, pozitívna;

tuberkulózny príd. m.: t. bacil, t-e baktérie, t-a nákaza, t-e onemocnenie, t. zápal;
t. človek;
t-e zviera

tuberóza, -y, -róz žen. r. záhradnícky pestovaná. okrasná kvetina: Kamélie, jazmín, tuberózy i najrozdielnejšie druhy ruží. (Kuk.)

tubetejka, -y, -jok žen. r. (tur.) pestrá tatárska čiapočka: Tatári v dlhých balachonoch a ťubetejkách na oholených hlavách (Jes-á)

tubička p. tuba1

tubus, -u muž. r. opt. rúrka so šošovkami na optickom prístroji

tucet, tucta muž. r.

1. hromadná miera, dvanásť kusov rovnakého druhu: t. nožov, lyžíc ap.;
pol tucta uterákov, ručníkov ap.
šesť;
veľký t. 12 tuctov, 144 kusov;
pren. expr. Ukáže sa, koľko chlapcov do tucta (Tat.) ukáže sa, koľko je silných chlapcov.

2. expr. hrba, kopa, množstvo, veľký počet: Pred každým domom stojí tucet ľudí. (Kuk.) Veď takých, tragédií videl a počul celé tucty. (Urb.)

byť, mať niečoho, predávať niečo ap. na t-y veľa, mnoho;

tuctík, -a muž. r. zdrob. expr.

tucetkrát čísl. neurč. nás. zried. mnohokrát, mnoho ráz, veľa ráz: Súdruh Lebeda povedal asi tucetkrát áno. (Karv.)

tuch, -u muž. r. zastar. pach, zápach: Akýsi zádušný, sírový tuch zavieval. (Dobš.)

tucha, -y, túch žen. r. bás. tušenie, predtucha: Len tebe, ktorá v temných tuchách bývala si. (Kras.) Tu mistra prejme tucha hrozná. (Ráz.) Nechceš v smútok haliť tuchy hmlisté. (Roy)

tuchlina, -y, -lín žen. r. zried. stuchlina, potuchlina, pieseň: Páchne [vlhké vnútro] tuchlinou. (Al.) Celá drogéria páchne tuchlinou. (Gráf)

tuchnúť1, -ne, -nú, -chol nedok. stávať sa splesneným, kaziť sa vlhkosťou a nedostatkom čerstvého vzduchu, plesnieť, plesnivieť: Múka vo vreciach bude tuchnúť. (Kuk.);
pren. [Rana] rozkladá sa, plesnie, tuchne, smrdí (Fr. Kráľ) hnisá;
farm. tuchnutie rozkladná zmena olejov a tukov, sprevádzaná zmenou vône a farby;

dok. stuchnúť i potuchnúť

tuchnúť2, -ne, -nú, -chol nedok. kniž. trochu zastar. postupne zhášať, zhasínať: Tuchne čo len chvíľkou oheň mladý. (Vaj.) No Vatra, var’ rosou skropená, už tuchne. (Hviezd.);

dok. potuchnúť

tučiť, -í, -ia nedok. trochu zastar. (koho, čo) kŕmiť, vykrmovať, živiť: vás kŕmim, tučím svojimi mozoľmi (Kuk.);
ducha hasiť, telo, mäso tučiť (Vaj.)

|| tučiť sa kŕmiť sa, vykrmovať sa, živiť sa;
tučnieť: tučila sa hydina (Vans.);
statok sa popráva a tučí (Kuk.)

tučnastý príd. m. expr. zried. trocha, málo, nie veľmi tučný: t-á tvár (Jes-á)

tučne p. tučný

Naposledy hľadané výrazy

1. tu��i�� v Slovníku slov. jazyka