Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „trus” v Slovníku slovenského jazyka

trus1, -u muž. r. výkaly, fekálie zvierat al. vtákov: konský, kravský, ovčí t.;
vtáčí, hydinový, slepačí t.;
[Šuhaj] vychraňoval trus spod zvierat.
(Fr. Kráľ) [Lúky] kravským a ovčím trusom náležite hnoja. (Lask.);

trusový príd. m.: t-é kopy (Jégé)

trus2, obyč. opakované trus-trus cit. výraz používaný pri volaní na domáce zajace

trús, -i, -ia nedok.

1. (čo i bezpredm.) po častiach, po troskách púšťať, rozsýpať niečo drobné al. sypké, sypať: trúsil chleba mrvy (Hviezd.);
trúste perly po dolinách (J. Kráľ);
Borievčiny tiež trúsili vzácny prach. (Rys.);
pren. expr. : Žobrákom trúsil som po minci (Žáry) dával, hádzal. Trúsili tu i tu krátke slová (Pláv.) po chvíľkach málo hovorili. Jaj ty všade len hriech trúsiš (Podj.) zapríčiňuješ. Ešte si tu budú mienky trúsiť (Karv.) rozširovať, vyslovovať, hovoriť názory. Neveľká lampa trúsila poskromne svetlo (Hor.) veľmi slabo svietila;
iron. Trúsiš naučenia ani kniha múdrosti (Kuk.) poučuješ.

iron. t. rozumy veľa mudrovať;

2. (o zvieratách) vypúšťať trus: Mulica trúsila priamo pred pristavenú tribúnku. (Žáry)

t. do vlastného hniezda ohováraním, osočovaním škodiť svojmu prostrediu, svojim blízkym;

3. expr. (čo i bezpredm.) rozširovať, roznášať, rozchyrovať (reči, zprávy): t. (všelijaké, zbytočné, jedovaté) reči, klebety, chýry;
len tak naoslep trús medzi svet
(Kuk.);
Ila trúsi, že som v druhom stave. (Čaj.);

opak. trúsievať, -a, -ajú

|| trúsiť sa

1. (o niečom sypkom al. drobnom) po troškách padať, rozsýpať sa, sypať sa: seno sa trúsi za golier (Kuk.);
skálie sa trúsi (Hor.);
Hrudôčky zeme trúsili sa do suchej trávy. (Švant.);
trúsi sa drobný dáždik (Kuk.) drobno prší;
nadrobno sa trúsi sneh (Heč.) padá;
pren. expr. z úst trúsili sa slová (Pláv.) zaznievali;
začali sa trús otázky (Mor.) začali ich klásť, dávať;

2. expr. (o rečiach, zprávach) síriť sa, roznášať sa, rozchyrovať sa: trúsia sa (všelijaké) reči;
trúsili sa zvesti o maďarskom vpáde
(Vans.);

3. expr. po jednom, po skupinách, po chvíľkach chodiť, prichádzať: Trúsia sa po jednom-dvoch i po celých húfikoch. (Ráz.-Mart.) Začali sa trús i parobci s dievkami. (Chrob.) Neprestajne sa trúsili k nemu ľudia. (Hruš.);

opak. trúsievať sa

truska p. troska2

truskavcovité príd. m. mn. č. bot. čeľaď myrtokvetých bylín (Hippuridaceae)

truskavec, -vca muž. r.

1. bylina z čeľade truskavcovitých;
bot. t. obyčajný (Hippuris vulgaris);

2. nár. druh jahôd: červenel sa zrelý chutný truskavec (Vaj.);
boli v niektorej záhrade na jahodách-truskavcoch (Zúb.)

truskavka, -y, mn. č. obyč. v truskavky, -viek žen. r. nár. druh hôrnych jahôd: horou bujné truskavky zbierajú (Sládk.)

truskavý príd. m. nár. chrumkavý, chrupkavý, práskavý: sladké (jahody), truskavé. (Ráz.-Mart.)

trusový p. trus1

trust [vysl. trast], -u muž. r. ekon.

1. jedna z foriem kapitalistických monopolov;
zlučuje podniky jedného odvetvia pod centrálnu správu s cieľom ovládať výrobu a určovať ceny: oceliarske, olejárske, medzinárodné, peňažné ap. t-y;

2. v socialistickom hospodárstve organizácia závodov spojených medzi sebou rovnakou výrobou al. rozličnými stupňami spracovania surovín;

trustový príd. m.

trušťať i truštiť, -tí, -tia nedok. kraj. expr. znieť temným praskotom, praskať: Sneh nám trušťal pod nohami (Tomašč.) vŕzgal;
pren. Cítil pritom, ako mu truští vnútro kdesi stred mozgu (Bod.) bolí hlava na prasknutie.

|| trušťať sa i truštiť sa trhať sa, praskať sa, trieštiť sa: pren. plemená truštili sa ako vlny morské (Hviezd.);
na horách priateľských, kde sa tupá únava truští (Mih.) rozplýva

Naposledy hľadané výrazy

1. trus v Slovníku slov. jazyka