Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „tri” v Slovníku slovenského jazyka

tri, muž. živ. traja (nár. i tria), troch, 7. p. troma/tromi čísl. zákl. pre číslo 3: tri koruny, tri litre, tri hodiny, tri dni;
pred troma/tromi mesiacmi, rokmi;
tri razy
trikrát;
tri páry, tri štvrte;
traja bratia
;
hovor. Troch kráľov, na Tri krále 6. januára;
dva-tri, dve-tri, dvaja-traja, tri-štyri asi 2-3 (3-4);
hovor. na dva-tri kroky blízko, nie ďaleko;
na tri kroky od seba (od tela) ďalej od seba

hovor. expr. trepať, rozprávať, tárať, hovoriť, vravieť, pliesť ap. dve na tri nepremyslene, hlúpo, tárať;
iron. nevie do troch narátať, napočítať je hlúpy, naivný;
hovor.: gazdovať od piatich k trom zle hospodáriť;
je, bude (budú, boli) mu tri svety má sa, bude sa mať (mal sa) dobre, výborne;
nedať niečo (ani) za tri svety za veľa, za veľkú hodnotu;
niečoho al. niekoho je za tri svety veľa, veľké množstvo;
na tri prsty široký, hrubý ako tri prsty;
narásť na tri rífy veľmi dlhé;
hovor. zastar. na tri vrhy, do troch vrhov trikrát;
raz, dva, tri, raz, dva. tri ... povely pri cvičení;
nár. žart. má na hlave troma radmi jeden chlp (Zúb.)veľmi riedke vlasy;
hovor. o troch pri určovaní času, bežnejšie o tretej;
hovor. Andrej urobil nad desiatkou tri kríže (Kuk.) rozlúčil sa s desiatkou;
tri bili, štyri bili napodobnenie švitorenia

tri razy p. trikrát

tri štvrte, pís. i trištvrte neskl. zlomkový výraz pri mierach a váhach, tri štvrtiny: trištvrte (tri štvrte) hodiny (kila, metra, litra, roka);
tri štvrte (trištvrte) na dve
časový údaj;
Hodiny na veži odbíjajú tri štvrte. (Barč)

triafať sa, -a, -ajú nedok.

1. naskytovať sa, núkať sa, ponúkať sa: triafa sa mi (ti, mu atď.) šťastie, robota, miesto;
triafa sa dobrý kupec
(Vans.);
Za mladi triafalo sa mi vydať. (Skal.)

2. hovor. zried. vyskytovať sa, bývať, stávať sa: Ľudia sme, nuž sa triafajú i drobné škriepky. (Gab.)

triasť sa, trasie, trasú, triasol, trasený, rozk. tras sa nedok.

1. pohybovať sa drobnými rýchlymi, trhavými pohybmi, chvieť sa: ruky, nohy, pery, ústa sa mu trasú (triasli), pren. i je (bol) vzrušený;
t. sa zimou (od zimy);
kolená sa mu triasli
, pren. i mal strach;
t. sa na celom tele (celý sa t.) ako osika [ako osikový list, ako stará baba ap.] veľmi;
krátka sukňa sa jej triasla na širočizných bedrách (Jégé) natriasala sa;
t. sa smiechom, t. sa od radosti;
t. sa strachom, hrôzou, obavou (od strachu) ap.;
t. sa rozčúlením, vzrušením [od zlosti, hnevu, jedu] ap.
;
pren. triaslo sa mi srdce (Taj.) cítil som obavu, úzkosť;

2. silno sa hýbať, zachvievať, otriasať sa;
dunieť: zem sa trasie, okná sa trasú, múry sa trasú;
revať, až sa ulica, chalupa trasie
veľmi, silno;
dunieť, až sa hory trasú veľmi, silno;

3. trasľavo, chvejivo sa prejavovať, vibrovať, kmitať;
mihotať sa, trblietať sa: hlas sa mu (jej atď.) trasie;
vzduch sa trasie v horúčavách
(Ráz.-Mart.);
Slnečné lúče trasú sa na hladine. (Ráz.) Svetielko sa už trasie (Kuk.) bliká.

4. expr. (pred čím, pred kým i bezpredm.) báť sa niečoho al. niekoho, maž strach z niekoho al. z niečoho: t. sa pred smrťou;
Trasie sa pred ním celý dom.
(Kuk.) A ak ľud raz stratí trpezlivosť, potom, páni, traste sa! (Zúb.);
pren. Kaštiele sa trasú, pandúri behajú (Ráz.) páni majú strach.

5. expr. (o koho, o čo, zried. i nad kým, nad čím) báť sa, obávať sa, mať obavy, byť úzkostlivý: t. sa o dieťa, o syna ap., t. sa o svoj osud, o svoj život;
Trasieš sa nad najdrahším, čo máš — nad životom.
(Kuk.)

6. expr. (za čím) nedočkavo túžiť, bažiť za niečím, dychtivo si priať niečo: Či nevidíš, ako sa trasie za tancom? (Skal.);
keď sa každý trasie za robotou (Mňač.)

t. sa za (nár. i nad) peniazmi, za peniazom, grošom, grajciarom, za každou korunou byť lakomý, skúpy;

opak. trasievať sa, -a, -ajú;

dok. k 1, 2, 3, 4 zatriasť sa, k 1 i striasť sa, k 2 i otriasť sa

|| triasť

1. (koho, čo, kým, čím) mocne, prudko, rýchlo a trhano niekým al. niečím sem i tam pohybovať, lomcovať: Chytil Matiáša za plece a triasol ho, akoby mu chcel dušu vytriasť. (Kal.);
triasol gunára za krk (Fr. Kráľ);
Trasiem ňou ako hruškou, ale ona nič. (Švant.) Zdvihol ľavú ruku k nebu a triasol ňou. (Vaj.)

2. často neos. (koho) spôsobovať, že sa niekto chveje, mrviť, drviť: zima ho trasie;
len ho tak triaslo od zimy, od strachu, od rozčúlenia (strachom, zlosťou);
Aťku dnes celú noc triaslo, akoby mala zrádnik.
(Švant.);
pren. Vošla váhavo a triasla ju neistota (Bod.) mala pocit neistoty. Skôr zlosť ním vnútri triasla (Jil.) zlostil sa.

3. zried. (čím) spôsobovať kmitanie, vibrovanie niečoho: Rečnil Markovský, trasúc hlasom. (Jégé)

4. (čo) striasať, otriasať: zber orechov trasením;
Na strom štíhly šibko lezie, chrústov trasie.
(Vaj.)

Dobrú hrušku najviac trasú prísl. svedomitých najviac využívajú;

opak. trasievať;

dok. k 1 zatriasť, k 2, 4 striasť, k 4 i otriasť

triáda, -y, triád žen. r. trojica, jednota troch;

mat. trojciferná skupina číslic;

filoz. v Hegelovej idealistickej filozofii trojstupňovosť dialektického vývinu (téza, antitéza. syntéza);

biol. tri dcérske bunky vzniknuté z jednej materskej bunky

triadvadsať čísl. zákl. dvadsaťtri, 23

triadvadsaťročný príd. m. majúci 23 rokov, dvadsaťtriročný: t. syn (Jégé)

triafať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, do čoho, do koho i bezpredm.) úderom, hádzaním, strieľaním zasahovať nejaký cieľ: Paľo začne hádzať do nich guľôčky, triafajúc im nosy. (Tim.) Holinský robil guľky z chleba, ktorými triafal Dubovičovi do úst. (Jégé);
šport. triafanie do koša pri basketbale;
pren. t. vedľa (napr. v reči) nedosahovať účinok, nepôsobiť;
My netriafame, ale vieme, kde a komu čo patri (Stod.) nerobíme dohady, nehádame.

expr. šľak ho triafal (Vám.) veľmi sa zlostil;
t. do živého hovoriť pravdu (obyč. nepríjemnú), nepríjemne, kriticky sa o niečom vyslovovať;
Aby aspoň tá triafaná hus rozumela?! (Bedn.) človek, ktorého sa to týka;
žart., iron. t. pánubohu do okien nezasahovať cieľ;

2. zried. dostávať sa na určené miesto, nachádzať cieľ: Ešte ťažšie triafa, keď sa chce uložiť na drobnú perinku. (Šolt.);

dok. trafiť

triakisoktaéder, -dra, 6. p. -dri, mn. č. -dre muž. r. min. trojuholníkový dvadsaťštvorsten

triál, -u, 6. p. -i muž. r. gram. trojné číslo (v niektorých primitívnych jazykoch)

triangel, -giu/-gia, 6. p. -gli, mn. č. -gle muž. r.

1. odb. v zememeračstve vežica z troch tyčí označujúca výškový bod;

2. hud. trojuholníkový bicí nástroj z kovu;

3. kniž. trojuholník: My sme na našom Slovensku v triangli troch miest. (Ráz.);

trianglový príd. m.

trianglista, -u muž. r. hud. hudobník, ktorý hrá na triangli

triangulácia, -ie žen. r. odb. presné vymeriavanie častí zemského povrchu pomocou rozdelenia na trojuholníky, vymeriavanie uhlov na základe trojuholníka;

triangulačný príd. m.: t. bod určený trianguláciou;
t-á veža drevená vežovitá konštrukcia, meračská veža (slúži na signalizovanie na veľké vzdialenosti, prípadne na umiestenie meračských prístrojov)

triapolročný príd. m. majúci tri a pol roka: t. Janko (Krno)

trias, -u muž. r. geol. prvá doba druhohôr, najstarší útvar druhohôr;

triasový príd. m.: t-á vrstva, t. vápenec

triaška, -y, -sok žen. r.

1. trasenie, chvenie chorého, vysileného tela, zimnica, zimničná horúčka;

lek. choroba (obyč. predchádzajúca inú) prejavujúca sa trasením tela, zimnica: v nohách slabosť, v kolenách triaška, na čele chladný pot (Hruš.);
horúčku predchádza t.;
zimničná t.
;

2. mrazivý pocit na tele, vyvolaný strachom, vzrušením, radosťou a inými duševnými pocitmi, zimomriavky: Zacítil vo svaloch drobnú triašku. (Hor.) Telom mu prebehla drobná triaška nevôle. (Hor) Schytila ho triaška radosti. (Skal.)

triatridsať čísl. zákl. tridsaťtri, 33: Triatridsať rokov skalilo mu pohľad. (Fr. Kráľ)

tríbiť, -i, -ia nedok. kniž. (čo) cibriť, zdokonaľovať, zušľachťovať, zlepšovať, zjemňovať, brúsiť: tríbenie pojmov (Vaj);
To tríbilo jeho talent. (Votr.);
t. mravný cit (Šolt.)

|| tríbiť sa cibriť sa, zdokonaľovať sa, zušľachťovať sa, zlepšovať sa: Tríbiť sa nám treba v umení peveckom. (Karv.) Tak sa tríbil vnímavý duch dievčaťa. (Vars.)

tribún, -a muž. r. hist.

1. v starovekom Ríme titul vysokých hodnostárov: vojenský t. vysoký dôstojník;
t. ľudu úradník chrániaci práva ľudových más proti patricijom;

pren. obranca práv ľudu, zástanca ľudových más, tlmočník mienky ľudu, vodca (v revolúcii): Keď ako tribún ľudu na námestí z plného hrdla volám: Odzbrojiť! (Len.) Pýtam sa však pánov kolegov — vystúpil Cabrhek ako tribún. (Tat.)

2. v stredoveku mestský úradník: Po jeho pravici prvý radný, tribún, ktorého má právo vymenovať richtár. (Zúb.);

tribúnsky príd. m.: t. úrad

tribúna, -y, -bún žen. r.

1. vyvýšené rečnícke miesto, rečnícke pódium;
vyvýšené stupňovité miesto pre štátnikov, zástupcov polit. strán a organizácii pri slávnostiach, manifestáciách ap.: rečnícka t.;
slávnostná t.;
drevená t.;
predsednícka t.
;
pren. Ja som mal hrmieť z tribúny (Vaj.) rečniť.

2. šport. stupňovite vyvýšené kryté hľadisko na ihriskách: t. na sedenie, t. na státie;

3. orgán, obyč. časopis pre voľné hlásanie názorov: voľná t.;
literárna t.;
Prevzal som beletristickú rubriku Nedeľné ráno a som pevne rozhodnutý vybudovať z nej tribúnu satiry.
(Karv.);

tribúnka, -y, -nok žen. r. zdrob. expr.

tribunál, -u, 6. p. -i, mn. č. -y muž. r.

1. hist. v starovekom Ríme vyvýšené miesto, na ktorom sa konali súdy;

2. súdna rada, súdny dvor, rozhodujúci súd: vojenský t.;
súdny t-;
revolučný t.
mimoriadny súd za francúzskej buržoáznej revolúcie;
mimoriadny súd, ktorý súdil kontrarevolucionárov v prvých rokoch SSSR

tribunát, -u muž. r. úrad tribúna, tribúnsky úrad

tribúnka p. tribúna

tribúnsky p. tribún

Naposledy hľadané výrazy

1. tri v Slovníku slov. jazyka