Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „trha��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

trhač1, -a, mn. č. -i muž. r. kto trhá, vytrháva niečo: t. konopí, ľanu ap.;

trhačka1, -y -čiek žen. r.

trhač2, -a, mn. č. -e muž. r. stroj na vytrhávanie. rastlín, trhací stroj: t. ľanu

trha, -ia, -ie príd. m. odb. určený, slúžiaci na trhanie, umožňujúci trhanie, trhajúci: t. stroj a) v poľnohospodárstve na vytrhávanie rastlín, trhač;
b) v technike na zisťovanie pevnosti v ťahu;
t-ia bomba pri výbuchu ktorej vzniká väčšie množstvo črepín;
t-ia želatína;
t. účinok, t-ia sila;
t-ia látka

trhačka2, -y, -čiek žen. r. hovor. stroj na skúšanie pevnosti v ťahu, trhací stroj

trhák, -a muž. r.

1. špicatý ostrý zub šelmy slúžiaci na trhanie potravy: ostré t-y;

2. šport. slang. náhle zvýšenie rýchlosti pri pretekoch al. v hre, pokus o únik;

3. niž. hovor. niečo, čo má dobrý kurz, veľkú popularitu, úspech (napr. film, kniha, šláger)

trhan, -a muž. r. expr.

1. človek chodiaci v otrhaných šatách, otrhanec, šklban;
tulák, pobehaj, povaľač (často v nadávke): On pobehaj a trhan z niekde prišlý. (Tim.) Trhan to bol obyčajný. Robiť sa mu nechcelo. (Chrob.) Keď som sa k nej pritieral, odstrčila ma. „Choď ta, ty trhan!“ (Kuk.)

2. pejor. nemajetný človek, chudák, bedár, niktoš: Keď má možnosť vybrať si boháča, nevyberie si trhana. (Fig.)

3. pejor. dieťa trhajúce veľa šiat, lapaj, pobehaj, nezbedník;

trhanka, -y, -niek žen. r.;

trhanský príd. m.: trhan t. nadávka;
t-é obyčaje (Kuk.);
siroty t-é (Vaj.);

trhanstvo, -a stred. zried. otrhanosť, ošklbanosť, ošarpanosť

trhance, -ov (j. č. trhanec1) mn. č. muž. r. druh cestoviny, trhané cesto, mrvance (obyč. do polievky): rascová polievka s trhancami (Kuk.)

trhane p. trhaný

trhanec2, -nca muž. r. kuch. múčnik z palacinkového cesta: krupicový t., cisársky t.

trhanka p. trhan

trhanský p. trhan

trhanstvo p. trhan

trha príd. m.

1. prerušovaný, prerývaný, nesúvislý, nie plynulý, úryvkovitý, oddeľovaný: t-é zvuky, t. hlas;
t. dych;
t. kašeľ, t-á reč;
t. plač, smiech;
t-é pohyby, t. krok
;

2. kuch. t-é cesto roztrhávaním pripravené;

trhane i trhano prisl. k 1 : t. hovoriť, rozprávať, t. dýchať, chrápať;
t. čítať, písať

trháreň, -rne, -rní žen. r. továrenské oddelenie, kde sa trhajú odpadové hmoty, najmä textílie

trhať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo; class="sc" /> čím, kým) prudko mykať, šklbať, pomykávať, potrhávať: Keby ste ma neboli mykali, trhali, bol by som vám už ten hlas dal. (Taj.) Držali devu v mocných ramenách a začali ju zlostou besne trhať. (Vaj.);
trhal sebou nervózne (Tim.);
t. (celým) telom;
trhal hnevne plecami
(Jégé);
trhá záverom pušky (Gráf);
trhala ho za fúziky (Vaj.);
bolesť trhá sluchy (Greg.);
neos. sluchy mi trhá mám prudké trhavé bolesti v sluchách, pren. nemôžem to zniesť, počúvať;
neos.: trhalo mu údmi (Taj.);
Márii trhá kútikmi úst. (Jaš.);
trhalo mi uši, v ušiach ma trhalo mal som prudké trhavé bolesti v ušiach, pren. pri počúvaní nepríjemných, ostrých zvukov;
pren.: Nepretržité ujúkanie trhalo ma za dušu (Ondr.) vyvolávalo vo mne úzkosť. Macocha kričala, až srdce trhalo (Ondr.) až to spôsobovalo úzkosť, bôľ ap. Zúfalé vzdychy trhajú jej nežnú hruď (Tim.) prežíva pri nich bôľ, žiaľ, utrpenie. Smútok mu trhá dobrácku tvár (Fr. Kráľ) vidno mu na tvári smútok.

niečo trhá (niekomu) nervy duševne vyčerpáva, ničí, robí nervóznym;

2. zried. natriasať, mykať, sácať, hegať, hádzať: Vlak uháňa zbesile, trhá a hádže. (Kuk.)

3. (čo, koho) driapať na kusy, šklbať, násilne rozdeľovať, roztrhávať, pretrhávať: t. papier, t. látku, t. nite;
začala trhať zápisník na kusy
(Jes-á);
Alebo za živa nech šelmy trhajú ho (tyrana) na kusy. (Bunč.);
t. niečo ako supy zdochlinu;
t. nohavice
drať;
pren. t. priateľstvo, priateľské zväzky;
pren. t. vernú lásku (Kuk.);
t. rozhovor, myšlienky, slová;
t. spánok niekomu
vyrušovať, zobúdzať ho;
majetky páni neradi, keď sa trhajú (Tim.) delia, drobia;
pren. Čože mu ho [srdce] trháš na kusy? (Kuk.) spôsobuješ duševné utrpenie, muky;
pren. Takého, čo má čo-to, na všetky strany trhajú (Tim.) všade chcú, potrebujú, všade majú o neho záujem.

4. (čo) vytrhávať, vyšklbávať, násilne vyťahovať: t. zuby niekomu;
t. konope, ľan, repu, burinu, trávu;
trhanie pňov
(Jes.);
t. si vlasy na znak zlosti, zúfalstva ap.;

5. (čo) (obyč. o kvetoch a plodoch) oddeľovať od byle, od vetvy ap.;
oberať, zbierať: t. kvety, t. lístie, t. jahody, jablká, maliny;
pren. Mysleli si, že z jej ruží každý môže trhať (Taj.) každý má na ňu právo. Umožňujete mi trhať plody mojich dobrých úmyslov (Fel.) mať úžitok z ich uskutočnenia.

6. (čo) niečo súvislé násilne rozrušovať, rozdeľovať, roztrhávaš: granáty trhajú zem (Fig.);
pren. Láska je uragán, ktorý trhá hate (Mráz) odstraňuje prekážky, zábrany.

7. zried. (čo) násilím brať, vytrhávať zniekade, niekomu: Ľudia si priam trhali noviny z rúk. (Letz) Katka (trhá si ruku od neho, spurne). Aleže choď! (Tim.)

8. (čo z koho, z čoho) násilne strhávať, stŕhať, kmásať;
vyzliekať: t. šaty z niekoho;
všetko zo seba trhala
(Kal.);
pren. trhať masky z nehanebných obličajov (Vaj.) odhaľovať pokrytcov;

9. zried. (koho od čoho) násilne oddeľovať, odlučovať, odtŕhať: V Paškovi sa ozýva bolesť ako v každom sedliakovi, keď ho trháš od zeme. (Kuk.);

opak. trhávať, -a, -ajú;

dok. k 1 trhnúť, k 3, 6 roztrhať, potrhať, k 4 vytrhať, k 5 natrhať, k 3 dotrhať, k 8 strhať

|| trhať sa

1. mykať sa, šklbať sa, hádzať sa, pomykávať sa: (Uviazaný pes) trhal sa na reťazi. (Tomašč.) Trhal sa ako malý dravček, polapený do klepca. (Tat.) (Dieťa) len nasilu šlo s ním, trhajúc sa mu z ruky. (Jégé);
pren. Ženiť povolil syna, no teraz sa už na neveste trhajú (Tim.) hádajú sa.

2. dostávať trhlinu, roztrhávať sa, rozrusovať sa: hmla sa trhá, mračná, oblaky sa trhajú;
nite sa trhajú;
steny sa trhali ani staré plátno
(Jil.);
šrapnel sa trhá vo vzduchu (Urb.);
odb. trhanie obrazu (v televízii) chyba obrazu spôsobená poruchou synchronizácie;

3. zried. oddeľovať sa, odtrhávať sa: Veľmi sa trhajú (gombíky). (Kuk.);
pren. trhajú sa rodiny, zväzky, priateľstvá ap.;
plač sa počínal trhať
(Hor.) prestával;
Srdce trhá sa v nej (Tim.) prežíva žiaľ, bôľ, muky.

4. zried. deliť sa na skupiny, odtŕhať sa jeden od druhého: Škoda sa nám trhať, mohli by sme pekne svorne nažívať. (Vaj.)

5. expr. (o koho, o čo, zried. i za kým) zápasiť, bojovať, javiť záujem o niekoho, o niečo: Dievky sa o teba priam trhajú. (Zgur.) O tú rekreáciu sa roľníčky netrhali. (Laz.) I pani prezidentka sa trhá za ňou. (Jégé)

6. expr. namáhať sa, úmorne pracovať, drieť, hrdlačiť: Deti nemáš, čo by si sa trhal. (Kuk.) V práci netrhá sa veľmi. (Podj.);

opak. trhávať sa;

dok. k 1 trhnúť sa, k 2 roztrhnúť sa i roztrhať sa, k 3 odtrhnúť sa, k 5, 6 potrhať sa

trhavina, -y, mn. č. obyč. v trhaviny, -vín žen. r. odb. výbušnina na trhanie, používaná v baníctve, staviteľstve a vojenstve: skladište s trhavinami (Tat.);
vojenské t-y, traskavé t-y;
chem. brizantné t-y, chlorátové t-y

trha príd. m.

1. prerušovaný, prerývaný, úryvkovitý;
šklbavý, trhaný: t-á chôdza, t-é pohyby, poberať sa, isť t-ým krokom;
rozosmiala sa trhavým smiechom
(Fig.);
t. plač (Al.);

2. slúžiaci na trhanie, trhací, trhajúci: t-é strely;

trhavo prísl. k 1 : t. vzdychať;
trhavo a nesúvisle vysvetľuje
(Top.);

trhavosť, -ti žen. r. traskavosť, výbušnosť

Naposledy hľadané výrazy

1. trha�� v Slovníku slov. jazyka